Človek, ktorý prechádza každý deň našim mestom a vníma, čo sa v ňom deje, sa nie raz zamyslí nad tým, čo okolo seba vlastne vidí. Dvojnásobne to platí v piatok, kedy naša mládež „húfne“ vyráža do centra, „osláviť“ záver pracovného týždňa. Práve v tento deň je námestie plné ľudí, a to ešte nespomínam najznámejší disco-club v meste. Následne si však človek sadne do hľadiska Štátnej opery, Štúdia tanca, alebo inej podobnej kultúrno-tvorivej inštitúcie a so znepokojením si položí otázku: „Kde zmizli všetci Banskobystričania?“
Kedysi plné priestory pod divadelným pódium zívajú prázdnotou, často sú zaplnené len z polovice. Grandiózne výkony hercov, tanečníkov a skutočných spevákov sú ocenené potleskom, ktorý sa stráca vo veľkom priestore, v lepšom prípade sa zdvojnásobuje ozvenou – vtedy akoby umelcom tlieskali aspoň steny obklopujúce prázdnučké hľadisko. Rovnako tak nikoho nenájdete ani na športoviskách a uliciach. Kedysi to bývalo iné, no dnes sa musíme zmieriť s krutou realitou.
Žijeme v dobe, kedy je zdrvujúco načítanejším denníkom bulvárny plátok Nový čas, kedy sú pre mladých Banskobystričanov najväčšími hviezdami Meliško – starý alkoholom podgurážený pán, ktorý za pomoci vulgarizmov a pejoratív napáda svoju ženu, ktorá mu to rovnako pikantným slovníkom vracia, či hiphoperi, ktorí sa vydali cestou poézie, no vzhľadom k jej nízkej úrovni ju musia okoreniť nadávkami a polonahými ženami, aby vôbec niekoho zaujali. Horšie je to, že ich úmysel vychádza, a mladí sa na to skutočne chytajú. Túto kultúru dopĺňa elektronická „hudba“, ktorá trvá 20 minút, no v podstate sa v nej dookola opakuje jeden 15-sekundový úsek. Skúste si 20 minút opakovať tú istú vetu a uvidíte, čo sa stane – po chvíli prestanete, lebo vám to pôjde na nervy a nadobudnete pocit, že pri pokračovaní „osprostiete“. Prečo to teda väčšine ľudí nevadí aj pri hudbe? Keď hovoríme o iracionalite, nesmieme zabudnúť na diskotéky, kde sa takmer dospelý človek postaví k zrkadlu, pred ktorým tancuje úplne sám, pričom ho ostatní pozorujú so slovami „riadne si dáva“ (v preklade niečo ako „úchvatne tancuje“, pozn. autora). Nesmiem zabudnúť na tradíciu „zapíjania piatkov“. Skutočne nie je nič lepšie ako osláviť koniec pracovného týždňa nocou v niektorom z podnikov a následne polovicu soboty prinajlepšom prespať? Prečo ide človek do mesta s týmto úmyslom? Prečo pijú alkohol aj ľudia, ktorým nechutí (vychádzam z toho, že okamžite ho zapíjajú nejakým iným nápojom, v dnešnom slovníku označovanom ako „brzda“), a keď im chutí, prečo ho pijú v takom množstve? Jediným logickým vysvetlením je „sila masy“. Človek sa snaží zabaviť a robí to, čo vidí robiť ostatných, pretože to považuje za správne, resp. keby to nespravil, cítil by sa kolektívom opovrhnutý. Tento trend však zašiel tak ďaleko, že náprava je v súčastnosti takmer nemožná – stále tu budú pôsobiť „ikony“, ktoré svojimi slovami a konaním nabádajú k takémuto štýlu života. Či už prostredníctvom seriálov, filmov, videoklipov, alebo správaním sa na verejnosti. Tento štýl je pre väčšiu časť hlavne mladšej časti obyvateľstva z nepochopiteľných dôvodov lákavý. O danom probléme by sa dalo rozprávať ešte veľmi dlho (drogy, bitky, voľný sex, podávanie alkoholu mladistvým,…), no pravda je taká, že moje slová určite nepomôžu. Svet je plný „celebrít“ (skôr mediálne známych ľudí), ktorým sa chcú dnešní ľudia podobať. Na človeku bola vždy vyzdvihovaná jeho individualita a subjektivita, preto je o to zarážajúcejšie, že väčšina z nás chce byť niekoho kópiou. Preto by bolo namieste zastaviť sa a trošku pouvažovať nad tým, ako nakladáme so svojím životom a či sa až prehnane často neuchyľujeme k veciam, ktoré sú v dnešnej dobe považované za správne a zábavné, no v podstate sú „prázdne“ a pri pozornejšom sledovaní aj hlúpe. Každý však má vlastný úsudok a vníma veci svojimi očami, preto už túto časť úvah nechám na vás.
„Ľudia dnešnej doby“ povedia, že som staromódny, a ja musím priznať – ak je zdravý rozum, cit pre skutočné umenie a kultúru, udržovanie morálnych hodnôt či pridŕžanie sa istých zásad staromódne, tak skutočne som. Nemám záujem touto cestou nikoho moralizovať, každý má iný vkus, ľuďom sa páči iná hudba, iný tanec, trávenie piatkových nocí je tiež vlastnou vecou každého jedinca… Chcem skôr vyzvať ľudí, ktorých ešte „kult osobnosti 21. storočia“ nezasiahol, aby sa nebáli zotrvať vo svojom životnom štýle aj za cenu, že budú iní a niekedy možno aj terčom výsmechu a trápnych poznámok. Nič totiž nestojí za to, aby ste sa menili a robili niečo proti svojmu presvedčeniu, nehovoriac o tom, že ísť cestou „zdravej kultúry“ vám môže pomôcť v správnom vývine osobnosti a dosiahnutiu cieľa, ktorým je kvalitný a plnohodnotný život bez zbytočných problémov.
(žáner článku: komentár – subjektívny názor autora, ktorý sa nemusí stotožňovať s názorom redakcie)
