Cigánsky oheň – projekt Banskobystričana Alexandra Daška, ktorý sám so svojou Gypsymusic posúva hranice dobrej muziky k úžasným hudobným zážitkom, sa včera večer na banskobystrickom Zimnom štadióne rozrástol do neuveriteľných rozmerov.
Kým minulé roky sa primátorovi Ivanovi Saktorovi pri úvodných uvítaniach hostí na podobných podujatiach uchádzal miešaný potlesk s piskotom, včera už Banskobystričania odmenili svojho odchádzajúceho primátora len tým menej príjemným. Potom už vyše dve tisícky premrznutých divákov zahrievalo to, prečo prišli.
Gypsymusic Alexandra Daška, neskôr spolu so Sisou Sklovskou, publiku ulahodili. Svojou temperamentnosťou si divákov získali, ale z mínusových teplôt ich nezohriali. To sa zmenilo vo chvíli, kedy na pódium nastúpila Wedding and Funeral band Gorana Bregoviča aj so samotným spevákom, muzikantom a skladateľom v jednej osobe.
To už bola väčšina štadióna na nohách hýbajúc sa v energických rytmoch balkánskej hudby rodáka z Bosny a Hercegoviny. Zhluk dychových nástrojov, jednoduchých bicích a správnych vokálov vie urobiť divy. Bregovič namiešal to najlepšie zo svojej tvorby, keď rýchle a rytmické skladby kombinoval s pomalšími vokálnymi piesňami. Tie dokonca celkovému efektu len napomáhali. Koncert začínal s trištvrte hodinovým meškaním, ale Bregovič svojich divákov o nič neukrátil. Práve naopak. Tri a pol hodinová zábava mala vrcholiť spoločnou skladbou všetkých účinkujúcich, ale potom dal skladateľ známej hudby Kosturicových filmov svojim divákom to, po čom najviac túžili. Ešte viac Bregoviča. Isté je, že energia, ktorú do prítomných divákov svojou hudbou nalial, v nich bude ešte dlho vrieť.
Na zákulisie skvelého koncertu Cigánsky oheň sme sa opýtali priamo jeho autora a organizátora Alexandra Daška.
Cigánsky oheň nie je novým projektom, je to niekoľkoročný projekt, ktorý neustále naberá väčšie a väčšie rozmery. Tentokrát spojenie s Goranom Bregovičom, ako to vzniklo?
Tá myšlienka sa zrodila na základe toho, že vznikol známy film – Čierna mačka, biely kocúr, ktorý urobil revolúciu a kde robil muziku. A pieseň Bubamara, ktorá práve v tomto filme bola, sa v podstate stala akousi hymnou v celej Európe.
Už Vaša kapela a Sisa Sklovska, ste dokázali rozpáliť banskobystrické publikum, ale čo s ním urobil Goran Bregovič, to je niečo neskutočné. Ako ho vnímate z pohľadu hudobníka?
Ja ho poznám ešte z rockovej tvorby, keď pred touto kapelou mal práve rockovú skupinu. Má veľkú charizmu, ktorá sa nedá poprieť. Však dav z neho doslova šalie.
Dnes ste pripravili pre divákov aj jednu spoločnú skladbu. Išlo o Bregovičovu Mesecinu. Ako ste sa dostali práve k tejto piesni?
Táto skladba je dynamická, pripomína práve ten oheň, ktorý tu je. Bol to môj nápad, ktorý som ponúkol Bregovičovi a on súhlasil. Sme veľmi radi, že sme to mohli urobiť.
Predtým skôr menšie sály, teraz zaplnený zimný štadión, boli tu dve tisícky ľudí. Čo môžeme očakávať do budúcnosti? Bude Cigánsky oheň pokračovať?
Samozrejme, bude pokračovať, ale všetko závisí od finančných možností. Na budúci rok pripravujem opäť niečo zaujímavé, ale zatiaľ nebudem prezrádzať.
