1. Čo ma v týchto dňoch potešilo? Sobotné voľby. Konkrétne úspech nezávislých poslancov. V bystrickej župe, ale aj vo všetkých ďalších. Doteraz ich bolo v BBSK len päť, po včerajšku trinásť. Čo je, mimochodom, druhý najlepší výsledok v rámci celého Slovenska (v prvom kraji, ŽSK, ich bude až šestnásť). No a prelomilo sa aj prekliatie nášho okresu, takže po dvanástich rokoch existencie VÚC-iek budú za Bystričanov v župných laviciach sedieť už nielen partajníci, ale prvýkrát aj nezávislí. A dokonca hneď dvaja (Gogola, Motyčka). Inak, ak by si tí trinásti nezávislí dokázali vytvoriť v BBSK aj vlastný poslanecký klub, boli by, rovnako ako BBA v bystrickom MsZ, druhý najsilnejší. A keďže Smer (25 poslancov) bude mať v 49 – člennom zastupiteľstve len veľmi tesnú väčšinu, nemuselo by to byť celkom márne. Uvidíme…
2. Čo ma v týchto dňoch nepotešilo? Sobotné voľby. Konkrétne úspech Mariana Kotlebu, a tiež rozprášenie pravice. Na to prvé sa ešte stále ťažko hľadajú slová. Osobitne ma mrzí tých 4098 krúžkov, ktoré získal Kotleba priamo v meste Banská Bystrica. V meste známom svojou otvorenosťou, tolerantnosťou, v meste Slovenského národného povstania… A čo sa týka toho druhého, teda fiaska komplet všetkých pravicových strán v bystrickom okrese, a v zásade aj v kraji: ak ich regionálni politickí lídri nechytia v dohľadne nový personálny i agendový dych (nič tomu zatiaľ nenasvedčuje), budúcoročné komunálne voľby budú zápasom dvoch: Smerákov a nezávislých. Čo už.
3. Čomu sa v týchto dňoch venujem? Ruším si plánovaný súkromný program, ktorý som mal na sobotu 23. novembra, a namiesto toho – pôjdem voliť. Proti Marianovi Kotlebovi. Teda za Vladimíra Maňku. A presvedčím aspoň dvoch – troch ďalších, aby tak urobili tiež. A pôjdem, aj keby padali fúriky.
