Banská Bystrica má na stole návrh rozpočtu na rok 2026. A to nie hocijaký. Celková suma má presiahnuť 150 miliónov eur, čo je bezprecedentný nárast o viac ako 30 miliónov oproti očakávaniam tohto roka.
Je to odrazový mostík k modernejšiemu mestu, alebo finančný hazard? Obyvatelia stoja uprostred a počúvajú dva úplne odlišné príbehy.
Strana A: Vízia (Pohľad koalície)
Pre vedenie mesta je tento rozpočet dôkazom, že Bystrica po rokoch stagnácie znovu investuje – do ciest, mostov, zelených sídlisk, športu a bývania.
Kľúčom k tomuto rastu majú byť eurofondy. Kritizovaný úver na cesty? Ten je podľa nich len strategickým nástrojom na povinné spolufinancovanie. Ako sami hovoria, vziať si rozumný úver, aby sme získali trojnásobok z Bruselu, nie je hazard, ale strategické finančné riadenie.
Strana B: Riziko (Pohľad opozície)
Opozícia to vidí inak: varuje pred zadlžením, nafúknutými projektmi a politickým marketingom. Varuje pred finančnou nezodpovednosťou. Mesto sa ide opäť masívne zadlžovať. Tento dlh, financujúci napríklad opravy ciest, budú podľa nich splácať naše deti.
Pýtajú sa tiež na priority. Naozaj je teraz najdôležitejšia investícia vyše milióna eur do mládežníckeho štadióna, keď chýbajú peniaze inde? A keď už investovať, prečo nie do divadla?
Minca sa obracia: Prípad „Odpad“
Nikde nie je tento konflikt vidieť lepšie ako pri položke „Uloženie odpadu“. Rozpočet tu počíta so zázračným poklesom výdavkov o takmer milión eur.
- Pohľad koalície: Je to úspech. Dôkaz efektívneho hospodárenia, lepšieho triedenia a dôkaz, že sa prognózy o raste nákladov nenaplnili.
- Pohľad opozície: Je to trik. “Kreatívne účtovníctvo“ a „strkanie hlavy do piesku“. Obávajú sa, že realita mesto dobehne a účet zaplatia občania neskôr v podobe vyšších poplatkov.
Rozpočet ako zrkadlo mesta
Rozpočet nie je len súbor čísel. Je to zrkadlo priorít. Ukazuje, čo považujeme za dôležité, a čo sme ochotní odložiť.
Odpoveď, či bol tento plán genialitou alebo hazardom, ukáže až čas. Alebo ju skôr ukážu prvé výplatné pásky budúcich úverov a nové faktúry za odpad.
Nakoniec nezáleží na tom, či to nazveme „investíciou“ alebo „hazardom“. Jediná dôležitá otázka je, či obyvatelia v uliciach skutočne pocítia zlepšenie– alebo len ťarchu splátok..
Rozpočet mesta je ako kreditná karta – ľahko sa používa, ťažšie spláca. Záleží, či ju používame rozumne, alebo len preto, že sme ju dostali do rúk.
Rozpočet nie je dokument pre poslancov, ale pre obyvateľov. Každé euro, ktoré v ňom je, je aj naše rozhodnutie, aké mesto chceme zanechať svojim deťom.
