Udivilo ma, že Mesto vo svojom rozpočte nemá žiadne položky pre zabezpečovanie územno-plánovacej dokumentácie, hoci vo schválenej záväznej časti Územného plánu mesta z roku 2015 sú vymedzené územia navrhované na vypracovanie územných plánov zón. Mesto to zdôvodňuje šetrením, lebo to vraj zabezpečia developeri formou zmien a doplnkov k územnému plánu mesta. Naša samospráva sa tak celkom vzdalo riadenia rozvoja mesta na úkor záujmov developerov.
Urbanistická koncepcia rozvoja mesta sa tak vplyvom doplnkov a zmien úplne mení, ba sa až likvidujú jej hodnoty. Urbanistický koncept sa totiž v územnom pláne premieta do regulatívov, ktoré určujú funkčné využitie, pomer zastavania územia, výšku zástavby… Keď sa zmenami a doplnkami zmení napr. výška zástavby z troch na 7 podlaží, zásadne to zmení urbanistickú kompozíciu a autor už nemá žiadny vplyv a ani dohľad nad dodržaním schválenej koncepcie. Zmeny a doplnky totiž schvaľujú laici – poslanci.
Práve z týchto dôvodov je nevyhnutné, aby sa na, v územnom pláne vymedzené plochy, realizovali územné plány zón. Takýmto spôsobom je možné dodržanie urbanistickej koncepcie. Ak sa územné plány zón nespracujú a ponechá sa rozvoj územia na developera, môže dôjsť k zásadnému narušeniu urbanistickej koncepcie, čo má negatívny vplyv na charakter mesta, jeho vývoj, ochranu jeho hodnôt a aj jeho identity.
Ukážme si dopady tohto prístupu na konkrétnom príklade.
V územnom pláne mesta bolo pre vypracovanie územného plánu zóny vymedzené aj územie s názvom UMB – centrum Podlavice (plocha vymedzená červenou bodkovanou čiarou).
Jednalo sa o územie, ktoré je v záväznej urbanistickej koncepcii považované za významnú mestotvornú kompozičnú os: Podlavická vybavenostná radiála, priestorovo vyformovaná ako výrazný kompozičný element vyrastajúci od ťažiska mesta, resp. Urpína do priestorov časti mesta VIII Podlavice.
Podľa územného plánu išlo o vytvorenie uceleného pásu (priestoru) koncentrovaného vybavenia so zameraním na kultúrno-spoločenské aktivity od Európa Shopping Center po Lúčky – Podlavice.
Táto priečna kompozičná os mesta mohla mať aj takúto podobu – športoviská v zeleni.
Okrem toho územný plán určil plochu bývalého ZAaRES na postupnú revitalizáciu zóny občianskeho vybavenia. V územnom pláne to bola funkčná plocha vybavenosti s trojpodlažnou zástavbou s možnou doplnkovou funkciou bývania (p. 1. obrázok).
Mesto neobjednalo vypracovanie územného plánu tejto zóny, napriek tomu, že to územný plán mesta navrhoval. Naproti tomu poslanci v roku 2020 schválili Zmenu a doplnok ÚPN č. 5, kde v grafickej časti (p. 2. obrázok) zmenili funkciu z občianskej vybavenosti na zmiešané územie a zvýšili podlažnosť až na 7. Pritom však v textovej časti ponechali pôvodnú záväznú urbanistickú koncepciu, čo možno vnímať ako rozpor, či dezorientáciu pre investorov.
Dôvodom tejto zmeny vraj bolo, že Mestu nie sú známe žiadne relevantné investície, ktoré by mohli naplniť pôvodnú funkciu a skompletovať tak vybavenostný pás ESC – Lúčky (Podlavice).
Dôsledkom toho bolo, že developer – vlastník pozemku, vypracoval zámer využitia lokality bývalého ZAaRES a namiesto pôvodne plánovanej občianskej vybavenosti sa územie premenilo kompletne na obytný súbor Flóra s 5–7 podlažnou zástavbou.
Toto riešenie nielen porušilo záväznú urbanistickú koncepciu, ale vytvorilo aj bariéru prevetrávania mesta, jeho pôvodnú kompozíciu a aj identitu.
Keby bolo Mesto objednalo vypracovanie územného plánu (ÚPN) zóny na lokalitu UMB – centrum Podlavice za účelom overenia možnosti využitia tejto lokality a nešetrilo financie, argumentujúc, že ÚPN zón nie je potrebné robiť (lebo developeri sami spracujú možnosti využitia územia), nemuselo by dôjsť k narušeniu urbanistickej koncepcie.
Poslanci radšej formou Zmeny a doplnku Územného plánu mesta zmenili funkčnú plochu lokality ZAaRES a ponechali na developera jej riešenie. Lebo…
Ak by Mesto dalo spracovať ÚPN predmetnej zóny v súlade s urbanistickou koncepciou, mohlo to dopadnúť napr. aj takto – mohol sa tu vytvoriť priestor pre vybudovanie multifunkčnej atletickej haly.
Najzávažnejším dopadom porušenia urbanistickej koncepcie tejto vybavenostnej a kompozičnej osi mesta je porušenie jedného zo základných prvkov identity mesta.
Ktoré sú tie jedinečné prvky, ktoré tvoria identitu mesta?
- Urpín – ten chvalabohu ostal neporušeným,
- Hron – ten sme skanalizovali a zabetónovali,
- prítoky Hrona – ktoré tvoria biokoridory a spájajú mesto s jeho prírodným zázemím – tie miestami likvidujeme,
- historické jadro – to vďaka súkromným investorom a vytvoreniu pešej zóny sme úspešne zrevitalizovali,
- alúvium Tajovského potoka – jedinečná široká niva, vhodná pre športovo-kultúrne a relaxačné aktivity,
- krajinársky cenné lokality – Pršianska terasa a Jesenský vŕšok – Kačica, dotvárajúce panorámu mesta, vhodné pre výnimočné funkcie – tie sme zastavali rodinnými domami,
- cenné mestotvorné priestory – Radvanská stanica (nástup do mesta, znehodnotená logistickým centrom), Nám. Ľ. Štúra (znehodnotené typizovanou stavbou), Hušták – Trosky (dobudované nevhodnými funkciami), Podryba (čaká na svoju šancu, hádam ju nepremárnime).
K cenným priestorom mesta môžeme priradiť aj zelený pás od Štatistického úradu cez Námestie Slobody až po park pod Pamätníkom SNP, ktorý vyžaduje revitalizáciu a skompaktnenie do uceleného funkčného celku.
Z toho prehľadu je zrejmé, že Územný plán mesta svojou urbanistickou koncepciou rešpektoval jedinečnosť nivy Tajovského potoka a navrhol ju ako výrazný kompozičný element s funkciu kultúrno-spoločenskej a športovej vybavenosti. Zrušili to však Zmeny a doplnky ÚPN č. 5.
Ďalším negatívnym dopadom tohto nekoncepčného prístupu k rozvoju mesta je súčasná realita – rozhodnutie vlády o výstavbe multifunkčnej atletickej haly vo Zvolene. Keby sme mali spracovaný Územný plán zóny UMB – centrum Podlavice s atletickou halou, mohli sme sa reálne uchádzať o vybudovanie národného atletického centra, ktoré by doplnilo národný atletický štadión a športový areál UMB. Takáto lokalizácia atletickej haly by mala logiku a opodstatnenie a bola by v súlade s urbanistickou koncepciou územného plánu. Mohli sme ju realizovať už pre EYOF…
Územný plán mesta máme schválený od roku 2015. Za 10 rokov sme nespracovali ani jeden územný plán zóny, ktorý by doplnil a spodrobnil zámery urbanistickej koncepcie rozvoja mesta. Abdikovali sme na formovanie územného a urbanistického rozvoja mesta a nechali sme to na biznismenov.
Tvrdo na to doplácame a znehodnocujeme priestorové hodnoty a identitu mesta. A nielen to – strácame šance získania lukratívnych národných investícií. Všetky potenciálne vhodné priestory pre významné verejné investície zastavujú totiž developeri s pomocou poslancov výhradne bytovou výstavbou. Takto pomaly premrhávame šance urobiť z nášho mesta príťažlivé centrum kraja.
Zdá sa, akoby naše Mesto už abdikovalo na funkciu sídla kraja.
