Každé mestské prostredie je tvorené z troch typov priestorov:
Verejné priestory – sú určené všetkým obyvateľom a návštevníkom mesta, môže sa v nich pohybovať každý – či už peši, na bicykli, autom, alebo MHD. verejný priestor_komPatria sem ulice, uličné koridory, pešie priestranstvá, námestia, parky, cintoríny… Niektoré však môžu mať i obmedzené využitie (napr. zákaz vstupu kamiónov, uzamykanie parkov na noc…). Verejné priestory majú aj svoju hierarchiu – sú to celomestské, resp centrálne a potom sídliskové či okrskové. Sídliskové a okrskové sú tvorené centrami sídlisk, okrskov a slúžia pre zhromažďovanie občanov a zabezpečujú základné služby pre obyvateľov sídlisk a okrskov.
Poloverejné priestory – sú určené užšej skupine občanov – komunite. Sú to vlastne vnútroblokové priestory v obytných, mestských štvrtiach, kde majú prístup len obyvatelia bloku. Slúžia pre stretávanie komunity, detské hry, ihriská, zeleň, voľný a oddychový čas. K poloverejným priestorom možno pričleniť aj spoločné priestory bytových domov – majú ešte užší okruh užívateľov a preto sa často označujú ako polosúkromné.
Súkromné priestory – sú to vlastne priestory bytov, kde majú vstup len vlastníci, alebo ich hostia, či nájomcovia. Je to intímny priestor rodiny.
Čiže mesto poskytuje priestory pre rodinu, komunitu, okrsok, sídlisko a pre širokú verejnosť a návštevníkov. Tvorba priestorov pre každú skupinu má svoje zákonitosti a mesto ich musí zakomponovať do svojho územného plánu ako verejnoprospešné stavby. Ak mesto územným plánom nevytvára ochranu pre vznik verejných a poloverejných priestorov, ochudobňuje tým mestský život a znižuje kvalitu života obyvateľov.
V rokoch budovania socializmu a intenzívnej bytovej výstavby sa upustilo od vytvárania poloverejných priestorov. Mali sme len verejné a súkromné priestory. A ak aj vznikol nejaký vnútroblokový priestor – tak to bola len parkovacia plocha… Absencia poloverejných priestorov viedla k izolovanosti rodinného života, zabránilo sa stretávaniu a vzniku malých miestnych komunít a stúpali nároky na dopravu, lebo to, čo ľudia nenachádzali vo svojom okolí, vyhľadávali v centre, alebo v práci.
Naše panelové sídliska prispeli aj k vzájomnému odcudzeniu ľudí. Neexistovala úzka komunita občanov, ktorá by sa navzájom poznala, stretávala, dozerali si na deti…vychovávala ich. Mestský život sme ochudobnili o jeden významný ľudský životný rozmer.
Pre spokojný život obyvateľov je teda veľmi dôležité, aby sme dbali na to, aby mesto malo zastúpené všetky tri typy priestorov a všetky typy verejných priestorov. V Banskej Bystrici nás čaká veľa práce, aby sme panelové sídliska humanizovali a dokompletovali o poloverejné priestory a sídliskové verejné priestory. Tá práca bude o to náročnejšia, že mesto nerezervovalo v územných plánoch potrebné plochy a zbavilo sa pozemkov, ktoré by k tomu mohli slúžiť. Ak to však neurobíme, tak asi ťažko bude naše mesto dôstojným územím pre kvalitný život svojich obyvateľov.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.