Banskobystrickú death – metalovú kapelu BYČ, ktorá vznikla už pred siedmimi rokmi, tvoria študenti Marek “Fajo“ Falat (21, BB, lead vocals), Matúš Palovič (24, BB, lead guitars), Martin “Majo“ Snopko (24, BB, lead guitars), Andrej “Endy“ Jendrušák (25, BB, bass guitars), Andrej “Andy“ Gajdoš (25, BB, drums). O svojeje kapele a štýle hudby, ktorý hrajú, nám porozprávali v nasledujúcom rozhovore.
Priblížte našim čitateľom vznik kapely BYČ…
Kapela vznikla koncom roka 2003, keď sme do nášho projektu „Sami sebe“, v ktorom sme traja gitaristi (Endy, Andy a Matúš) hrali poväčšine covery od Horkýže slíže a Nirvany, pribrali mladého bubeníka Igora Kúšika. Samozrejme s bicími to bolo hneď o niečom inom a začali sa tvoriť aj prvé vlastné songy, v prvej poriadnej skúšobni. S takouto obrovskou zmenou musela prísť aj zmena názvu, keďže sme už nechceli hrať iba sami pre seba. V tej dobe otvorili v Banskej Bystrici prvý metalový podnik, v ktorom sme videli naživo naše prvé vzory a tým sa pódium v Tartarose stalo naším cieľom, ktorý sa nám podaril do roka splniť.
Máte jeden z najkratších názvov kapiel. Prečo práve BYČ?
V dnešnej dobe je ťažké vymyslieť výstižný a ľahko zapamätateľný názov pre kapelu.
To, ako sa voláme, je vlastne zhoda náhod (ktorá ostane navždy iba medzi nami z kapely 😀 ), ktorá vznikla v roku 2003. Trvalo nám to asi 10 minút, aby sme sa zhodli aj na tej “hrubke“, ktorá nám hlavne v dnešnej modernej dobe pomáha s optimalizáciou vo vyhľadávačoch. 😀
Žánrovo sa zaraďujete medzi death – metalové kapely. Nikdy vás nelákala “jemnejšia muzika”?
Každá, alebo skoro každá, kapela sa vyvíja. My sme tiež začínali v duchu jednoduchého black – metalu a postupne sa to vyvinulo až do dnešnej podoby. Tým máme na mysli to, že nás vždy priťahovala skôr tvrdšia, náročnejšia muzika. Každý z nás účinkoval aj v iných zoskupeniach a projektoch okrem kapely BYČ, kde sme nadobudli rôzne skúsenosti a to, čo teraz hráme a tvoríme, nám maximálne sedí. Máme aj náročnejšie technické pasáže, aj melodiku a veľký dôraz kladieme na rytmiku. Možno časom trochu “zjemníme“ , ale teraz máme skôr ambície “pritvrdiť“.
Ako vnímate, často odmietavý, postoj ľudí k death – metalu?
Táto hudba býva často zložitá a pre bežného poslucháča populárnej hudby ťažko “čitateľná“, a preto ju nemôže pochopiť len tak zrazu. Chápeme, že pre ľudí odrastených na Spice Girls alebo počúvajúcich Eminema či Rytmusa, je death – metal viac ako nepočúvateľný hudobný žáner. Dovolíme si citovať myšlienku Rudiho Rusa – moderátora relácie Headbanger_FM: „Metal nie je pre každého. Pre jeho pochopenie a správne vnímanie treba mať zvláštne vlohy, zmysel pre špecifickú temnú estetiku a pozitívne spracovávanie agresivity každodenného života. Je to výnimočné umenie pre ľudí, ktorí nekĺžu po povrchu pop kultúry.“ Je to každého osobná vec, aký postoj a názor zaujme, ale pre nás má význam kritika od takých ľudí, ktorí vedia, o čom rozprávajú a je jedno, či ide o negatívne alebo pozitívne postrehy. Aj vďaka takým postrehom môžeme napredovať a zlepšovať sa.
Veľa kapiel ide radšej za slávou a často sa kvôli tomu vzdáva štýlu, ktorý by chceli robiť. Vyzerá to tak, že vám nejde o to, zaujať svojou hudbou čo najväčší okruh ľudí, ale robiť hudbu, ktorá vás baví…
Štýlu by sme sa určite nevzdali. Hráme to, čo nás napĺňa a v čom sa cítime dobre. Niet nad zimomriavky a spokojnosť, keď skúšame nové nápady v skúšobni. Samozrejme, že každú kapelu veľmi teší, keď má na koncertoch dostatočné zástupy fanúšikov, no kvantita v určitých prípadoch nie je všetko. Zažili sme vydarené koncerty aj pred komornejším, ale za to vďačným publikom. Každý, kto sa raz rozhodne, že chce robiť metal, si musí hneď na začiatku uvedomiť, že na Slovensku na tom nezarobí nič. Kapela stoji veľa peňazí, ktoré sa koncertovaním nevrátia späť, ale ten pocit, že vaša muzika ľudí baví, že po koncerte vám prídu potriasť rukou, to je podľa nás na nezaplatenie.
Máte nejaké hudobné vzory, ktorými sa vo svojej tvorbe inšpirujete?
Áno samozrejme, každý z nás ich má niekoľko. Medzi naše naj patria Obscura, Gorod, Gojira pre ich zmysel pre melodiku, rytmiku, koncepciu a spôsob, akým vedia navodiť človeku atmosféru pri počúvaní ich piesní. Z tých extrémnejších sú to najmä Archspire, Necrophagist, Origin, Dying Fetus kvôli ich zmyslu pre “brutalitu“ a technickú zdatnosť. Matematické šialenstvo z DJENTového žánru zastupujú v našich srdciach Meshuggah, Textures, Sybreed, Animal As Leaders. Nesmieme zabudnúť ani na slovenské kapely, ktoré nás ovplyvnili najmä v začiatkoch na ich koncertoch, keď sa naše metalové chúťky ešte len vyvíjali. Sú to Eternal Bleeding, Dementor, Pyopoesy, Abstract, Pathology Stench, Depresy a z tých novších zoskupení hlavne God Defamer a Disconcrete.
Patríte medzi jednu z mála banskobystrických kapiel, ktoré sa neboja tvoriť aj slovenské skladby. Prečo sa tomu podľa vás veľa kapiel vyhýba?
V Banskej Bystrici a okolí je tých slovensky spievajúcich “bánd“ vcelku dosť, len sa o nich nevie. Veľa ľudí si myslí, že takéto texty sa nedostanú ďalej ako do Čiech, čo je, samozrejme, hlúposť. Škoda, že mnohí tomu veria. Koľko kapiel sa napriek netypickému jazyku dokázalo presadiť takmer po celej Európe (Rumuni Negură Bunget, Lotyši Skyforger, Fíni Korpiklaani). Jednak je tu skutočnosť, že slovenčina je veľmi pekný jazyk, priam vhodný na lyrické využitie. Na druhej strane však máme aj niekoľko anglických textov, predsa len sme tiež podľahli zaužívanému „trendu“ a tento jazyk využívame najmä v aktuálnych, nových počinoch. Štatistiky našich webov svedčia o tom, že máme veľa zahraničných fanúšikov aj napriek slovenským textom. Myslíme si, že songy môžu mať poriadne “GULE“ aj v slovenčine!
Názvy vašich skladieb majú často dosť pesimistické názvy (Despair from the graves, Schizofrénia, Psychická deformácia…). Asi to patrí k death – metalu. Čo vás zvyčajne motivuje k ich napísaniu?
V kapele píšu texty Andy a Fajo. V počiatkoch našej tvorby sme využívali texty aj od nášho dobrého kamaráta a fanúšika Jakuba Horáka.
Fajo:
V tomto svete číha až príliš veľa zla, tak prečo naň nepoukázať? Veď radostné “báchorky“ so šťastným koncom tu už boli, treba sa zamerať i na realitu. Môže to vyznieť pesimisticky, my si však za svojím stojíme. Častým námetom býva sám život, nespokojnosť so spoločnosťou, nespravodlivosť striehnuca okolo nás – tá často podnecuje agresivitu mysle. Treba však chápať, že my nikomu neprajeme to, čo sa stalo v skladbe „Psychická Deformácia“. Skutočné jadro je mnohokrát iné, napr. jedna z najnovších skladieb „Faced With Life’s Absurdity“, ktorá odzrkadľuje aktuálnu tvár BYČ, to potvrdzuje.
Andy:
Niekto potrebuje boxovacie vrece,
niekto chytí iba tanier.
Iný sa vyplače na plece,
mne stačí pero a papier.
Kde a ako často zvykne kapela BYČ nacvičovať?
Nacvičujeme tak často, ako sa len dá, keďže všetci členovia máme vysokoškolské a pracovné povinnosti. Skúšky mávame v “našej“ garáži, ktorú sme zdedili po Pyopoesy, každý týždeň od štvrtku až do nedele a každá skúška trvá v priemere 2 hodiny. Ak riešime nové nápady, tak to zvykne byť aj dlhšie. Najintenzívnejšie skúšky bývajú niekoľko dní pred nejakým naším koncertom, aby sme nič nenechali na náhodu a mali psychickú pohodu pre vystúpením.
V ktorých mestách a kluboch ste už vystupovali?
Tých klubov, pubov či iných, Bohom zabudnutých pohostinstiev, bolo už pomerne dosť. V našej domovine sme samozrejme obehli všetky. Koho by zaujímal prehľad, nájde ho na našom oficiálnom webe. Určite by som však vypichol náš prvý open air festival, dvojdňový Gothoom/ECT, ktorý sme absolvovali pred rokom a bol pre nás akýmsi zadosťučinením a ďalším pomyselným stupienkom niekam ďalej.
Vedeli by ste si spomenúť na koncert, na ktorom sa vám hralo najlepšie?
Bolo ich niekoľko, avšak veľmi milé prekvapenie sme zažili minulý október na Zelenej vode pri NM, kde sme sa v jednom pube spoluúčastnili krstu CD kapely PROGLAS. Potvrdilo sa nám, že výbornú atmosféru možno zažiť aj vtedy, keď svoj set odpaľujete ako poslední v poradí (vtedy šiesty) a hodinky už ukazujú čas dávno po polnoci. Bola to proste „kalba“, radi na to spomíname!
Čo vás čaká v blízkej dobe a aké máte plány do budúcna?
Začiatkom leta sa chystáme na ďalší open air festival, tento krát na pár dní zamierime do Čiech. Tých “zabookovaných“ akcií je niekoľko, čakáme na akékoľvek ďalšie ponuky a samozrejme, by sme sa nebáli ísť aj ďalej. Počas leta máme v pláne nahrať a vydať ďalšie EP. Materiálu máme síce na dva albumy, ale vzhľadom na našu finančnú situáciu sme sa rozhodli pre EP, na ktorom budú 3 naše najnovšie songy a jeden starší.
