„Len si dajte, koníky moje. Smelo!“ hladil gazda Bystrík Bystrý svojich dvoch najlepších priateľov – kone, ktoré sa vysmädnuté po dlhej ceste napájali zo známej fontány. Vzduchom poletovalo babie leto a lúče slnka blahodarne zohrievali okolitých ľudí. Povyše fontány bystrického námestia si okolo sochy Panny Márie posadalo niekoľko vrabcov. Zastavili sa tu nedávno po prílete od Zvolena. Najprv plánovali len jednodňový oddych s cieľom pokračovať smerom na Brezno, ale akosi sa im v Banskej Bystrici zapáčilo.
„Je to iný svet, úplne iný ako kedysi, keď ľudia nezízali na kone ako na mimozemšťanov,“ šomral si sám pre seba staručký gazda. V ten deň mal po dlhých desaťročiach rande. Pozoroval ľudí, ktorí sa pristavovali a divili jeho zjavu na námestí. Oblečený bol v dedinskom starodávnom šate a jeho kone vzbudzovali záujem väčšiny okoloidúcich, najmä detí. Niektorí si ho zvečnili fotografiou.
„Gáááštaný za euro. Kúpite?“ pristavil sa zvláštny vysoký muž pripomínajúci akúsi odrodu Elvisa Presleyho a žmurkol na gazdu. Hlas mal priškrtený a pôsobil čudne. Oblečený bol však úhľadne ako podnikateľ a ruku mu zdobili obrovské hodinky. Tvrdil, že gaštany mu dali škriatkovia z Tajovského parku, a preto sú zázračné. Vraj prinášajú šťastie a ochranu.
„Tak mi dajte tri. Dva priviažem na opraty mojím koníkom a jeden si nechám vo vrecku,“ dal sa nahovoriť gazda Bystrý a podivuhodnému mužovi uveril.
„Tobry den. Ako sa mate? Verite v Boha?“ po Elvisovi prišli dvaja mladíci v rovnakej rovnošate a lámanou slovenčinou ho chceli prevravieť na ich vieru. Boli to americkí Mormoni. Bača im vysvetlil, že v Boha verí, ale do kostola ani inde nechodieva, lebo má veľa práce a žije na samote. Popriali mu príjemný deň a vybrali sa naháňať ďalších pešiakov.
O pár minút neskôr sa pri fontáne zastavil starý muž bez jednej topánky. Na bosej nohe mal niekoľko ponožiek a zo špičky palca sa na ľudí usmievala maličká diera. Vo veľkom čiernom igelitovom vreci si niesol celú svoju výbavu. Tiahol z neho alkohol. Vo fontáne si vyplákal tričko a nechal ho schnúť na skale.
„Báťa a kde máte druhú topánku?“ začudovane sa opýtal gazda Bystrý.
„Ach tá, vzal mi ju život tak ako všetko ostatné,“ sťažka vyriekol starý zarastený muž a odšuchtal sa kamsi preč.
Následne ho oslovili anketári a pýtali sa ho na internetové pripojenie a jeho rýchlosť. Gazda netušil, čo je to internet. Takmer celý život prežil na samote medzi horami, kde bol sebestačný zo svojho gazdovstva. Len občas sa pristavili nejakí susedia, ktorí mu priniesli nákup z mesta a odkupovali od neho trebárs syr. Gazda anketárom odpovedať nevedel. Zdalo sa mu, že reč ľudí sa vyšvihla na inú úroveň, ktorej on nerozumel. Takisto nepochopil sporo odeté slečny, ktoré si od neho pýtali kontakt na pokec a facebook či ďalších, ktorí s ním chceli spísať úrazové poistenie.
„Dôjdite voliť, potom spravím hostinu a pozvem aj vás,“ šeptajúc ho oslovil istý pán podobný Elvisovi. Do rúk mu vtlačil leták s jeho fotkou a výzvou na jeho zvolenie za primátora. Gazdovi sa zdalo, že ho chce zmanipulovať ako dajaký mág, preto sa zdvihol na odchod.
„Ech, zmenila si sa, Bystrica,“ zavzdychol si Bystrý a nestíhal krútiť hlavou. Pred vyše šesťdesiatimi rokmi, ešte ako mladík, keď lietal bystrickými uličkami spolu so spisovateľom Mikulášom Kováčom, sa do Banskej Bystrice zamiloval a sľúbil jej, že sa do nej vráti. Avšak dnes bol z tejto starej dámy akosi zmätený. Zdala sa mu pestrá a bláznivá ako tá jeseň, čo mu fúkala cez malé dierky na zadok a šteklila staré guľky. No ľúbiť ju neprestal. Do vzduchu vyslal svoj bozk, popohnal koníky a vybral sa späť domov. Vrabce zo sochy Panny Márie na námestí sa zdvihli a leteli s ním.
Ďalšie diela Marcela Páleša publikované na BBonline.sk nájdete TU
Autorov profil na Facebooku a viac z jeho ďalšej tvorby nájdete TU
