Tak ako predpokladali epidemiológovia, výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO), ako aj chrípky a chrípke podobných ochorení (CHPO) v porovnaní s uplynulým týždňom opätovne stúpol. Kým v prípade ARO je v 4. Kalendárnom týždni výskyt vyšší o 10,3 percenta, v prípade chrípky je to až o 56 percent.

O tom, že tohtoročná chrípková sezóna bude o niečo dramatickejšia ako vlani, svedčí aj medziročné porovnanie. Výskyt ARO je vyšší o 27,4 percenta a výskyt chrípky a jej podobných ochorení až o vyše 100 percent. Epidemiológovia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici, ktorý zbiera a analyzuje údaje za celý Banskobystrický kraj, túto štatistiku urobili na základe hlásení 57 percent všetkých lekárov pre deti a dorast a 58 percent lekárov pre dospelých z tohto regiónu. Epidemiológovia však zatiaľ nezaznamenali v tomto kraji zatiaľ ani jeden prípad ochorenia na novú chrípku AH1N1.

foto: il. ©ISIFA/Gettyimages Creative Subscript/

RÚVZ v rámci celého Banskobystrického kraja aktuálne eviduje v 4. kalendárnom týždni v absolútnych číslach 7434 prípadov akútnych respiračných ochorení, čo predstavuje prepočítanú chorobnosť 1966 prípadov na 100-tisíc obyvateľov kraja (údaj, ktorým sa relevantne dá porovnať chorobnosť v porovnaní s inými krajmi SR), a 1291 prípadov chorých na chrípku. Chorobnosť v prípade chrípky je 342 prípadov na 100-tisíc obyvateľov tohto regiónu. Najviac chorých na ARO v Banskobystrickom kraji v absolútnych číslach tentoraz hlásia okresy Lučenec (1019), Rimavská Sobota (967), Banská Bystrica (924), ale aj okresy Zvolen, Žarnovica a Žiar nad Hronom. V banskobystrickom kraji nebol v hodnotenom týždni potvrdený ani jeden prípad SARI, či chrípky A H1N1. Kvôli vysokej chorobnosti na ARO a CHPO však bolo prerušené vyučovanie v ZŠ Hodruša Hámre v okrese Žarnovica (44-percentná absencia žiakov), v okrese Zvolen v materskej škole v Babinej a ZS Korytárky, v okrese Lučenec v materských školách v Boľkovciach ( 78 percentná absencia detí) a v MŠ na ul. Kanadská (67 percent chorých detí) a v okrese Rimavská Sobota je uzavretá ZŠ Teplý Vrch s počtom chorých viac ako 50%.

Chorobnosť na chrípku je opätovne najvyššia v okrese Lučenec, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Zvolen a Žarnovica. Podľa vedúcej odboru epidemiológie banskobystrického RÚVZ MUDr. Márie Avdičovej epidemiológovia takýto vývoj očakávali a sprísnili epidemiologickú bdelosť hlavne v súvislosti s výskytom chrípky typu AA H1N1, ktorá sa vyskytuje v Poľsku i Čechách. V porovnaní s uplynulým týždňom je o niečo nižší počet komplikácií z uvedených ochorení – predstavuje 2,3 percenta z celkového počtu chorých. Najčastejšie sa zápalové ochorenia horných ciest dýchacích, ako aj chrípky skomplikovali zápalmi dutín (83 prípadov), v 55 prípadoch zápalom pľúc a v 36 prípadoch zápalmi stredného ucha. Ochorenia na ARO však tomto týždni v absolútnom počte chorých najviac postihujú – ako v uplynulom týždni, vekovú skupinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, teda ľudí od 20 do 59 rokov, zvýšený počet chorých je medzi deťmi základných škôl (1683), takmer zhodný počet chorých je v ostatných kategóriách detí. Najmenej chorých je medzi seniormi. Podobný trend je aj medzi chorými na chrípku.

Epidemiológovia opätovnne upozorňujú, že chrípka je vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré postihuje okrem dýchacích ciest celý organizmus. Vzhľadom na existenciu veľkého množstva iných respiračných vírusov, ktoré môžu vyvolať ochorenie podobné chrípke, sa samotná chrípka často podceňuje. Na rozdiel od iných respiračných vírusov, vírus chrípky je schopný spôsobiť vysokú chorobnosť v krátkom čase s ťažkým priebehom ochorenia, ktoré môže končiť úmrtím. Počet úmrtí, zapríčinených chrípkou nie je presný. V mnohých prípadoch aj preto, že sa chrípka neuvádza ako bezprostredná príčina smrti. Často je to skôr bakteriálny zápal pľúc, metabolický rozvrat, zlyhanie srdca a iné závažné zdravotné následky. Iniciátorom týchto ťažkých komplikácii je však chrípka. Klinicky závažný priebeh ochorenia epidemiológovia zaznamenávajú hlavne u starých a chronicky chorých ľudí, no často aj u zdravých ľudí pod 50 rokov. Znepokojujúco pôsobí hlavne skutočnosť, že až pri 96 percent smrteľných prípadov bola zistená absencia zaočkovania dostupnou očkovacou vakcínou.