Prevažná väčšina obyvateľov našich miest žije v bytových domoch (cca 80-85%). Z toho väčšina je postavených po vojne v nových obytných súboroch, ktoré nazývame sídliská. Prvé takéto sídlisko v Banskej Bystrici vyrástlo v 50-tych rokoch 20. storočia a tak sa aj volá – Sídlisko.
Vyrástlo na novovytvorenom priestore, ktorý vznikol preložením Hrona a železnice. Nadväzuje priamo na železničnú stanicu mimoúrovňovou križovatkou so štátnou cestou I/66. Hoci vyrástlo v nastupujúcej ére socializmu a je prejavom tzv. socialistického realizmu, je to pre bývanie asi náš najkvalitnejšie koncipovaný mestský obytný útvar.
Celý súbor má ľudský rozmer, domy sú štvorpodlažné, so šikmými strechami a pri urbanistickej kompozícii bolo zachované členenie priestorov na verejné, poloverejné a súkromné. Veľmi vhodne sú tu rozmiestnené služby a základná vybavenosť. Je to veľmi príjemný priestor pre bývanie, plne sebestačný.
Hlavnú kompozičnú os sídliska tvorí štvorpruhová komunikácia charakteru bulváru – mestskej triedy nakomponovaná na os železničnej stanice. Domy sú v tejto časti polyfunkčné, ich parter tvoria zariadenia obchodov a služieb. Priečnu kompozičnú os tvorí územie pôvodného elektrárenského kanála, ktoré je ponechané ako zelený oddychový koridor. Táto kompozičná os bola využitá a rozvinutá i v ďalšej neskoršej výstavbe mesta a veľmi efektne túto os využil aj autor pamätníka architekt Dušan Kuzma.
Hlavným prínosom koncepcie je vytváranie vnútroblokových priestorov. V súčasnosti by si však už vyžadovali rekonštrukciu, znovuobnovenie svojej pôvodnej funkcie, tak, aby mohli slúžiť stretávaniu ľudí a neboli len priestorom zelene a parkovania.
Negatívom je zanedbaná starostlivosť o zeleň, nakoľko tá už je v súčasnosti prebujnelá a vlastne vizuálne potláča a cloní výhľady. Nedostatkom je aj absencia architektonického dotvorenia uzáveru hlavnej kompozičnej osi Sídliska v smere od železničnej stanice k Partizánskej ulici a aj nie vždy vydarená neskoršia dostavba. Jedným z vážnych problémov je aj parkovanie.
Sídlisko, vzhľadom k svojim kvalitám vytvoreného priestoru, by si zaslúžilo komplexnú reanimáciu – znovuoživenie tak, aby sa uchovala pôvodná koncepcia, ale pritom sa priestor citlivo a v duchu jeho hodnôt dotvoril pre potreby a požiadavky súčasného života a odstránili sa z neho nežiaduce nánosy.
