Nestáva sa asi často, že by mladí ľudia boli ochotní investovať takmer všetok svoj voľný čas a hlavne peniaze, do splnenia svojho sna. Lubomír “Lubiga“ Koščák (27), Tomáš “Tome“ Baláž (26) a Ján “Janči“ Bezák (27) však zariskovali a vďaka tomu už v priebehu marca plánujú otvoriť v Sásovej trochu netradičný podnik – Euphory BASE CAMP, pozostávajúci z kaviarne a dvoch miestností s lezeckými stenami (bouldrovkami). Pôjde o stánok pre všetkých lezcov a iných 
športových nadšencov, ako aj pre ľudí, ktorí si chcú posedieť v príjemnom a vkusne zariadenom prostredí.
Všetko to ale začalo ešte na strednej škole, kde sa títo traja kamaráti prvýkrát stretli a podľahli rovnakej vášni – lezeniu po skalách. Odvtedy už navštívili veľa skalkárskych oblastí, ako napríklad Súľov, Manín, Kaľamárku, ale aj chorvátsku Paklenicu a popritom trénovali na všetkých možných banskobystrických lezeckých stenách.
V septembri 2009 sa v ich hlavách zrodil nápad. Ako sami píšu na svojej stránke: „Bol to nápad za milión. To však ešte nikto netušil, že za dva …“ Vo veľkých nadšencoch lezenia sa totiž prebudila túžba mať niečo vlastné. Napriek tomu, že boli všetci zamestnaní, po pár mesiacoch sa pustili do realizácie svojho odvážneho projektu. Aby ako právnická osoba mohli jednať s mestom, založili si s.r.o.-čku Euphory, ktorej názov vraj úplne vystihuje ich pocit, keď zdolajú náročnú stenu. Zo začiatku to síce vyzeralo tak, že sa začne stavať v CO kryte v Sásovej, no nakoniec sa im podarilo prenajať priestory v budove potravín na Starohorskej ulici 33 a celý projekt sa mohol pomaly začať rozbiehať. „Robíme v podstate len po večeroch, lebo cez deň sme všetci v normálnej práci a večer nám potom začína táto druhá. Nemali sme žiadnu firmu, ktorá by tu niečo robila, jedine dvaja kúrenári nám prišli zavariť osem trubiek. Vybúranie, zabudovanie 
trámov, omietnutie, vymaľovanie, elektrinu, vodu – všetko sme robili len my. Iba v trojici sa to ale samozrejme nedá. Teda dá, ale nie za taký krátky čas. Máme veľmi veľa dobrých kamarátov, ktorí nám chodievali pomáhať a tak prispeli výraznou mierou,“ hovoria títo nadšenci lezenia, ktorí si od začiatku plnenia tohto sna ani nemali čas zaliezť.
V súčasnosti sú už priestory kaviarne, ako aj dvoch bouldroviek (veľkej a malej), takmer dokončené. Súčasťou prevádzky sú samozrejme aj veľmi vkusne zariadené šatne, sprchy, wc – všetko osobitne pre mužov a ženy.
Atmosféru prírody v kaviarni, ktorej kapacita je do 40 osôb, umocňujú kameňmi obložené steny, drevený strop, stoly a lavice. Na stenách budú neskôr umiestnené digitálne fotorámiky, na ktorých budú môcť zákazníci prezentovať svoje fotky a nevšedné zážitky, napríklad z rôznych extrémnych športov. Kaviareň by mala slúžiť aj na premietanie filmov, prezentácií a rôzne besedy so zaujímavými ľuďmi. Chalani sa netaja tým, že by u seba radi privítali napríklad Pavla Barabáša.
Vedľa kaviarne sú dve miestnosti s pestrofarebnými bouldrovkami, z 24 mm preglejky, na ktorých by súčasne mohlo liezť 16 až 20 osôb. Celý návrh profilov a previsov vznikal za behu a prispôsoboval sa členitosti stien a rozvodov v miestnostiach. Keďže krásou boulderingu je práve lezenie bez lana, “dopadisko“ bude vyplnené molitanom, a preto si tu budú môcť zaliezť aj deti s doprovodom rodiča. Na stenách nebudú chýbať ani väčšie štruktúry a tiež “slack line“ na trénovanie balansu naboso. Zaujímavosťou je, že kaviareň s bouldrovkami spája veľké plexisklo, ktoré umožňuje zákazníkom sledovať lezcov na stenách. Chalani priznali: „Chyty nám odlieval Marek Repčík zo Žiliny. Odtiaľ sme čerpali aj inšpirácie, pretože majú kaviareň v takomto štýle a plexisklo, ktoré zabezpečuje výhľad na steny. Tam sa výrobou lezeckých stien “na mieru“ zaoberajú aj profesionálne, s využitím strojov.“
V Banskej Bystrici je momentálne viacero lezeckých stien, a preto sa chalani z Euphory BASE CAMP budú musieť snažiť byť konkurencieschopní. Hoci zatiaľ nemajú stanovený cenník, platiť by sa nemalo za čas strávený lezením, ale len za vstup. Od ostatných podobných prevádzok sa chcú odlišovať najmä prístupom. Okrem toho, že sa o bouldrovky, ktoré svojpomocne vybudovali, plánujú náležite starať, Lubo je inštruktorom lezenia a tak je zabezpečené aj odborné poradenstvo. Zároveň by radi medzi ľuďmi šírili aj akúsi osvetu, ako sa v prírode správať, rešpektovať jej pravidlá, bezpečne liezť a pohybovať sa vo vysokohorskom teréne. Je podľa nich dôležité, aby si každý uvedomil, že 
horolezectvo nie je šport, ale životný štýl, čo bohužiaľ veľa ľudí nechápe a často ich preto majú za bláznov, hazardujúcich so svojim životom.
„Vrazili sme do toho vlastné peniaze, peniaze rodičov a nevyhli sme sa ani pôžičkám, pretože bez toho by to nešlo, keďže sme zamestnaní len krátko,“ hovoria chalani a dodávajú: „Veľmi radi by sme sa týmto aj živili, ale určite nie len týmto, lebo to by sme boli naivní, keby sme si mysleli, že nás troch uživí jedna kaviareň s lezeckou stenou. Je to viac o záľube, ako o zarábaní peňazí.“
