
Na Slovensku štát ročne vyberie miliardy eur. Koľko peňazí štát dáva za rôzne služby, je často diskutabilné a spochybňované. Viac v rozhovore:
Ako dnes v praxi vyzerá daňové zaťaženie Slováka?
Uvediem jeden príklad za všetky. Keď ste na benzínke platili za práve natankované palivo, zamysleli ste sa nad tým, že platíte z ceny za liter DPH vo výške 20 % štátu a k tomu navyše skoro 52 centov z celkovej ceny za liter je ďalšia tzv. spotrebná daň? Podobne je to aj pri iných tovaroch, kde spotrebná daň tvorí súčasť ceny, ktorú reálne zaplatíme. Napríklad pri alkohole, cigaretách, ale aj elektrine, plyne.
Pri aktuálnej cene za liter benzínu je len 61 centov na ťažbu ropy, výrobu benzínu, distribúciu a maržu predajcu s celou réžiou prevádzky čerpacej stanice. Zvyšok z celej ceny, ktorú platíte ako zákazník, sú len dane štátu. Pritom ako bežní občania nakupujeme benzín z príjmu, ktorý už bol takisto zdanený.
Keď ste sa dotkli zdanenia mzdy, tam je situácia podobná. Daňové zaťaženie je aj tu vysoké.
Veľmi zjednodušene. Z príjmu platíme odvody a dane. Je to skoro 40 % a k tomu navyše ešte platí z vášho platu dane aj zamestnávateľ. Je to superhrubá mzda, alebo cena práce. Pri nákupoch platíme ako koncoví zákazníci 20 %, alebo 10 % DPH. Pri zápise vozidla platíme skrytú daň vo forme registračného poplatku. Každý rok platíme dane z nehnuteľností mestu ako fyzické osoby, ale platia ju aj podnikatelia. V Banskej Bystrici, kde pôsobím, je to abnormálnych 5 eur za m2 každý rok. To, samozrejme, zvyšuje predajnú cenu tovarov a služieb pre koncového zákazníka. Sú desiatky daní, alebo poplatkov, ktoré sú skryté.
Ako v tomto kontexte vnímate aktuálny návrh vlády na zvýšenie DPH na 25 % ?
Dotkne sa to všetkých bez rozdielu. Chudobných, bohatých, seniorov ale aj nezamestnaných. Štvrtina z ceny, ktorú každý z nás zaplatí či už v obchode alebo za iné služby, pôjde štátu. Mestá a obce z nich neuvidia, ale nič. Už dlho hovorím o tom, že daňový systém na Slovensku treba zmeniť. Nielen výber, ale aj prerozdeľovanie daní a zaviesť nový daňový mix. Samosprávy by totiž vedeli zastúpiť štát v niektorých kompetenciách, a myslím si, že aj lepšie, ale ich príjem od štátu musí byť stabilnejší a väčší. Občania by mali zároveň väčšiu a priamu kontrolu, kde sa peniaze z daní minú, na aký účel. Vedeli by, že síce zaplatia, ale dostanú konkrétnu službu. Neposudzujem výšku samotného zdanenia, lebo to je na rozsiahlejšiu diskusiu. Snažím sa naznačiť, že ak nejaký politik tvrdí, že dane treba zvyšovať, že ich máme na Slovensku nízke, tak je buď klamár, alebo neznalý veci.
Čo hovoríte na aktuálny zámer ministra financií na podporu rodín?
Slovensko od generácie tzv. Husákových detí, kam patrím aj ja, vymiera. Podpora rodín a detí je na mieste a idea je správna. No rozmýšľam, či nemá byť podporovaná viac rodina, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje, alebo študuje. Môže sa totiž veľmi ľahko stať, že pri nesprávnom nastavení, nízko príjmové skupiny stratia motiváciu pracovať a nahradí ju vízia rodenia detí. Je pravdou, že všetky deti majú rovnako veľký žalúdok a zaslúžia si podporu štátu. Ale tá, či sa nám to páči alebo nie, by mala spočívať najmä v motivácii vrátiť sa späť do práce, pretože vďaka práci sa budú mať lepšie. Každé dane sa raz minú a prerozdelia aj do sociálnych dávok, no niekto na nich musí aj zarobiť.