BLOG | 23.11.2017

Peter Rusnák: Uplatnenie princípu subsidarity vo verejnej správe

V súčasnosti máme v našej krajine tri územné štruktúry, ktoré reprezentujú uplatňovanie princípu subsidiarity vo výkone verejnej správy. Sú to miestne samosprávy, regionálne samosprávy a miestna štátna správa. Realizujú to prostredníctvom svojich kompetencií, či už originálnych alebo delegovaných, ktoré sú ustanovený zákonmi. Zatiaľ sa pri modelovaní územnosprávneho členenia nik týmto aspektom verejnej správy podrobne nezaoberal – ani pri jednom z troch diskutovaných a navrhovaných modeloch – bez krajov, 3 -4 kraje, 16 žúp.

Ak chceme v skutočnosti uplatniť a efektívne aplikovať princíp subsidiarity, potrebujeme v prvom rade identifikovať, ktoré kompetencie a ktorú verejnú službu je na ktorej úrovni možné najúčinnejšie a najkvalifikovanejšie realizovať v prospech obyvateľov. V ústrety tejto téze vychádza aj politika Európskej únie. V Lisabonskej zmluve sa píše, že Európska únia  by nemala podporovať len hospodársku a sociálnu, ale aj teritoriálnu súdržnosť.  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013 zavádza v tejto súvislosti aj nové kategórie a inštitúty. Sú to funkčné územia a integrované územné investície pri súčasnom posilnení integrovaného prístupu a princípu partnerstva. To znamená, že národné štáty si mohli vytvoriť rôzne funkčné územné celky s homogénnou problematikou a pre ne vypracovať integrované stratégie v partnerstve verejného a súkromného sektoru. Novou možnosťou bolo v týchto funkčných celkoch realizovať integrované územné investície. Slovensko túto možnosť využilo len v minimálnej miere. Vymedzilo len dve funkčné územia – územia samosprávnych krajov a územia jadier ťažísk osídlenia okolo krajských miest

Autor tohto článku vo svojej prípadovej štúdii Nástroje regionálnej politiky samosprávneho kraja (2016) v rámci kraja rozlišuje 7 kategórií funkčných území s vymedzenými kompetenciami pre teritoriálnu integrovanú podporu:

  • Samosprávny kraj
  • Mestské územia – ťažiská osídlenia
  • Vidiecke územia
  • Plánovacie oblasti
  • Hospodárske regióny
  • Funkčné mestské regióny, resp. okresy (municipality) – LAU 1
  • Obce s marginalizovanými rómskymi komunitami

Funkčné územie samosprávneho kraja (župy) – je najvhodnejším a najefektívnejším územím pre riešenie regionálnej politiky, koordinácie územného a sociálnoekonomického rozvoja a vzdelávania, hospodárskeho rozvoja na báze miestnych zdrojov (pôdohospodárstvo), rozvoja cestovného ruchu, dopravy, zabezpečenie dopravnej dostupnosti, udržateľnej mobility a ekologizácie verejnej dopravy. Zároveň je aj vhodnou úrovňou pre koordináciu verejného a súkromného sektora a realizácie veľkých regionálnych projektov, regionálne plánovanie a podporu cezhraničnej a medzisektorovej a interkomunálnej územnej spolupráce.

Funkčné územie mestského územia – tvoria ťažiská osídlenia 1. a 2. kategórie vymedzené v KÚRS a sú priestorom pre efektívnu ako medzisektorovú, tak aj interkomunálnu spoluprácu zameranú na progresívny a inovatívny socioekonomický rozvoj, hospodársky rast ťažísk osídlenia a poskytovanie kvalitných verejných služieb aj pre širšie okolie. Sú to vlastne vedecko-hospodárske a kultúrno-spoločenské  centrá plánovacích oblastí. Táto úroveň nemá zatiaľ inštitucionálne zabezpečenie (resp. len v IROP v rámci UMR).

Funkčné územie vidieckej oblastividiecke územia – predstavujú územie kraja s mestami do 20.000 obyvateľov mimo území ťažísk osídlenia. Sú to územia s prevládajúcim prírodným charakterom zamerané predovšetkým na rozvoj vidieka a na tvorbu nových produktov a pracovných príležitostí na báze využívania miestneho prírodného potenciálu a interkomunálnej a medzisektorovej spolupráce v geograficky  a etnograficky si príbuznom území. Majú dve formy inštitucionálnej reprezentácie – Miestne akčné skupiny – verejno-súkromné partnerstvá, ktoré riešia komplexný socioekonomický rozvoj vidieka a Mikroregióny, ktoré sa venujú hlavne interkomunálnej spolupráci a podpore produktov vidieckeho cestovného ruchu.

Funkčné územie plánovacej oblasti – sú najvhodnejším územím pre koordináciu hospodárskeho rozvoja a rozvojových projektov zamestnanosti na báze zhodnotenia a využitia miestnych potenciálov a zdrojov a pre zapájanie sa do nadnárodnej a cezhraničnej spolupráce. Sú to vlastne spádové (záujmové) územia ťažísk osídlenia 1. alebo 2. kategórie. Nie sú zatiaľ legislatívne zakotvené, ale regionálna samospráva môže ich vznik iniciovať, ako jeden z nástrojov pre vyrovnávanie rozdielov.

na mapke je príklad možného vymedzenia funkčných území  plánovacích oblastí, mestských území  a vidieckych oblastí na území Banskobystrického samosprávneho kraja

Funkčné územie hospodárskeho regiónu – sú ideálnym a najefektívnejším priestorom pre riešenie ponuky a dopytu na regionálnom (miestnom) trhu práce. Sú to vlastne aj rajóny (oblasti)  cestovného ruchu. V tejto úrovni sa dá najefektívnejšie dosiahnuť nielen súlad medzi potrebami vzdelávania a vzdelávacími programami, ale aj tvorba a marketing spoločných produktov, inovácie a aj najkvalitnejšie zabezpečenie obsluhy územia vyššími verejnými službami (školstvo, zdravotníctvo, sociálna starostlivosť, kultúra) ako aj službami územnej štátnej správy. Je to kľúčová úroveň pre obsluhu a hospodársky a sociálno-ekonomický rozvoj územia a najvhodnejšia úroveň pre regionálnu tripartitnú spoluprácu. Zatiaľ nemá žiadne inštitucionálne krytie.

Funkčné mestské regióny (okresy) – sú základnými stavebnými územnými socioekonomickými jednotkami, kde sa najefektívnejšie realizujú kompetencie miestnej samosprávy a zabezpečuje sa dostupnosť a kvalita základných verejných služieb. V tejto úrovni sa realizuje vzťah medzi mestom a vidiekom na základe vzájomne výhodnej spolupráce a to ako v oblasti poskytovania služieb, tak aj vo využívaní územia obcí pre bývanie, prácu, oddych a rekreáciu, vrátane zabezpečenia dopravnej obsluhy. V súčasnosti, až na najmenej rozvinuté okresy, nie je v tejto úrovni legitímne inštitucionálne zastrešenie.

Funkčné územie obcí s (marginalizovanými) rómskymi komunitami – sú najmenšími funkčnými územiami, efektívnymi pre riešenie rómskej problematiky. Problematika spolužitia  a sociálnych rozdielov je v každej obci jedinečná a neopakovateľná a vyžaduje si originálne, miestne riešenia s miestnymi ľuďmi a s konkrétnymi vzťahmi. Rómsku problematiku je možné efektívne vyriešiť len v konkrétnych podmienkach každej obce a nie na regionálnej, či národnej úrovni.

Pri vymedzení funkčných území platí zásada, že väčšia jednotka sa skladá z viacerých nižších. Kraj sa skladá z plánovacích oblastí, plánovaciu oblasť tvorí vidiecke a mestské  územie a zároveň sa skladá z hospodárskych regiónov. Hospodárske regióny sa skladajú z funkčných mestských regiónov resp. okresov, ktoré sú tvorené obcami.

Ak si navrhovaných 7 typov funkčných území rozdelíme medzi miestnu a regionálnu úroveň, tak nám vyjde, že pre riešenie problematiky na miestnej úrovni v kompetencii miestnej samosprávy patria:

  • obec s rómskou komunitou
  • vidiecke územia
  • mestské územie (ťažiská osídlenia)
  • funkčné mestské regióny resp. okresy

Naproti tomu do regionálnej úrovne patria funkčné územia:

  • hospodárske regióny
  • plánovacie oblasti
  • regionálne samosprávy

V súčasnosti sú legitímne volené orgány verejne správy v úrovni LAU2 miestna samospráva a v úrovni NUTS III regionálna samospráva. V úrovni NUTS IV okresy – máme miestnu štátnu správu, no ich spádové obvody sa nekryjú s funkčnými mestskými regiónmi.  V úrovni NUTS II tiež nemáme žiadne legitímne orgány verejnej správy.  Inštitucionálnemu pokrytiu funkčných území, ktoré súvisia s  uplatnením princípu subsidiarity sa zatiaľ žiadny variant územnosprávneho členenia z hľadiska efektívnej realizácie kompetencií verejnej správy nezaoberal.  Vystáva nám otázka ako a kde a aké majú byť inštitucionálne štruktúry pre dobrú a efektívnu správu vecí verejných.

 

Peter Rusnák Autor blogu:

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života – tak ako si vyberáte svoju manželku – nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život.
Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.