Boris Filan. Textár, cestovateľ, scenárista, moderátor, spisovateľ, tulák, manžel, otec, starý otec, rozprávač. Aj basketbalista bol a kedysi mal na vizitkách napísané respirateur. Ten, ktorý dýcha.
Boris Filan je vskutku skvelý rozprávač. No nie vždy bol taký výrečný ako teraz. Spomína to aj v knihe Nebo, peklo, hraj, ktorú napísal so svojím synom Oliverom Filanom.
„Odmalička som bol bledé introvertné dieťa s predčasne dospelými záujmami. Veľa som čítal, zaujímal ma vesmír a dejiny. Moje prvé verejné vystúpenie bolo na detskom maškarnom plese. Mama, opäť v tom má prsty, mama mi zohnala kostým princa Bajaju. Dostal som jednu z cien za najlepšiu masku a mladá novinárka chcela so mnou spraviť rozhovor. Zapla mikrofón a spýtala sa ma, aký som princ Mal som asi desať rokov a niečo sa vo mne zaseklo. Nedokázala zo mňa dostať ani slovo. Keď sa ma mama doma spýtala, prečo som ju strápnil, cítil som sa ukrivdený. Princ Bajaja bol predsa nemý…“
A kedy Boris Filan zistil, že je výrečný? Keď mal trinásť a otec ho zobral na splav Hrona. Aj o tom píše v knihe Nebo, peklo, hraj. Splav Hrona bol vraj dramatický, striedavo sa škriepil a udobroval s otcom, dva razy sa im prevrátil čln a raz mal narodeniny… Nič z toho ale nebol spúšťač jeho výrečnosti. Tým bola láááska!
Ako syn dospel a otec nezmúdrel
Kniha Nebo, peklo, hraj vyšla koncom minulého roka vo vydavateľstve Slovart a je o tom, „ako syn dospel a otec nezmúdrel“, ale aj o tom, kde na svojich cestách Boris a Oliver Filanovci zažili nebo, kde peklo, a kde im muzika vyhrávala.
„My so synom máme radi Rusko, práve pre jeho nedokonalosti a senzačných ľudí. Peklo bolo na dovolenke v Bulharsku pre ich nedokonalosti a príšerných ľudí. Nikdy nezabudnem, ako na ostrove Zanzibar vyhrávala muzika ohlušujúco nahlas a ja som mal chuť si posediačky zatancovať s tučnučkou čašníčkou,“ hovorí Boris Filan a na margo hľadania cesty k synovi dodáva: „Je to o energiách a prioritách. Najviac sa povie činmi a rozhovormi bez slov. Nesmieme sa sťažovať, že deti nepočúvajú, čo im hovoríme. Celý čas sledujú čo robíme.“
V pestrofarebnej mozaike spomienok a zábavných a príbehov nájdu čitatelia v knihe i scenár spoločného programu, s ktorým Filanovci precestovali Slovensko, jedinečné spomienky na československých zabávačov a nazrú i do šatní, lebo „šatňa je azyl, dá sa tam rečniť, mlčať, popíjať, zdriemnuť si“. Dozvedia sa, že byť rodič je ťažká úloha, ale otec vie, kto ho raz pomstí. Alebo že dostať sa do New Yorku je úplná hračka oproti návšteve Medzilaboriec. Dočítajú sa, že Oliver povedal i toto: „Už pár rokov je s mojím otcom problém. Nepije. Jedného dňa jednoducho vyhlásil, že ho alkohol opustil. Dokonca sme sa museli ísť do Dublinu rozlúčiť s Jamesonom a Guinnessom.“ A zoznámia sa aj so Sesim, kamošom z čias, keď život bol jeden nekonečný žúr: „Ten si Olivera tak obľúbil, až som mal obavy, aby ho nevtiahol do svojich neuveriteľných dobrodružstiev. O jeho šialených kúskoch a výčinoch kolovali legendy. Bol priamym účastníkom a iniciátorom škandálov, ktoré by iného človeka priviedli do väzenia a do nemocnice. Majstrovsky ich vyriešil, alebo aj nie,“ poznamenáva v knihe Boris Filan a pridáva príbeh, ktorý sa do knihy nedostal. Príbeh o tom, ako Sesi kvôli nemu navštívil na Kube kamaráta rybára Santiaga.
„Santiago bol muž, o ktorom Hemmingway napísal novelu Starec a more. Sesi dal pre mňa starému rybárovi podpísať knižku v španielčine. A iba na dôvažok sa ho spýtal, aký bol Santiago človek. Rybár sa zasmial a povedal: „Bol to hlupák a lakomec. Chcel dostať na breh celú rybu. Mal vyzerať filé a ostatné hodiť žralokom.“
Trpím zvláštnym druhom sklerózy…
V našom krátkom rozhovore Boris Filan odpovedá na otázky o otcoch, synoch i dcérach, zabúdaní aj nezabúdaní.
V čom sa vám Oliver podobá a v čom ste rozdielni?
Oliver má rád podobné veci ako ja, je zvedavý a vie s tým, čo objaví, dobre pracovať. Po mame herečke vie bez trémy vystupovať na verejnosti. A je k ľuďom oveľa tolerantnejší ako ja.
Každý otec bol raz synom, ale po čase na to zabudol… Aj vy ste zabudli?
Byť otcom si vyžaduje byť oporou a súčasne poskytovať voľnosť. A v tom často otec aj dieťa zlyhávajú.
Máte dvoch synov. Túžili ste niekedy mať dcéru?
Mám, dve, ale hovoríme im vnučky.
Aký je podľa vás rozdiel medzi otcami synov a otcami dcér?
Otcovia dcér pokojnejšie spávajú, kým sú ich dievčatká malé, otcovia synov, keď sú už ich chalani chlapmi. Muž sa bojí o chlapcov, kým sú chalani a o dcéry, keď sú už slečny.
Ktoré ženy vás v živote najviac ovplyvnili?
Všetky.
Čo vám pri cestovaní určite nesmie chýbať v batožine a na čo zvyknete zabudnúť?
Vekom musím mať so sebou svoje lieky. A tie aj občas zabúdam. Ale dnes si vo vietnamskej džungli kúpite kvalitné batérie, v ruskom mestečku Vasjuky dostanete v lekárni Pangrol aj Pradaxu.
Kniha Nebo, peklo, hraj je plná príbehov, spomienok… to ako si môžete všetko pamätať?
Trpím zvláštnym druhom sklerózy, neviem nič zabudnúť.
Ukážka z knihy
Boris: Nefajčím už tridsať rokov. Občas si s Jožom Rážom dám dobrú kubánsku cigaru, ale bez neho nie. Som nefajčiar, cigareta v mojej spoločnosti mi prekáža, dusí ma, smrdí mi. Paradoxne, moja manželka je nenapraviteľný fajčiar, takže ma ofukuje dymom na pláži, fúka na mňa dym v prírodnej rezervácii, pri polievaní kvetov na terase objavujem špaky zahasené v hline ako smrdiace larvy. Moja milá žena mi stále pripomína, kým som bol. Keby som ešte raz sedel v tej Medickej záhrade s prvou cigaretou a mohol by som sa rozhodnúť, či budem fajčiť alebo nie, tak by som sa celkom bez váhania rozhodol, že – neviem. Bola to najzbytočnejšia, najhlúpejšia, ale aj najmilšia, aj najromantickejšia neresť v mojom živote. Fakt neviem. Je jasné, že raz nebude fajčiť nikto na Zemi, ale potrvá to ešte strašne dlho. Možno sú ľudia, pre ktorých sú žiarivé spomienky na to, ako nefajčili, ako jedli strúhanú mrkvu a ráno si zacvičili. Ale my, odkojení Remarquom a Hemnigwayom, máme v archíve zlatých chvíľ situácie, ktoré voňajú dymom, alkoholom, pečenými a vysmážanými mäsami. „Uznávam všetko správne a dobré, ale väčšiu radosť robí konať presný opak.“ Viete, kto to povedal? Svätý Augustín. A dodal: „Miluj a rob si čo chceš!“ Som oddaný člen jeho klubu.
Súťaž
Do súťaže o knihu Borisa a Olivera Filana Nebo, peklo, hraj (Slovart, 2020) sa môžete zapojiť do nedele, 31. januára na Facebooku BBonline.sk.
