s debatou o radikálnej reforme verejnej správy, hneď teraz po voľbách VÚC

Ako vždy pred voľbami do Vyšších územných celkov sa aj tohto roku znova rozprúdila debata o užitočnosti, efektívnosti a opodstatnenosti regionálnej samosprávy. Tohto roku bola zvlášť intenzívna, čo bolo vyvolané hlavne výsledkom minulých volieb v Banskobystrickom kraji, ale aj nízkym záujmom voličov o voľby do VÚC.  Dokonca to došlo až do štádia poslaneckého návrhu na zrušenie krajov.

Doteraz boli verejne prezentované možné tri cesty reformy:

  1. zrušiť kraje a kompetencie vrátiť na štát, alebo presunúť na obce
  2. znížiť počet krajov na 3 + 1
  3. vytvoriť 16 žúp, tak aby starostovia obcí boli zároveň poslancami župy

Dozrel určite čas, aby sa uskutočnila zásadná reforma územnosprávneho členenia a každá z doteraz prezentovaných a navrhovaných ciest má svoje racio i slabé stránky, svojich zástancov i svojich odporcov, ale súvisí aj s určitými podmienkami, či rizikami. Preto by sa debata mala viesť predovšetkým v odbornej a nie politickej úrovni a nemala by vychádzať z nejakých modelov, ale z potrieb kvalitnej správy územia.

Len stručný pohľad na jednotlivé alternatívy hneď vyvolá určité nevyhnutné otázky:

  1. zrušenie krajov a prenesenie kompetencií na obce nie je možné realizovať bez municipalizácie a problémom je nevyhnutná jednak potrebná zmena ústavy, ale aj rozpor s pravidlami EÚ o regionálnej politike a subsidiárnym princípom správy územia. Tento model si vyžaduje, aby municipalizácia prebehla formou dvojstupňovej miestnej samosprávy v úrovni funkčných mestských regiónov a dosť uprednostňuje centralistický a direktívny prístup k správe vecí verejných. To by sa dalo eliminovať teritoriálnymi nástrojmi určenými pre municipality. Potrebné sú však zásadné a rozsiahle zmeny v legislatíve, vrátane ústavy.
  2. znížiť počet krajov na 3 + Bratislava ako hlavné mesto, má svoje opodstatnené racio hlavne z pohľadu zníženia administrácie a byrokracie, ale aj z pohľadu nevyhnutnej potreby mať zodpovedný orgán verejnej moci v štatistickej úrovni NUTS II, z dôvodu merania a hlavne realizácie vyrovnávania regionálnych disparít, čo je najvýraznejším problémom Slovenska. Bariérou však je, že naše oblasti NUTS II sú vytvorené na základe zle vymedzených VÚC a nie sú v súlade ani s koncepciou sídelných štruktúr SR, a preto by bolo nevyhnutné zásadne zmeniť regióny NUTS II a možno vytvoriť- z hľadiska priestorovej spravodlivosti, nie 3 kraje + BA, ale 4 nové NUTS II + Bratislava. V tomto modeli by bolo nevyhnutne potrebné posilnenie a rozšírenie kompetencií regionálnej samosprávy na úkor centrálnej vlády a preto je vhodný ako decentralistický model, ktorý by priniesol zvýšenie kvality riadenia rozvoja regiónov.
  3. vytvorenie 16 žúp uprednostňuje uchovanie historických regiónov, čo je v obyvateľoch silno zakorenené a vedia sa s takým územím identifikovať. Problémom je, že takéto územia sú príliš malé na realizáciu regionálnej politiky a je ich príliš veľa, čím stúpajú náklady na administráciu. Zástancovia tejto cesty sa to snažia eliminovať tým, že by poslancov regionálnej samosprávy tvorili starostovia obcí. To by však asi narazilo na veľmi ťažko realizovateľnú uznášania schopnosť zastupiteľstva, prípadne na nespravodlivé rozhodovanie a namiesto rozvoja územia by to mohlo viesť k jeho stagnácii a úpadku. Dochádzalo by zrejme aj ku konfliktu záujmov, ak by o regionálnom rozvoji rozhodovali starostovia, zodpovední za miestny rozvoj. Okrem toho priamo 16 žúp nie je v súlade s historickými regiónmi a nevytvárajú rovnocennú a spravodlivú územnú štruktúru a spory vznikajú i o tom, kde by mali byť sídla žúp. Otvorená ostane otázka, čo teda s municipalizáciu (ak starostovia obcí sa stanú poslancami regiónu), ak považujeme municipalizáciu za nevyhnutnosť potrebnú už v vo voľbách v roku 2022 ? Je to veľa otvorených otázok. No najväčšou nevýhodou vždy ostáva najvyššia nákladovosť tohto modelu.

Každá krajina má svoje špecifiká a osobitosti a svoj historický vývoj územného členenia. Preto by aj Slovensko malo ísť svojou vlastnou cestou pri akceptovaní európskeho progresu a trendov ako aj miestnych potrieb dobrého riadenia a správy územia. Keď si urobíme prienik týchto troch verejne známych alternatív, ich výhod a nevýhod, dostaneme 3 kľúčové zásady pre reformu verejnej správy:

  • je nevyhnutné zachovanie ucelených historických regiónov a funkčných mestských regiónov,
  • je nevyhnutná municipalizácia (ale nie na princípe zlučovania obcí),
  • je potrebné zriadiť regionálne samosprávy na úrovni NUTS II, ale musia sa zmeniť ich hranice (najlepšie podľa historických regiónov).

Hlavným princípom reformy však musí byť v prvom rade, že musí to musí byť ucelená reforma verejnej správy, nielen zmena územnosprávneho členenia. Najviac je pre občana totiž nečitateľná miestna štátna správa a je územné pôsobenie. Žiaľ ani jedna z tých troch alternatív tieto vzťahy a väzby nerieši.

Reforma má byť zameraná hlavne na to, aby sa kompetencie jednotlivých úrovni a druhov verejnej správy riešili na princípe  vytvorenia subsidiárneho systému správy veci verejných – teda na vytvorení funkčných územnosprávnych celkov podľa zásady – riešiť problémy v tej úrovni, kde vznikajú. Pri rešpektovaní duálneho systému verejnej správy. Z toho vyplýva i ďalšia zásada reformy – prechod od sektorovej  politiky na teritoriálnu politiku a integrovaný rozvoj.  Tento princípy a zásady neobsahuje ani jedna z uvedených troch alternatív. A nemenej dôležitou zásadou reformy je aj potreba zabezpečenia kvality a nestrannosti odborníkov  pri celkovom znížení nákladov na verejnú správu.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.