Quantcast

V utorok večer by na banskobystrickom Amfiteátri Paľa Bielika nemal chýbať žiadny roduverný Bystričan. Filmový dokument Zmenil tvár Šanghaja predstaví rodáka z Banskej Bystrice, architekta Ladislava Hudeca. Na Slovensku bol dlhé roky takmer neznámy a práve tento film nám pripomenul a stále pripomína veľkú osobnosť, ktorou Ladislav Eduard Hudec nesporne bol.

Park Hotel v Sanghaji Hudec
Park Hotel Šanghaj

Režisér filmu Ladislav Kaboš osobne uvedie svoj film na amfiteátri a ako povedal, do Banskej Bystrice príde veľmi rád. „Na banskobystrickom amfiteátri som ešte nebol, ale veľa som o ňom počul. Je to vraj legendárna záležitosť… Mám radosť, že sa tento priestor podarilo zachrániť. Bratislava to šťastie nemala. Ako iste viete, amfiteáter na Búdkovej ceste bol zničený požiarom. Na bratislavskom amfiteátri som zhodou okolností v roku 1989 nakrúcal živý koncert Tublatanky pred päť a pol tisícovým publikom a atmosféra tam bola fascinujúca,“ hovorí Ladislav Kaboš.

Priznáva, že ako filmára ho láka možnosť prezentovať film pred veľkým publikom. Zatiaľ najväčší počet divákov (v jednom kine) mal práve na filme Zmenil tvár Šanghaja, keď sa premietal v Hudecovom čerstvo zrekonštruovanom kine Grand Theatre v Šanghaji.

Ladislav Kabos a Teo Hudec
Ladislav Kaboš a syn slávneho architekta Teo Hudec

„Bola to svetová premiéra filmu a prišlo cca 1 350 divákov. Kapacita vášho amfiteátra je však niekoľkonásobne vyššia,“ poznamenáva režisér s úsmevom a dodáva: „Veľkosť filmového plátna je veľmi dôležitá. Práve to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa rozhodli pre kinodistribúciu filmu o Ladislavovi Hudecovi. Chceli sme digitalizovať film v čo najvyššej kvalite (DCP 2K). Priblížiť Hudecovu architektúru s jej najjemnejšími detailmi, ktoré nie je možné na televíznej obrazovke uvidieť. Pevne verím, že sa Vám podarí letné kino v blízkej dobe digitalizovať, aby diváci mali z filmov a priestorového zvuku maximálny zážitok.“

Ako ďalej uviedol Ladislav Kaboš, slogan v kinodistribúcii je Ladislav Hudec – Otec ázijských mrakodrapov. Je to súčasne aj názov novej knihy o Ladislavovi Hudecovi, ktorej krst pripravujú na september.

Zmenil tvár Šanghaja (réžia Ladislav Kaboš, 2010, SR, 70 min.)

Park Hotel v Sanghaji Hudec
Park Hotel Šanghaj

Celovečerný dokument venovaný slovenskému architektovi Ladislavovi Hudecovi (8. 1. 1893 Banská Bystrica – 20. 10. 1958 Berkeley, USA), ktorý v rokoch 1918 až 1947 realizoval v Šanghaji v Číne 63 stavieb. Z nich asi tretina dodnes patrí k čínskym národným pamiatkam. Ladislav Hudec je otcom ázijských mrakodrapov, autorom prvých konštrukcií z legovanej odľahčenej ocele. Veľkou inšpiráciou pre režiséra filmu Ladislava Kaboša bol prof. Štefan Šlachta, ktorý pripravil výstavu Návrat odídených o slovenských architektoch tvoriacich v zahraničí.

Film hovorí aj o jeho rodine, troch deťoch a manželke. Všetko bolo potrebné vypátrať a vyhľadať v archívoch. Režisérovi sa podarilo najskôr objaviť Hudecovu dcéru Alesu, po nej synov Thea v Kanade a nakoniec aj Martina v Monte Carle. Kabošov syn Michael, ktorý bol kameramanom filmu (na kamere sa v menšej miere podieľal aj Dodo Šimončič), objavil v Kanade vzácne Hudecove filmové dokumenty, ktoré nafilmoval v rokoch 1927 až 1938.

Kaplnka Vyhne HudecVo filme boli nasnímané jeho stavby. Hudec filmoval aj na Slovensku, v Banskej Bystrici a Banskej Štiavnici, ale aj v Prahe, Budapešti, Kanade, Španielsku, Japonsku a hlavne v Číne.

V rokoch 1933 – 1934 realizoval 22-poschodový Park Hotel, po dve desaťročia najvyššiu budovu v Ázii. V Šanghaji postavil vyše 60 stavieb, z nich 26 Číňania v nedávnej dobe zrekonštruovali. Hudec v Šanghaji vlastnil aj dve kiná. Na Slovensku je len jedna jeho stavba, Kostol Panny Márie Kráľovnej vo Vyhniach (1913). Je nielen jeho jediným dielom na Slovensku, ale aj jeho jedinou architektúrou mimo Čínu.

Ladislav Eduard Hudec – La-s‘-luo Wu-ta-kche

Ladislav HudecLa-s‘-luo Wu-ta-kche je čínske meno architekta Ladislava Eduarda Hudeca. Narodil sa v nedeľu 8. januára 1893 v rodine staviteľa Jozefa Hudeca, v dome na začiatku dnešnej Bakossovej ulice (predtým Farská), ktorý je dnes známy ako Penzión Kúria. Pamätná tabuľa, odhalená v roku 2012, pripomína, že v tomto dome žil architekt Paríža východu Ladislav Eduard Hudec. Ak sa hovorí „zaživa v Bystrici, po smrti v nebi“, tak v prípade Ladislava Hudeca to platí opačne. Takmer celý svoj život prežil v cudzine, mimo svojej rodnej Bystrice. Po smrti sa však vrátil domov. Pochovaný je na evanjelickom cintoríne v Banskej Bystrici, kam boli jeho pozostatky prevezené z Ameriky v roku 1970. Také bolo jeho želanie…

Režisér, dokumentarista Ladislav Kaboš

Slovenský filmový režisér Ladislav Kaboš (1953, Prešov) vyštudoval kameru na pražskej FAMU. Po roku 1989 sa usadil v Prahe, kde nakrúcal pre nezávislú producentskú spoločnosť FEBIO. V roku 1996 na Slovensku založil vlastné producentské štúdio MEDIA FILM, z dielne ktorého je aj film Zmenil tvár Šanghaja.

Vo svojej tvorbe sa venuje predovšetkým sociálnej tematike, príbehom ľudí v ťažkých životných podmienkach, ako aj umeniu, najmä hudbe a architektúre. Po absolvovaní štúdia na FAMU sa zaradil do skupiny tvorcov, ktorá v roku 1978, vďaka zrušeniu interného nariadenia o zákaze režírovania filmov inými než internými režisérmi Štúdia krátkeho filmu, dostala možnosť debutovať v non-fiction tvorbe. Situáciu v dokumentárnej tvorbe tohto obdobia charakterizuje návrat k dôrazu na človeka. Namiesto patetických fráz a výpočtu hrdinstiev sa v non-fiction produkcii do centra pozornosti dostávajú ľudia bez vyznamenaní, titulov a hrdinstiev.

Ladislav Kabos v Sanghaji
Režisér Ladislav Kaboš v Šanghaji. V pozadí Kostol pamiatky Christiana Moora, dielo L. Hudeca.

Z jeho tvorby spomenieme krátkometrážny dokument Starina (1981), v ktorom priniesol emóciami nabitú správu o vysťahovaní jednej východoslovenskej dediny pre stavbu vodnej nádrže. Únos z Liliputu (1988) je o deťoch zo špeciálneho výchovno-vzdelávacieho ústavu. Významným Kabošovým projektom je dokument Kde končí nádej, začína peklo (2003), ktorého ústrednou postavou je farár, humanista Marián Kuffa. Sociálnej tematike a neľahkým osudom ľudí sa venuje aj vo filme Ľudia na hranici (2004). Príbehy žien, veteránok z 2. svetovej vojny, zobrazuje v televíznom filme Kamarátky na smrť (2007). V rokoch 2011 a 2012 sa režisér zameral na spoločenskú a politickú situáciu v Líbyi, filmy Al Entisar: Loď nádeje a Krvavé piesky Líbye.

V roku 2008 a 2010 rozšíril Ladislav Kaboš svoj repertoár filmov o umení o dva filmy o architektúre – Moderná architektúra na Slovensku a film Zmenil tvár Šanghaja. Najnovšie dokumenty Všetky moje deti (2013) a Moje rómske deti (2014, televízna verzia filmu Všetky moje deti) sú príbehmi z rómskych osád. Ich ústrednou postavou je farár Marián Kuffa. Film Všetky moje deti sa stal druhým najnavštevovanejším dokumentárnym filmom všetkých čias na Slovensku.

Film Zmenil tvár Šanghaja mal svetovú premiéru 3. septembra 2010 v Hudecovom Grand Theatre v Šanghaji. Letné kino na Amfiteátri Paľa Bielika v Banskej Bystrici ho uvádza v utorok 21. júla o 21. hod.