Quantcast

V poslednej dobe sa diskutuje o tzv. stratégii pre udržateňý mestský rozvoj (UMR). Najväčšia pozornosť sa venuje otázke, či sa pri jej tvorbe máme  spojiť so Zvolenom, alebo si stratégiu napíšeme sami.

V tomto blogu by som chcel položiť všeobecnejšiu otázku ohľadom prepojenia miest na Horehroní: sme zvyknutí rozprávať o Banskej Bystrici a Zvolene ako o súmestí? Sme pripravení vzdať sa investícii v prospech širšieho celku, ak sa ukáže, že je lepšie investovať na jeho druhom konci (vo Zvolene) ? Sme pripravení rozprávať sa o spoločnom plánovaní, aj vtedy keď nejde o UMR, ale o iné stratéfie? Budeme mať spoločný územný plán, alebo aj spoločný plán udržateľnej mobility?

Mne sa zdá, že v našom meste takto vôbec nerozmýšľame. Vybral som tri situácie z posledných rokov.

1. príklad – nariadenie VZN Banskobystrického kraja o podpore športu

V januári tohto roku schválili poslanci BBSK nariadenie VZN – týka sa  dotácií v oblasti športu. Aby sa mestá nerozhodovali úplne individuálne, mestá sa zoskupili do širších regiónov. Pri ich tvorbe sa “roztrhala” naša “prirodzená aglomerácia”  a vznikli takéto podskupiny:

  • Zvolen spolu s Detvou a Krupinou
  • Banská Bystrica spolu s Breznom

Toto nie je jediný fakt, ktorý vo VZN kontrastuje s ideami o UMR. Rozhodovanie síce bude spoločné (v rámci jednej podskupiny) ale musí  sa zachovať proporcionalita podľa počtu obyvateľov. Teda v širšom regióne nemôže žiadny okres ťahať za kratší koniec. Z metodiky UMR mám naopak  pocit, že propocionalita nie je podmienkou, teda Banská Bystrica môže v spoločnom UMR získať viac investícii ako napr. Zvolen.

2. príklad – tvorba SPR v Rade partnerstva

Tento argument spomenul aj primátor vo verejnom vyhlásení (ja som ho o niečo skôr citoval aj na Facebooku zo zápisníc IÚS). Aj pri príprave veľkej stratégie IÚS vznikli širšie regióny a v nich sa takisto neuvzžovalo nad spojenectvom so Zvolenom. Banská Bystrica je v širšom regióne zaradená  ku Breznu a nie ku Zvolenu.  Túto našu prirodzenú aglomeráciu pritom nerzodelili len primátori dotknutých miest. Na to by mali pri tvorbe štatútu IÚS málo hlasov. O tvorbe širších regiónov (SPR) rozhodovala tzv. Rada partnerstva a v nej mali zastúpenie aj ministerstvá a soc.-ek. partneri. Štatút s takýmto rozdelením regiónov prešiel pri schvaľovaní takmer  jednohlasne (paradoxne, “za” návrh nehlasovali primátori BB a ZV, zrejme z iných dôvodov). Z hlasovania  o tomto štatúte je vytvorená aj zápisnica. Z nej vyplýva, že voči takémuto usporiadaniu širších regiónov naboli vážnejšie výhrady (v zápisnnici je zoznam pripomienok a návrh na zmenu regiónov medzi nimi nie je).

3. príklad – Plán udržateľnej mobility

Mesot Banksá Bystrica vytvára svoju stratégiu v oblasti dopravy – ide o  tzv. Plán udržateľnej mobility. Banská Bystrica bude mať samostatný plán, nepôjde teda o spoločný dokument s mestom Zvolen. Financie na projekt schvaľuje EÚ a slovenské ministerstvá. Preplatí nám EÚ a vláda túto samostatnú jazdu?

Ako ukazujú tieto príklady, myšlienka spoločného plánovania so Zvolenom nie je v našich končinách vžitá tak jednoznačne (ak vôbec). Vyplýva to  z rozhodnutí na úrovni BBSK, ministerstiev SR, možno aj na úrovni EU (schváli EÚ Banskej Bystrici eurofondy na samostatný plán udržateľnej mobility?).  Plánovanie oddelené od Zvolena teda nie je “vrtochom” (len) mestských úradov.  Na tomto sa môžeme zhodnúť bezohľadu na to, či si to želáme zmeniť alebo nie.

Poznámky pod čiarou – otázky pre urbanistov

Rada partnerstva na úrovni kraja vytvorila minulý rok širšie regióny (SPR). Vytvorila ich  takým spôsobom, že Banská Bystrica nie je v jednej skupine so Zvolenom, ale sa ocitla sa v jednom regióne s Breznom.

Matej Hruška (expert poverený od BBSK) vysvetľuje toto rozhodnutie:

“.Aby boli partnerstvá a formulovanie priorít pre rôznorodé oblasti kraja jednoduchšie, v kraji vznikli, resp. vznikajú SPR. “

Prečo nevzniklo takéto SPR práve medzi Bystricou a Zvolenom? Matej Hruška (BBSK):

“Pri ich návrhu boli zohľadnené 2 hlavné princípy – aby sa nevytvárali úplne nové územné štruktúry, a aby sa dokázali spojiť regióny s podobnými rozvojovými výzvami a príležitosťami do takých celkov, v ktorých je možné v partnerstve dosiahnuť dohody o spoločných prioritách a cieľoch, a zároveň využiť synergické efekty pri ich napĺňaní.

Ja urbanista nie som, práve preto by som chcel požiadať odborníkov tohto oboru, aby ozrejmili verjenosti rozdiel medzi SPR a UMR a či je to správne, že BB-ZV má byť aglomeráciou, ale zároveň nebude vystupovať navonok jednotne voči širšiemu okoliu (obidve časti aglomerácie budú v odlišných regiónioch SPR).

2. otázka pre urbanistov – regionálne rozdiely a IÚS

V programovvom vyhlásení vlády som si prečítal takýtu prísľub:

“Efektívnym využívaním fondov EÚ znížime regionálne rozdiely a zvýšime ochranu životného
prostredia. … Vláda SR posilní rozhodovacie právomoci existujúcich štruktúr regionálnych a lokálnych samospráv. Vytvorí funkčný, logický a efektívny systém previazanosti regionálnej a miestnej samosprávy. Posilní kompetencie regionálnych a lokálnych samospráv v súčinnosti s financovaním regionálneho rozvoja.”

V uplynulých dňoch sa na internete šírila informácia, že ministerstvo navýši dotáciu pre naše mesto, ak sa spojíme so Zvolenom pri tvorbe UMR (navýši ju pre celé súmestie). Chcel by som sa spýtať, či je takýto postup správny. Vláda má vo svojom programe naplánované odstraňovanie regionálnych rozdielov.  Nemalo by sa s navyšovaním koeficientov ešte počkať, aspoň kým nebude hotový dokument IÚS? Čo ak budú na chudobejšom juhu stále chýbať peniaze na základné potreby? Ako im vysvetlíme potrebu silnejšieho súmestia?

Pikoška na záver

Takúto vernosť si sľúbili primátori Zvolena a Banskej Bystrice v roku 2007.

Pripravované žiadosti o informácie na organizácie: MsÚ BB, BBSK a ministerstvo MIRRI:

Propravované žiadosti.

Ilustrašný obrázok: Banská Bystrica – 3D model mesta.

Tomáš Teicher

Autor blogu:

Tomáš Teicher

Pracujem ako programátor, bývam v Banskej Bystrici.