Rozprávanie troch Banskobystričaniek ukazuje, že rozhodnutie ísť študovať na zahraničnú univerzitu je dobrou voľbou.
- Hana Predajnianska v rámci štúdia na londýnskej univerzite absolvovala aj šesťmesačný študijný pobyt v Austrálii.
Zmena režimu po roku 1989 a vstup do Európskej únie otvorili mladým ľuďom možnosti, o akých mohli ich rodičia iba snívať. Študovať v zahraničí sa môže zdať na prvý pohľad ako nedosiahnuteľná méta, no nami oslovené Banskobystričanky to vyvracajú. „Zdanlivo najväčším problémom štúdia v zahraničí je jeho cena, ktorá sa od roku 2012 vyšplhala do výšky £9000 ročne. Mnohí však nevedia, že študenti môžu požiadať o pôžičku, ktorá je splatná až po ukončení štúdia a až po zaradení sa do práce na plný úväzok s výplatou presahujúcou £21.000 ročne. Pre slovenských študentov na britských univerzitách platia rovnaké podmienky ako pre všetkých ostatných študentov krajín EU,“ vysvetľuje študentka Public Relations na Westminister Univerzity v Londýne Hana Predajnianska.
Pre odchod do Londýna sa rozhodla až v 25-tich rokoch, po troch rokoch štúdia však nič neľutuje. „Študenti sa učia, ako pracovať samostatne alebo v tíme, učia nás, ako správne prednášať, počas celých troch rokov máme množstvo možností na stáže v uznávaných PR firmách a budujeme si databázu kontaktov, ktorá je veľmi užitočná po skončení štúdia,“ dodáva Hana s tým, že jedným z hlavných dôvodov študovať v zahraničí bola snaha odlíšiť sa od ostatných absolventov vysokých škôl. Upozorňuje na fakt, že v súčastnosti študuje na slovenských vysokých školách 220-tisíc študentov, čo vytvára medzi absolventmi tvrdú konkurenciu. V takejto situácii začína byť dôležité, kde uchádzač o prácu svoje vzdelanie nadobudol.
Lacnejší variant – Škótsko
Predstava, že po skončení štúdia a zamestnaní sa musíte splácať pôžičku, nie je pre každého prijateľná. V tom prípade môže byť schodnejšou cestou štúdium v Škótsku, kde sa školné na bakalárskom stupni neplatí. Lenka Bartošová po získaní bakalára na Masarykovej univerzite v Brne pokračovala v štúdiu na University of Edinburgh v odbore Dizajn a digitálne médiá. Poplatky za štúdium na „magisterskom“ stupni si platila cez granty, úspory, študentskú pôžičku a niečo jej doplatili rodičia. Hovorí, že životné náklady na štúdium vychádzajú rovnako, ako keby študovala napr. v Prahe. „Veľa ‚undergraduate‘ pracuje na polovičné úväzky, ale ja by som to rozhodne nezvládala,“ hovorí Lenka s tým, že finančne jej pomáhali rodičia.
V rámci štúdia v Brne sa zúčastnila aj študentského programu Erasmus vo Francúzsku, takže môže porovnávať medzi študijným systémami troch krajín. „Najintenzívnejšie a najnáročnejšie štúdium bol pre mňa magister v Škótsku. Mala som 24 hodinový prístup do školy a musím povedať, že som tam strávila nejednu noc prácou na projektoch,“ opisuje skúsenosti Lenka s tým, že štúdium v Škótsku sa jej zdalo oveľa praktickejšie ako programy v Brne či vo Francúzsku.
Austrália alebo Egypt?
Výhodou anglických škôl je možnosť študijne stráviť rok na jednej z partnerských univerzít po celom svete. Hana Predajnianska bola šesť mesiacov v Austrálii v Sydney, kde na Technickej univerzite (UTS) študovala žurnalistiku a masmediálnu komunikáciu.
- Katarína Valachová ( na fotke vľavo) trávi tento rok študijne v Egypte.
Trochu iným prípadom je Katarína Valachová. Na University of Leeds študuje odbor Arabčina a blízkovýchodné štúdiá. Druhý školský rok musia povinne absolvovať v jednej z arabských krajín. Katarína si vybrala Egypt. „Egyptská hovorová arabčina je bližšie k spisovnej arabčine, ktorú sa učíme na škole. Ale aj tak je to obrovský rozdiel medzi hovorovou arabčinou, ktorou tu hovoria úplne všetci Egypťania a spisovnou, ktorá sa používa len v tlači, televízii a na úradoch. Ak sa náhodou nevieme vyjadriť v hovorovej a použijeme nejaký výraz alebo slovo v spisovnej arabčine, nikto nám tu nerozumie,“ opisuje zážitky Katarína. Život v Egypte je o niečo lacnejší ako v Anglicku, finančne však zvláda štúdium najmä vďaka rodičom. Školné, podobne ako Hana, vykrýva zo študentskej pôžičky.
Život v Egypte berie ako výbornú skúsenosť. „Aj napriek mnohým nepríjemnostiam, ktoré ma postretli, som si túto krajinu zamilovala a som naozaj rada, že tu môžem tento rok žiť. Hlavne preto, že môžeme na vlastné oči vidieť všetky zmeny, ktorými Egypt v tejto dobre prechádza. Rok od revolúcie, 25. januára, ľudia s radosťou oslavovali zmeny, ktoré sa im podarilo dosiahnuť. Rodiny s deťmi sa stretli na hlavných námestiach v Káhire aj Alexandrii a v pokoji oslavovali tento významný deň. Aj napriek tomu ale stále musíme byť obozretní a zbytočne sa nevystavovať riziku, ktoré tu stále hrozí počas nepokojov a demonštrácií,“ dodáva Katarína Valachová.
Záver: Určite to v zahraničí skúsiť
Všetky tri oslovené Banskobystričanky svoje rozhodnutie neľutujú a odporúčajú to aj ostatným. „Študovať v zahraničí sa môže na prvý pohľad zdať ako ťažká cesta, ale v dobe, v ktorej žijeme, sa nájde množstvo dôvodov, prečo nehľadať len tie ľahké cesty. A preto ak uvažujete o štúdiu, neváhajte. Stanú sa z vás zrelší, rozhľadenejší a nezávislejší ľudia, spoznáte nové krajiny a nové jazyky. Verte mi, nemáte čo stratiť,“ odkazuje nerozhodnutým záujemcom Hana Predajnianska.
Lenka Bartošová hovorí, že pobyt v cudzích krajinách jej priniesol zmenu pohľadu na svet: „Keďže som išla do Francúzska aj Škótska bez toho, aby som tam niekoho poznala, tak si myslím, že ma to vnútorne posilnilo, viac si verím, viem sa o seba postarať, som samostatnejšia. Pobyt v zahraničí zmenil aj môj pohľad na Slovensko. Napriek všetkému, čo sa doma teraz deje, Slovensko si oveľa viac vážim. Som hrdá, že som Slovenka a za nič by som to nemenila.“
