Dvadsiaty ôsmy marec je oslavou výnimočnej práce učiteľov aj vychovávateľov. Deň učiteľov sa na Slovensku viaže k dátumu, kedy sa narodil pedagóg, filozof, spisovateľ a teológ Jan Amos Komenský.

„Učiteľ národov“ Jan Amos Komenský bol na svoju dobu veľmi pokrokový. Chcel, aby sa výchova mládeže vzdala násilných metód a rešpektovala dieťa a jeho prirodzený vývoj. Do školstva zaviedol systematickosť a organizáciu. Neprihliadal iba na množstvo učenia a vedomostí, ale aj na harmonické poznanie všetkého potrebného. Svojimi dielami, názormi a pedagogickou činnosťou sa zaradil medzi najvýznamnejšie osobnosti svetovej pedagogiky.

Pri príležitosti Dňa učiteľov sme sa na tému učiteľského poslania a aj zmien v školstve porozprávali s pedagógmi Základnej školy Slobodného slovenského vysielača (ZŠ SSV) v Banskej Bystrici.

Usmievajte sa a buďte šťastní

„Učiteľské povolanie je pre mňa poslaním. Možno ma trošku ovplyvnili aj moji rodičia, ktorí boli učitelia a zároveň ma vždy bavila, a aj ešte stále baví práca s deťmi,“ začala svoje rozprávanie riaditeľka školy Zuzana Sedláčeková.

Na otázku, čo by chcela v školstve zmeniť, odpovedala bez rozmýšľania: „Ak by som mala tú možnosť, tak by som určite stanovila jasné pravidlá pri vzdelávaní, aby sa deti učili pre život, pre svoju budúcu prax a aby boli všestranne vzdelané a inteligentné. Samozrejme, taktiež, aby boli konečne ohodnotení učitelia, lebo robia veľmi veľa pre naše deti a zaslúžia si to.“

A čo by odkázala svojim žiakom? „Aby sa stále vzdelávali, aby čítali veľa kníh, publikácií, aby sa medzi sebou rozprávali, aby boli vďační za všetky možnosti štúdia, aby radi chodili do školy a aby ich v živote stretávali len príjemné chvíle, a tiež aby sa usmievali a boli šťastní.“

Dôvera vo vzťahu žiaka a učiteľa je kľúčová

Andrea Vozárová je učiteľkou na prvom stupni a už niekoľko rokov je aj triednou učiteľkou, ktorá prváčikov až po ukončenie štvrtej triedy vidí každý deň rásť. Doslova sa jej menia pred očami. Je pre ňu učiteľské povolanie poslaním?

„Učiteľské povolanie je naozaj výnimočné. Je poslaním. A nie je to fráza. Pracovať s takým citlivým materiálom ako je detská duša, je naozaj náročná, veľmi zodpovedná, no popritom krásna práca. Sme tu pre svojich žiakov nielen preto, aby sme im sprostredkovali nové vedomosti, zručnosti, ale často im pomáhame riešiť rôzne ťažkosti a problémy, ktoré bežný život prináša. Preto je dôvera vo vzťahu žiak a učiteľ kľúčová.“

O zmeny v školstve už roky bojujú nielen pedagógovia. Ak by to bolo možné, čo by v školstve zmenila? „Zmeny v školstve boli aj budú. Nič neprinášajúce, ale aj progresívne a potrebné. Čo však naše školstvo bude potrebovať vždy, sú učitelia na vysokej profesionálnej úrovni, zároveň však láskaví a chápajúci osobitosti svojich žiakov. Potrebná a zásadná je predovšetkým zmena postoja k dieťaťu a úcta k žiakovi ako k rovnocennému partnerovi. A to je zmena, ktorú môže uskutočniť každý z nás. A ešte by nám pomohlo odbremenenie od množstva byrokracie, tlačív a dokumentov, ktoré nám uberajú energiu i čas, ktorý by sme mohli venovať práve deťom.“

Je niečo, čo by rada odkázala žiakom a ich rodičom? „Svojim žiakom by som odkázala, že som tu vždy pre nich, ochotná si ich vypočuť, pomôcť, že mi na nich záleží a mám ich rada. Prajem si, aby z nich vyrástli ľudia s dobrým srdcom, aby okolo seba šírili radosť a porozumenie. A aby vedeli, že aj občasný neúspech je potrebný, pretože nás môže  správne nasmerovať. Rodičom mojich detí prajem veľa radosti z ich úspechov, napredovania či rozvoja  talentu a aby boli ich životným šťastím i oporou.“

A tak je teraz zo mňa pani učiteľka

Učiteľka Petra Ridzoňová má skúsenosti s vyučovaním na prvom aj druhom stupni. Aktuálne je triednou učiteľkou šiestakov a myslí si, že povolanie učiteľa jej bolo asi súdené. „Moja stará mama učila prírodopis a chémiu. Rodičia ma zase vždy brali do prírody a veľa sme počas detstva cestovali po Slovensku na výlety. Preto som si vybrala aj aprobáciu učiteľstvo biológie a geografie. Deti som mala vždy veľmi rada, aj prácu s ľuďmi. Všetko to do seba zapadlo ako skladačka, a tak je teraz zo mňa pani učiteľka.“

Rovnako ako mnohí jej kolegovia, aj ona by najradšej znížila množstvo „papierovačiek“, ktoré zbytočne zaťažujú. „Myslím si, že učiteľ by mal byť v prvom rade úplne pripravený a koncentrovaný na hodine so žiakmi. Mal by odborne odovzdať vedomosti svojim deťom. Vedieť sa s nimi zasmiať, porozprávať, ale aj utešiť ich, riešiť malé či veľké starosti. Takto si predstavujem prácu s deťmi ja. Neustála konkurencia na školách, nespočetné vzdelávania či projekty, ma niekedy vyčerpávajú oveľa viac ako práca s deťmi.“

Čo jej leží na srdci a čo by chcela povedať svojim žiakom a ich rodičom? „Milí rodičia a žiaci, dôverujte nám, učiteľom, že pre vás a najmä pre vaše deti chceme len to najlepšie, aj keď sme často prísni, a nie vždy s nami súhlasíte. Chceme z vašich detí vychovať slušných, zodpovedných, múdrych a hlavne dobrých ľudí. A rada by som touto cestou pozdravila moju triedu 6. A. Som nesmierne hrdá a pyšná, že som práve vaša triedna pani učiteľka. Ste moja úplne prvá trieda a vždy vás budem mať rada a s láskou na vás spomínať.“

Na svoju „základku“ často a v dobrom spomínajú

Základná škola je dôležitým obdobím v živote detí, dospievajúcej mládeže. Oslovili sme preto aj niekoľko stredoškolákov, ktorí ZŠ SSV v minulosti navštevovali. Ako na školu spomínajú a čo by pri príležitosti Dňa učiteľov chceli svojim učiteľom a vychovávateľom zaželať?

„Na našu „základku“ spomínam často. Hlavne teraz, keď na „matike“ preberáme kvadratické rovnice,“ smeje sa Sandra. „Majstrovsky nám to vedela vysvetliť naša pani učiteľka Sedláčeková. Vďaka nej som tento predmet mala aj rada.“

Sandra dodáva, že na prvom stupni dostala to najlepšie, čo mohla. Triednu učiteľku Vozárovú a vychovávateľku Škríbovú. Im dvom vďačí nielen za to, že ju pripravili na prechod na druhý stupeň. „Asi sme mali všetci obľúbených aj menej obľúbených učiteľov, ale na všetkých spomínam v dobrom.“ A pridáva aj želanie k ich sviatku: „Všetkým pedagógom, vďaka ktorým som úspešne dokončila základnú školu, by som veľmi rada zaželala všetko najlepšie, a nech sú aj ďalšie deti také spokojné ako ja.“

Kika hovorí, že v škole nikdy nemala učiteľku alebo učiteľa, ktorého by vyslovene nemala rada. So spolužiakmi to bolo niekedy vyčerpávajúce, ale na spoločných spomienkach sa vždy zasmeje. Čo by rada odkázala a zaželala svojim bývalým učiteľom? „Učitelia majú rôzne spôsoby učenia, ale každý ma niečo naučil a dal mi tým veľa do života. Všetkým preto želám len to najlepšie a deťom želám, aby si odniesli od učiteľov tiež to dôležité, čo som si odniesla aj ja.“

„Úprimne, ja na základnú školu spomínam dobre, najmä na druhý stupeň, to bolo zatiaľ naj obdobie môjho života,“ pridáva sa k ostatným Evka. „A pozdravujem pani učiteľky  Šperkovú, Kosákovú, Svitekovú, Zacharovskú, Repkovú a, pravdaže, pána učiteľa Šubu.“

Deň učiteľov je poďakovaním všetkým pedagógom. Od predškolských zariadení až po vysoké školy a rôzne inštitúcie, ktoré so školstvom úzko súvisia. Trvá síce len 24 hodín, ale my si po celý život nesieme v srdciach tých, ktorí v nás zanechali významné stopy. Prínos pedagógov v procese vzdelávania aj pre rozvoj spoločnosti je nesmierne dôležitý, a to je potrebné najskôr pochopiť a potom uznať a doceniť. Preto prijmite vďaku tých, čo si vašu prácu vážia a buďte na to privilégium, byť učiteľom, právom hrdí.