Už v minulom programovom období v rokoch 2014-2020 sa začal presadzovať integrovaný prístup v regionálnom rozvoji. Ten sme vôbec nedokázali aplikovať (až na prístup LEADER pre rozvoj vidieka). V tomto programovom období sa integrovaný prístup začal dôslednejšie uplatňovať a zmenila sa aj stratégia pre vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Už sa by sa nemali bodovo zvýhodňovať projekty žiadateľov zo zaostávajúcich regiónov, ale sa vyčlenili prostriedky na jednotlivé kraje a vybrané mestské územia, kde si majú miestni a regionálni aktéri na základe svojich integrovaných rozvojových stratégií zadefinovať priority, do ktorých chcú investovať európske zdroje. Zodpovednosť za rozvoj územia a kvalitu života by sa mala teda preniesť do regiónov, miest a obcí. Na základe spracovaných integrovaných stratégii a v súlade so svojim potenciálom a potrebami dostanú následne zdroje na jej realizáciu. Aspoň taký bol zámer…
Integrovaný prístup sa veľmi zložito koordinuje pri sektorovom systéme riadenia. Zvlášť keď samosprávne kraje nemajú kompetencie horizontálnej koordinácie rezortných nástrojov a investícií. Rezortné nástroje nevytvárajú synergické efekty a tak dochádza k neefektívnemu využívaniu verejných prostriedkov. Odzrkadľuje sa to aj v poklese ekonomickej výkonnosti Slovenska za posledných 10 rokov a aj v neschopnosti zastaviť prehlbovanie regionálnych disparít. Ukazuje sa, že centrálne sektorové nástroje už vyčerpali svoje možnosti a neprinášajú želateľné výsledky. Práve integrovaný prístup otvára nové príležitosti a výzvy – zmeniť sektorový systém riadenia na teritoriálny. Žiaľ na integrovaný prístup sa vyčlenilo veľmi málo zdrojov – len okolo 6%.
Vízia a stratégia SR do roku 2030 priniesla podnet pre viacúrovňové riadenie regionálneho rozvoja a cestu k teritoriálnemu prístupu v podobe strategicko-plánovacích regiónov (SPR). V podstate ide o mezoštruktúry medzi regionálnou a miestnou samosprávou, ktoré by boli ideálnymi štruktúrami pre zabezpečovanie kvality a dostupnosti verejných služieb bez ohľadu, či ich spravuje štát, regionálna, alebo miestna samospráva. Prvoradým kritériom by teda nemalo byť kto služby spravuje, ale to, aby všetci obyvatelia mali rovnaký štandard, dostupnosť a kvalitu verejných služieb.
V rámci príprav na toto programovacie obdobie sme už aj vytvorili strategicko-plánovacie regióny, ktoré majú svoje vlastné stratégie rozvoja, ako súčasti Integrovanej rozvojovej stratégie kraja a majú zriadené svoje Kooperačné rady ako inštitucionálne štruktúry koordinácie rozvoja SPR. Žiaľ tvorba a vymedzenie území bolo ponechané na samosprávne kraje v spolupráci s regionálnymi združeniami miest a obcí bez akýchkoľvek kritérií pre ich tvorbu a tak ich vymedzenie nie je vzájomne porovnateľné. (možno konštatovať, že len tri kraje – Banskobystrický, prešovský a Žilinský pochopili koncept SPR. Okrem toho, nebola ani metodika tvorby ich stratégií zameraná na to podstatné – zistenia štandardov verejných služieb a ich dostupnosti v jednotlivých SPR bez ohľadu na ich zriaďovateľa a identifikovanie prebytkov a deficitov. Stratégie SPR sú zamerané hlavne na potreby miestnej samosprávy a nie aj na prepojenie na verejných služieb regionálnej samosprávy.
Núka sa tu paralela so slúžnovskými okresmi, kedy mali župani v okresoch svojich slúžnych, ktorí zabezpečovali politiku župy v okresoch. SPR by mohli byť práve takou inovatívnou štruktúrou, kde by mohla regionálna samospráva efektívne koordinovať zabezpečovanie verejných služieb v spolupráci s miestnou samosprávou. A nielen s miestnou samosprávou ale aj s rezortmi a štátnymi verejnými službami. Dokonca Vízia a stratégia SR do roku 2030 považuje tieto územné jednotky za základné štruktúry regionálneho rozvoja, čo si vyžaduje úzku spoluprácu aj s podnikateľským sektorom. SPR predstavujú totiž miestne trhy práce a je tu nevyhnutné zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce. To sa dá omnoho efektívnejšie dosiahnuť horizontálnou spoluprácou v území SPR než centrálnymi rezortnými nástrojmi štátu a regionálnej samosprávy.
SPR sú teda aj významným nástrojom pre vyrovnávanie regionálnych disparít na základe mobilizácie vnútorných zdrojov územia. To je veľmi kľúčové hlavne pre zaostávajúce regióny a aj vzhľadom k tomu, že nielen Slovensko, ale aj kraje, sú vnútorne veľmi diverzifikované a každý región má svoje špecifické potreby. Lenže táto pôvodná idea sa odsunula bokom. Vláda prerozdelila zdroje len na samosprávne kraje a na funkčné mestské oblasti a ponechala na kompetencii krajov, čo zo stratégií SPR podporí.
Situáciu skomplikovalo MIRRI aj tým, že na všetky regióny vymedzilo pre jednotlivé opatrenia realizované cez integrovaný prístup financie podielom podľa podielu krajov a miest na celkovom balíku financií. Tým sa koncepcie, spracované zdola úplne zrútili. Mestá a kraje nemôžu čerpať prostriedky na to, čo podľa nich je kľúčové pre ich rozvoj v súlade s ich špecifikami. Tým sa celá dobrá myšlienka – postaviť rozvoj na vnútorných potrebách a špecifikách miest a regiónov na základe spoločnej integrovanej stratégie stala len nesplneným sľubom. To znamená, že vyrovnávanie disparít na základe zhodnotenia a využitia zdrojov sa nebude dať realizovať. Vláda nás nesklamala a pristúpila k rovnostárskemu prerozdeleniu financií, namiesto toho, aby podporila to, čo si mestá, obce a regióny spolu naplánovali. Každému dala z každého balíka po troške a tak nám zas neslávne dopadol integrovaný prístup aj v druhom programovom období. My nedokážeme využiť podávanú ruku EÚ, aby sme zvýšili svoju ekonomickú výkonnosť i kvalitu života ľudí v regiónoch, ale vlastnou neschopnosťou túto príležitosť zmaríme.
Myslím si, že táto neschopnosť vlády zaviesť u nás integrovaný prístup a teritoriálne viacstupňové riadenie regionálneho rozvoja, si vyžaduje aktivizáciu zdola. V prvom rade by sme v kraji mali vystupovať koordinovane, dať nielen hlavy dokopy, ale aj všetky financie alokované do nášho kraja a spoločne sa dohodnúť na prioritách, ktoré pomôžu našim regiónom, mestám a obciam využiť ich potenciál. Podľa toho si následne zdroje aj podeliť a nečakať ako nám i MIRRI rozdelí..
Viac stupňové riadenie by sme posilnili veľmi jednoducho – využitím vytvorených štruktúr – kooperačných rád SPR a to tak, že by sme na ich čelo dosadili zástupcov predsedu regionálnej samosprávy. Inovovali by sme tak funkciu slúžnych a týmto spôsobom by samosprávny kraj mohol realizovať jednak svoju politiku v SPR a v súčinnosti a spoluprácou s miestnymi aktérmi aj koordinovať ich špecifický rozvojový program. Tým by sa adresnejšie a koordinovane mohli zabezpečovať verejné služby a odstraňovať disparity medzi jednotlivými SPR v ich kapacitách. Podporil by sa nielen integrovaný prístup a teritoriálne riadenie, ale by sa zásadným a adresnejším spôsobom zlepšila spolupráca ako s mestami a obcami, tak aj s podnikateľským sektorom v súlade s konkrétnymi podmienkami a prioritami SPR. Výrazne by to napomohlo aj reštrukturalizácii odborného vzdelávania pre potreby miestnych trhov práce.
