Vraj v populácii sú 3-4% občanov, ktorí majú zmyslel a vlohy pre verejno-prospešnú činnosť.

Je známy fakt, že občianske iniciatívy a aktivity vznikajú vždy tam, kde verejná správa nie je schopná zabezpečiť svoje služby, alebo ich nedostatočne, resp. nekvalifikovane vykonáva. Vtedy sa ľudia zmobilizujú a urobia to. Vyčistia potok, namaľujú lavičky, starajú sa hendikepovaných, robia zbierky na pomoc iným… Ukázalo, sa že občianske iniciatívy, aktivisti, združenia dokážu verejné služby riešiť omnoho efektívnejšie, ako verejná správa. Napr. v USA to aj verejný sektor veľmi účinne využíva a mnohé verejné, hlavne sociálne služby sa zabezpečujú mimovládnymi organizáciami. Dokonca sú financované z mimorozpočtových zdrojov, lebo miestne podniky môžu svoju daň odviesť rovno takejto mimovládnej organizácii a nie štátu.

No okrem efektívnosti riešení občianske združenia a iniciatívy prispievajú aj k verejnej angažovanosti tých občanov, ktorí majú to verejno-prospešné cítenie a sú schopní pre druhých urobiť viac, ako pre seba svojou dobrovoľníckou prácou. Vytvárajú neoceniteľné služby v pomoci iným ľuďom, zvyšujú hodnotu prostredia a kvalitu, sortiment i dostupnosť verejných služieb. Vyžaduje si to nesmiernu obetavosť, zapálenie pre vec a nadšenie, alebo na druhej strane vysokú mieru filantropie. Mnohým dobrovoľníkom a aktivistom sa za to dostane aj spoločenského a verejného ohodnotenia i ocenenia (ako napr. i našej Vierke Dubačovej).

Je však mnoho aj takých dobrovoľníkov, aktivistov, ktorí nielenže zapĺňaju voľný priestor na trhu verejných služieb, ale sa neuspokojujú ani s oficiálnou štátnou, alebo miestnou verejnou politikou a hľadajú inovatívne a nové riešenia. Tieto riešenia aj presadzujú prostredníctvom združení, do ktorých sa takíto zástancovia alternatívnych riešení združujú. Živia sa väčšinou ako živnostníci, ktorí prostredníctvom svojich združení získavajú granty na realizáciu svojich aktivít, resp. inými činnosťami, z ktorých následne financujú inovatívne projekty a aktivity. Na presadzovanie týchto aktivít vo verejnej správe využívajú však hlavne svoje vlastné zdroje, ale predovšetkým svoj voľný čas.

Väčšina aktívnych občanov okrem nadšenia, obetavosti a zanietenia vkladá do svojich aktivít aj svoju profesionálnu odbornosť a vedomosti, získané hlavne samovzdelávaním a samoštúdiom nových trendov a technológií, ako aj  skúsenosťami z praxe. Tí čo prichádzajú s novými a alternatívnymi riešeniami a mnohokrát s takými, ktoré posúvajú spoločnosť dopredu, len veľmi málo sa dožijú spoločenského uznania. Sú skôr vnímaní ako občianski aktivisti, než odborníci. Dokonca sú veľmi často oficiálnymi štátnymi, regionálnymi, či miestnymi inštitúciami spochybňovaní. Tí čo vládnu, za odborníkov považujú len tých, ktorí im slepo slúžia a nie tých, ktorí svoj voľný čas, vlastné prostriedky a odbornú erudovanosť venujú novým, inovatívnym a kvalitným riešeniam. Málokto si uvedomuje, že ak by napr. Mišo Kravčík a Ľudia a voda neprišli s novými, a už dnes i osvedčenými malými protipovodňovými opatreniami, tak oficiálne štátne inštitúcie by nikdy túto formu ochrany krajiny nezaviedli. A aj v B. Bystrici, ak by Aďa Štulajterová roky nepresadzovala v meste nemotorovú dopravu a nezískala by na prípravu jej realizácie financie z grantov, nebolo by Mesto pripravené na získanie financií z Integrovaného regionálneho operačného programu na vybudovanie mestských cyklotrás.

Vďaka takýmto ľuďom sa naša spoločnosť, a to niekedy aj napriek nevôli oficiálnych miest, pomaly posúva dopredu a títo ľudia si určite zaslúžia nielen verejné ocenenie, ale aj odborné uznanie (a aj doma, nielen v zahraničí…). A pre nich by bolo určite najväčším spoločenským ocenením, ak by sa mohli dostať k verejným zákazkám ako uznávaní profesionálni odborníci, ak by sa na nich spoločnosť, prostredníctvom manipulácie médií, nedívala len ako na aktivistov, čo robia veci hoci aj zadarmo, len aby robili prieky tým, čo sú pri moci. Veď práve ich profesionálna česť a odborná kvalifikácia im nedovoľujú, aby mlčky a nečinne prihliadali k zlým rozhodnutiam štátu, či obce.

 

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.