V záujme posilnenia identity mesta a zlepšenia jeho klímy a zdravého prostredia pre obyvateľov, by sa územie okolo vodných tokov nemalo zastavať, ale výrazne ozeleniť a vybudovať ako pešie či cyklistické oddychové koridory prepájajúce mesto so svojím rekreačným prírodným zázemím.

zásadyZelené pásy by sa mali doplniť športovými a oddychovo-relaxačnými plochami, ktoré by mali slúžiť pre všetky vekové kategórie. Vhodné by bolo i čo najširšie zapojenie vodného toku a využitie územia i pre zdrže dažďovej vody. Nežiaduce je v týchto koridoroch lokalizovať výstavbu. Tam, kde už výstavba je, je potrebné nevhodné funkcie postupne likvidovať a v obytnej zástavbe vytvoriť minimálne pešiu a cyklistickú trasu v rámci ochranného územia a pobrežnej zelene. V krajnom prípade, ak sa jedná o výstavbu športových objektov, lokalizovať ich tak, aby nebránili prúdeniu vzduchu. Čiže umiestňovať ich pozdĺžne s tokom, a nie priečne na údolie
Prudké svahy by sa mali ponechať výhradne pre funkciu zelene bez akejkoľvek výstavby objektov. Výstavba rozvojových plôch mesta by sa zásadne mala situovať len na pahorky, respektíve terasy.
Pri tvorbe mestských priestorov by sa mala uplatňovať zásada tvorby nielen verejných a súkromných priestorov, ale aj poloverejných. Územné plány (mesta, zón) by mali vymedzovať plochy pre verejné priestranstvá, verejné funkcie (zeleň, služby, …)a verejnoprospešné stavby (parkoviská, pešie trasy, ihriská,…). Tieto plochy by sa nemali odpredávať súkromným investorom. Je potrebné, aby mesto malo presnú evidenciu potrieb plôch pre verejnoprospešné účely podľa počtu obyvateľov v jednotlivých mestských častiach a rezervovalo pre ne dostatočné plochy v územnom pláne. Inak nie je možné pre občanov garantovať kvalitu bývania a života v meste.
Z kompozičného hľadiska by sa výstavba v meste mala riadiť predovšetkým princípmi neznehodnotenia panoramatických pohľadov a súladu mesta s krajinným prostredím. Aj veduta mesta, jeho krajinný obraz je jedným z významných faktorov, ktoré sa podieľajú na formovaní identity mesta a teda aj na jeho príťažlivosti a atraktivite.
V historickom jadre mesta nie je žiaduce novou výstavbou narušovať pôvodné merítko zástavby. Stavebné zásahy je potrebné podriadiť zásadám pamiatkovej starostlivosti. Tieto by mali byť jasné, dopredu a transparentne zadefinované tak, aby nedochádzalo k rôznorodosti ich výkladu a aj aplikácie.

urbanizmus_komOkrem vytvorenia peších oddychovo-rekreačných trás popri vodných tokoch je nevyhnutné dobudovať a vybudovať pešie mestotvorné trasy v rámci hlavnej kompozičnej osi mesta – železničná stanica – horná, dolná ulica – Štúrovo námestie – stanica Radvaň, priečnej kompozičnej osi – Roosveltova nemocnica – Belvedér – Trosky a v koridoroch prepájajúcich centrum mesta s centrami sídlisk Fončorda (Trosky – Kijevské námestie) a Rudlová-Sásová (Rudlovská cesta – Rudohorská ul).
Dôležité pre kvalitnú prevádzku mesta a pre pohodu a spokojnosť občanov i návštevníkov je, aby v nástupných bodoch – hlavná železničná stanica a stanica Radvaň, boli vybudované uzly integrovanej dopravy, aby v križovaní peších trás s trasami MHD boli vybudované zástavky MHD a aby z týchto zástaviek viedli pešie trasy do obytných okrskov a k ich základnej vybavenosti .

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.