Tak predsa sa nebude znižovať počet poslancov Mestského zastupiteľstva Banskej Bystrice. Ostaneme pri 31, ale znova sa otvára problém vymedzenia volebných obvodov. Vieme, aký to urobilo rozruch pred 4 rokmi, keď vyšlo najavo, že volebné obvody boli vymedzené v rozpore so zákonom a poslanci narýchlo rozhodovali o nových volebných obvodoch. Je dnes už všetko v poriadku?

Zopakujme si, čo sa doteraz udialo. Poslanci schválili, na základe verejných stretnutí obyvateľov tri nové mestské časti: Fončordu, Pršiansku Terasu a Uhlisko. Zároveň schválili aj zmeny vo vymedzení mestských častí Radvaň a Kráľová, ale minimálne zmeny mestskej časti Radvaň v prospech mestskej časti Kráľová neboli s obyvateľmi Radvane verejne prerokované. Týka sa to hlavne preradenie urbanistického obvodu č. 17 Stará Radvaň (železničná stanica Radvaň) do mestskej časti Kráľová. Zmeny schválil, na základe vyjadrenia MV SR, aj Okresný úrad. Zmenil sa aj Štatút mesta, kde sú už vymenované všetky schválené mestské časti. Žiaľ obyvateľ mesta sa zo Štatútu nedozvie, ako sú územne tieto mestské časti vymedzené.

A pripomeňme si aj, čo sa neudialo a malo sa. Jedná sa o vymedzenie hranice medzi mestskou časťou Rudlová a mestskou časťou Sásová. Hranice urbanistických obvodov a teda aj mestských častí musia byť vymedzené hranicami parciel. Súvisí to s poskytovaním komplexných informácií o území podľa parcelných čísel. Mesto je vlastníkom obrovskej parcely v katastri Sásovej (p.obrázok), ktorá  sa prevažne nachádza v mestskej časti Rudlová, ale značne zasahuje aj do mestskej časti Sásová. Tým, že mesto nezadalo do Katastra rozdelenie tejto parcely medzi uvedené mestské časti, nie je možné vymedziť hranicu medzi nimi. Takto nie je možné v územnom pláne mesta poskytnúť relevantné údaje za tieto mestské časti.

Keď začnete pátrať, kto za to nesie zodpovednosť, dostanete sa až do roku 1990, kedy boli zrušené Mestské národné výbory a kompetencie v oblasti zmien urbanistických obvodov, základných sídelných jednotiek a mestských častí boli rozdelené medzi Ministerstvo vnútra, životného prostredia a Štatistický úrad. Každý dostal svoju agendu a akosi z legislatívy vypadol ten, kto to má všetko koordinovať. Preto MŽP SR vymedzuje zmeny sídelných jednotiek, MV SR schvaľuje zmeny mestských častí a štatistika vedie databázy.

Takže napokon Mesto sa drží platnej legislatívy, ako robiť zmeny v schvaľovaní mestských častí, ale napr. už vôbec nekomunikuje v tejto otázke s MŽP, lebo to zákon neukladá. A tak MŽP robí zmeny základných sídelných jednotiek a urbanistických obvodov a pritom ani nevie, aké zmeny v ich vymedzení urobilo Mesto pri schvaľovaní nových mestských častí. Zákon nikomu neukladá povinnosť informovania. Mesto pritom asi ani netuší, že sa realizujú zmeny základných sídelných jednotiek podľa parcelných čísel.

Vlani som na tento problém upozornil pána viceprimátora Gajdošíka a aj som predložil návrh postupných krokov, čo treba urobiť, aby sa nedostatky odstránili. Žiaľ Mesto si ide svojou cestou a nekomunikuje súlad vymedzenia mestských častí s vymedzením základných sídelných jednotiek. Právnička Mesta Vám tvrdí, že žiadny zákon im to neukladá a že oni žiadny zákon ani neporušili. Pritom je zrejmé, že všetky informácie v územnom pláne sa vyčísľujú pre jednotlivé mestské časti a že všetky údaje sa získavajú zo štatistického sčítavania, ktoré sa deje po urbanistických obvodoch, resp. po základných sídelných jednotkách. Preto je dôležité, aby Mesto zabezpečilo napr. aj rozdelenie obrovskej parcely v katastri Sásovej na dve mestské časti.

A aký to má súvis s volebnými obvodmi? Volebné obvody sa vymedzujú po mestských častiach a to tak, že ani jeden volebný obvod nemôže mať menej ako dvoch a môže mať najviac 12 poslancov. Volebné obvody sa vytvárajú hlavne z toho dôvodu, že je potrebné zvoliť 31 poslancov Mestského zastupiteľstva. V Banskej Bystrici sa však uplatňuje model, že volebný obvod je zároveň a územím Výboru mestskej časti, tj. akejsi decentralizovanej miestnej samosprávy, ktorá má svoje kompetencie a voleného predsedu. To môžeme považovať za veľmi  pokrokový a demokratický a pre občana prospešný model, lebo zároveň sa v rozpočte mesta vyčleňujú aj financie pre investície vo Výboroch a na aktivity občianskych rád a Výborov, o ktorých rozhodujú občania (resp. občianske rady).

To znamená, že v našom meste majú volebné obvody omnoho väčší a vyšší význam, než len byť kľúčom pre zvolenie 31 poslancov. Preto je veľmi nevyhnutné, aby pre činnosť poslancov vo Výboroch, v úzkom prepojení na obyvateľov, boli vytvorené rovnocenné a spravodlivé podmienky. Iste každý uzná, že robiť poslancov na najväčšom sídlisku Rudlová-Sásova, kde má Výbor 10 poslancov a koncentrovanú komunitu obyvateľov, nie je zďaleka tak náročné, než pre dvoch poslancov Výboru, ktorí majú vo volebnom obvode štyri, či päť rozdielnych a od seba vzdialených komunít (napr. Uľanku, Jakub, Podlavice, Skubín).

Preto  je dnes omnoho dôležitejšie než odstraňovanie nedostatkov v územnom členení ( s tým sa ale treba vysporiadať v pripravovaných Zmenách a doplnkoch územného plánu), odstrániť nedostatky a nespravodlivosť vo vymedzení volebných obvodov.  Optimálne by bolo, ak by v každom volebnom obvode boli okrem veľkej mestskej časti aj územia s malými mestskými časťami – pôvodnými obcami. Z toho vyplýva, že by boli najvhodnejšie 4 volebné obvody – východný (Šalková, Senica, Majer, Uhlisko, Banská Bystrica), južný (Iliaš, Kremnička, Rakytovce, Kráľová, Pršianska Terasa a Radvaň),  západný (Fončorda, Skubín, Podlavice) a severný (Rudlová, Sásová, Kostiviarska, Jakub a Uľanka). Zabezpečíme tak nielen spravodlivejšie a rovnocennejšie podmienky pre činnosť poslancov Výborov, ale vyhneme sa aj prípadným niektorým napadnuteľným vymedzeniam zmien mestských častí.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.