V dňoch 8. – 9. 4. sa uskutočnila v Banskej Bystrici medzinárodná konferencia „Ako budovať modernú a otvorenú samosprávu“. Bola zameraná hlavne na výmenu skúsenosti. V prvý deň v oblasti Smart City a strategického plánovania s dôrazom na participáciu. Druhý deň bol venovaný inováciami v rozvoji bývania. Bolo to veľmi užitočné stretnutie, pre tých ktorý majú záujem poznatky a skúsenosti z iných miest aplikovať aj doma. Aj ja som sa niečomu priučil a chcem sa s tým podeliť s tými, čo tam neboli…
Úvodné odborné vstupy v prvý deň mali M. Finka (STU Bratislava) a E. Donauer (Únia miest). M. Finka sa venoval hlavne téme odolné mestá. a SMART CITY. Upozornil, že Smart, to nie je digitalizácia a elektronizácia, ale predovšetkým používanie zdravého rozumu. Ja som si odniesol hlavne dve veci:
- odolné mesto je predovšetkým inovácia prístupu, ktorú predstavuje permanentná komunikácia medzi samosprávou, občanmi, podnikateľmi a expertmi,
- musíme zmeniť súčasný spôsob realizácie aktivít.
Veľmi pútavú a inšpiratívnu prezentáciu k participácii mal E. Donauer. Upozornil na fakt, že súčasné výzvy sú nad rámec kapacít miest a preto je nevyhnutná participácia, spolupráca a prepojenie kapacít. Mestá musia zmeniť vnímanie občana – nie je klient, ale partner. Hovoril o typoch participácie, spomenul výhody a nevýhody občianskej a inštitucionálnej participácie. Poukázal aj na nešváry „participácie“: tokenizmus – počúvame Vás, ale už je rozhodnutí, elitárstvo – zapájame len vybrané skupiny a participáciu používame často len ako marketingovú záležitosť. Podstatné je, aby sme si uvedomili, že MESTO je SPOLOČNÉ DIELO a pri jeho tvorbe je dôležité:
- dlhodobá permanentná práca
- spätná väzba a jej hodnotenie
- zapojenie tichých hlasov
Na to poukázala aj Z .Čupková z Magistrátu Bratislava v druhom odbornom bloku. Vo svojom príspevku „Vyparticipovali“ sme skvelú stratégiu – končí tým participaácia? sa venovala procesom ako nastaviť participáciu pri riadení a implementácii stratégie a ako zapájať partnerov. Pre mňa bol najsilnejším odkazom, že bez partnerov, s ktorými sme naformulovali ciele, nevieme ciele splniť.
V druhom odbornom bloku zazneli aj prezentácie J. Horáka z magistrátu Ostrava a I. Wzoša (Smart City Cluster). J Horák nám predstavil procesy strategického plánovania mesta Ostravy, ako mesta nových zážitkov – fajnOVA. Hovoril aj o tom, že ľudia nemajú odvahu hovoriť do veci verejných , čakajú, čo Mesto rozhodne – a potom to kritizujú. Zamerali sa preto na motivovanie ľudí do diskusií a rozhovorov a veľmi sa im osvedčilo zverejňovanie rozhovorov a tvorba pocitových máp. Silným zážitkom bolo, keď ukázal, ako sa podnety občanov na zmenu, premenili na realitu.
Silným zážitkom bola aj prezentácie I. Wzoša o meniacich sa vzorcoch a trendov pri tvorbe strategických dokumentov a ako zohľadniť a reflektovať meniace sa spoločenské vzorce a dynamiku spoločenských zmien. Mňa osobne zaujali dve veci:
- výzvy pre 21. storočie spočívajúce blokchainskej technológii, energetickej a kybernetickej bezpečnosti a generácií Baby boomers, x, y, z, alfa,
- potreba flexibilného urbanizmu a otvorených škôl.
Tretí odborný blok bol zameraný na prezentáciu technológií pre budúcnosť – príklady z našich miest. Zástupkyňa GLOBSEC hovorila o pripravovanej správe v oblasti participatívnej demokracie. M. Vincík (Mesto B. Bystrica) predstavil platformu DECIDIM, ako online nastroj pre participatívne procesy. Viceprimátor Martina S. Thomka spolu s dodávateľskou firmou predstavili veľmi zaujímavý medzinárodný projekt ITHAKA zameraný na využitie umelej inteligencie v procese zapojenia občanov.
Program prvého dňa bol doplnený dvoma krátkymi workshopmi v skupinách. Prvý bol venovaný téme Ako spravovať veci verejné v samosprávach tak, aby dokázali budovať odolné obce a mestá? a druhý odporúčaniam pre efektívnejšie participatívne strategické plánovanie v samosprávach. Na samý záver prvého dňa bola ešte neformálna diskusia zameraná na zdieľanie vlastných príbehov z participácie.
Druhý deň bol zameraný na Inovatívne prístupy v oblasti rozvoja bývania. V prvom odbornom bloku vystúpili E. Szolgayová (expertka OSN pre bývanie), N. Šimová a Z. Jančovičová (Mesto Nitra), L. Kovacsova (BOB, n.o., Bratislava) a námestníčka primátora Bratislavy L. Antalová Plavuchová.
Pani Szolgayová uviedla základné informácie o dokumentoch na globálnej európskej a národnej úrovni. Spomenula aj, že naša ústava nezaručuje právo na bývanie. Zmienila sa o podporných nástrojoch na výstavbu bytov Hlavné motto jej vystúpenia bolo robme veci spolu, nezabúdajme na nikoho a rešpektujme kultúrne aspekty osídlenia.
Dámy z Nitry hovorili o skúsenostiach z procesu tvorby Programu rozvoja bývania a vyzdvihli hlavne zapájanie externých subjektov, ale aj nie celkom dobrú spoluprácu s architektom mesta.
Jedinečným vystúpením bola prezentácia L Kovácsovej z Bratislavskej organizácie bývania založenej Mestom o mestskej nájomnej agentúre, ktorá sa zameriava na prenájom neobývaných bytov pre svojich klientov – občanov, ktorí potrebujú bývanie.
Na záver tohto bloku predstavila pani námestníčka primátora nový systém získavania mestských nájomných bytov od developerov. Ten si vyslúžil veľký záujem zúčastnených banskobystrických poslancov. Spočíva v tom, že developer môže požiadať o zmenu územného plánu pre výstavbu bytov na svojom pozemku, Mesto mu zmenu schváli, ak odvedie pre mesto 5% podlažnej plochy bytov.
Potom nasledoval krátky workshop v skupinách zameraný na diskusiu k odprezentovaným témam.
Druhý odborný blok bol zameraný na skúsenosti z riešenia nájomného bývania pre ohrozené skupiny. O. Druga (CKO) hovoril o „Načúvacej kampane ohrozených skupín“ v B. Bystrici, zástupcovia Červeného kríža a M. Maková (Medzitrh práce B. Bystrica) hovorili o alternatívnych formách nájomného bývania a jeho prepojení na sociálny rozvoj a zamestnanosť. J Kákoš (DEPAUL) predstavil nízkoprah ako pomoc ľuďom bez domova a K. Langštain (Mesto B. Bystrica) predstavil sieť zariadení pre bývanie ohrozených skupín v meste Banská Bystrica..
Najúžasnejšou prezentáciou, s najväčším ohlasom v tomto bloku, bolo vystúpenie A. Vachnovej z Nadácie dedo. Táto nezisková organizácia dokázala v mestách Košice a Prešov to, čo mestská nájomná agentúra v Bratislave, ba dokonca i viac, lebo svoje služby rozšírila aj o sociálnu starostlivosť a pripravuje i zdravotnícky servis ohrozeným skupinám.
Druhý deň bol ukončený interaktívnou diskusiou v menších skupinách zameranou na riešenia bývania pre ohrozené skupiny.
Z prvého dňa som si odniesol poznanie, že odolné a smart mestá sú spoločné dielo permanentnej participácie s využitím nových technológii a že bez partnerov nevieme strategické ciele realizovať.
Druhý deň bol pre mňa inšpiráciou, že inovácie, spolupráca s externistami a tvorivosť, aj v tak chúlostivej téme, ako je bývanie ohrozených skupín a mestské nájomné bývanie, prinášajú skvelé výsledky. Potvrdilo sa, že ak mestá nestíhajú, vedia ich nahradiť mimovládne organizácie.
Želal by som si, aby si tie poznatky odniesla i naša samospráva a dokázala ich uplatniť.