Olympiáda ešte neskončila, skončili však v turnaji naši hokejisti. Preto teraz hovoríme častejšie o hokeji, hľadáme slová, nechceme vyčnievať a provokovať. Médiá a mnoho legendárnych športovcov ponúka vyjadrenia. Ako to teda bolo? Najprv sme snívali, potom sme ignorovali osvedčené pravidlá, potom prišlo očakávanie a vytriezvenie. Nastúpil čas hľadania výhovoriek a vyslovovanie spokojnosti. Aké je to všetko hlavne na Slovensku relatívne. Bojíme sa povedať, že hokejisti nás sklamali a že hrali zle? Je to jednoduché a pravdivé, alebo sa mýlim? Nemôžeme a napokon je to neslušné nahradiť niekoľkominútové nasadenie a dobrú hru tým, že povieme, ďakujeme, že ste sa vrátili do zápasu, ďakujeme za reprezentáciu. Je to normálne? Bolo by normálne, keby niekto za pásom v automobilke robil poriadne len jednu hodinu a druhých sedem by sa flákal a vyrábal zmätky? Alebo keby lekár odflákal operáciu, pacient by zomrel, ale by ho prekrásne pozašíval? Keby učiteľ sedel v zborovni a odučil by len matematiku, pretože len tá ho baví? Takéto hodnotenia u nás radi pripúšťame len v športe a v politike, resp. vo verejnom živote.
Ponúkam paralelu z nášho mesta. Je normálne, že počas prvých troch rokov primátor nič neurobí, je pasívny a spokojný zároveň? Je normálne, že od januára tohto roku Radnica produkuje galériu sľubov a riešení?
Klameme sami seba a to celkom obstojne. Vo vyjadreniach nechceme ublížiť. Veď ak sa nedarí, tak sú na vine iní, máme pripravené plné vrece dôvodov. A čas plynie. Občas sa prichytíme, že vlastne je to tak, ale čo my s tým…? Je na zváženie, prečo je to v iných oblastiach spoločnosti neprípustné, pritom športovci a politici sa nezaoberajú ničím iným, sú nám na očiach, rozprávajú priamo k nám a ich výsledky sú nespochybniteľné. Zvláštna doba….
Myslím si, že hokejisti sklamali a hrali zle. Som z toho smutný, ale nie som odborník, aby som hľadal dôvody. Ani nie som povolaný, aby som odhaľoval konšpiračné a funkcionárske zákulisie. Ale naopak, v prípade spravovania nášho mesta mám jasno. Mestu sa nedarí, zaostávame, rastie nezamestnanosť a frustrácia verejnosti. Mladí majú plnú hlavu toho, kde a ako hľadať prácu a opustiť mesto. Tak ako o inom, chcem hovoriť pravdu. Neuspokojí ma sľubný fragment zo štyroch rokov a už vôbec množiace sa konštrukcie zdôvodnení a sľubov. V hokeji a v tomto mám jasno.
