Od Novembra som stál vždy tam, kde som sa cítil najlepšie, teda na pravej strane politického spektra. Je preto prirodzené a nikdy som to netajil, že sú mi vlastné hodnoty, aké už má konečne väčšina národa. Aj mne vychádza, že terajšia vláda je to najhoršie, čo sme po roku 1993 na Slovensku mali. Nie, nemám ambíciu vypočítavať všetko, čo pokazili a zničili, ako sa správajú a čo svojím ne/konaním spôsobujú. Netreba, bolo by to ako to povestné nosenie dreva do lesa, veď napokon sú toho každý deň plné médiá. Napriek tomu, že mnohé preklopili svoje spravodajstvo na sledovanie zatúlaných mačičiek, starostlivému sledovaniu ako dozrievajú paradajky, resp. aká bola kde búrka a čo na to povedia vyplašení respondenti v uliciach našich miest. Je to zlé a obávam sa, že dno sa ešte len ukáže. Chýba nielen odbornosť, skúsenosti, ale aj to ľudsky zásadné, slušnosť, tolerancia, poctivosť a vlastenectvo. Dnešnej garnitúre chýba úplne všetko, aby sme boli ako krajina úspešní.
Súčasná opozícia, tak to vidím a nie som sám, je slabučká a málo výrazná. Naskakuje spravidla len na témy, ktoré im podhodí premiér a jeho koalícia. Zamotáva sa každú chvíľu do niečoho nového, poslanci zúfalo bojujú v diskusiách s demagógiou a očividnou hlúposťou koaličných papierových rytierov. Berie im to energiu, unavuje to nielen ich, ale aj veľkú časť verejnosti. Je to súboj bez víťaza a bez nádeje.
Až sa objavila informácia, že tak tomu nemusí byť nadlho. Politici strany Progresívne Slovensko pripravili politický dokument s názvom TRESK. Ako píšu samotní autori, “ TRESK volá po radikálnom reštarte. Nejde o teóriu pre ekonómov – ide o konkrétny plán, ako zlepšiť každodenný život ľudí. Identifikuje kľúčové chyby minulosti, no zároveň prináša realistickú a ambicióznu víziu do budúcna. Odpovedá na otázku, prečo napriek miliardám z EÚ zaostávame a čo môžeme spraviť, aby sme konečne začali dobiehať. Navrhujú opatrenia od podpory malých podnikov a digitalizácie štátu, až po reformu školstva a zdravotníctva. Slovensko potrebuje nový ekonomický model, ktorý zohľadní digitálnu a zelenú transformáciu, starnutie populácie a meniacu sa geopolitiku.„
Vážení Bystričania, nájdite si čas a pozrite si dve diskusie, ktoré pred pár dňami sprístupnilo Progresívne Slovensko. Prvá taká pokojná, informačná a porovnávacia. Druhá vážnejšia, obsahujúca diskusiu k dokumentu s názvom TRESK. 
Potešila ma táto udalosť a preto som si ich so záujmom pozrel a vypočul. Chcem veriť, že mali ambíciu odštartovať tento projekt s veľkou silou, odvážne a sebavedome. Politici Progresívneho Slovenska vyšli z programovej ilegality a prišli s niečím na verejnosť. Jedným dychom hovoria, že TRESK je otvorený dokument a sú pripravení počúvať. No konečne, tak si hovorím.
Potešila ma táto udalosť a preto som si ich so záujmom pozrel a vypočul. Chcem veriť, že mali ambíciu odštartovať tento projekt s veľkou silou, odvážne a sebavedome. Politici Progresívneho Slovenska vyšli z programovej ilegality a prišli s niečím na verejnosť. Jedným dychom hovoria, že TRESK je otvorený dokument a sú pripravení počúvať. No konečne, tak si hovorím.Nedá sa inak, nestačí a to opakujem vždy, keď sa unesiem vlnou nadšenia a niečo takticky a teda jemne komentujem, len reagovať na smiešne a nepodstatné parciálne témy, ktoré nastavuje Fico&partička neschopných a mentálne podvyživených politikov. Takéto témy, ktoré nám servírujú médiá, nás posúvajú niekde za mantinel, berú energiu, vzbudzujú vášne a nič neriešia. Treba úplne inak, rozobrať krajinu do poslednej skrutky a začať hovoriť o tom, kde sú tie povestné „kurvítka“ a čo s tým.
Dnes som mal pocit, že obhajoba TRESKU nedopadla najlepšie. Ponúklo sa mi prirovnanie so situáciou, že to bolo pre mňa podobné, ako keď na nástenku konečne zavesíte niečo, o čom dlho viete, len to nechcete poctivo pomenovať. Ale nič sa nedeje, je nevyhnutné pokračovať. Len odporúčam, robiť takéto stretnutia menej verejnými. Žiada sa diskutovať bez obmedzenia času a s tým vedomím, že nemôžem šetriť toho, kto TRESK predkladá a to len preto, že to urobil. Na diskusii nemajú prítomní len klásť otázky, ale hlavne dávať podnety a formulovať kľúčové problémy a upozorňovať na ich vzájomné prepojenia. Krajina a volič chce počuť, čo ďalej. Pretláčanie rukou, to je fajn na získanie zlatej čaše v TA3, ale ďalej nás to neposunie. Nie, určite nechcem negovať robotu pána Ľudovíta Ódora a Štefana Kišša, to vôbec nie, ale to je len úplný, ale fakt úplný začiatok cesty. Opozícia, musí tvoriť a ponúkať riešenia. V politike je to tak a často to hovorím, že každý kto chce zmenu a chce byť prospešný, musí robiť to, čo vie najlepšie a v čom môže byť užitočný. Niekto dobre lepí plagáty a píše blogy. Iný je skvelý na vidieku, iný na prednáške medzi študentami. Ďalší vie burcovať a mobilizovať ľudí a hrať dobre futbal v drese politickej strany niekde na vidieku. Pestrosť je vítaná a skvele sa doplňuje. Nemôže robiť každý všetko. Čaká nás ešte veľmi, ale veľmi dlhá cesta, až mám obavy, že keď to závažie zodpovednosti a predtucha (zatiaľ to tak pomenujem) vysiľujúcej práce padne na niektoré politické hlavy, aby sa buď nezľakli alebo nezutekali.
Mnohí a dobre si to aj ich pamätám, nemali dobré slovo na Mikuláša Dzurindu a Ivana Mikloša. Áno, bola iná doba, mnohí si mysleli, že keď títo dvaja odídu, prídu lepší. Nestalo sa tak a dodnes, ak uvažujeme poctivo, takýchto politikov niet. Očakával by som verejné vytriezvenie a priznanie, že urobili poriadny kus roboty a niečo tu po nich zostalo. Takže z mojej strany…rozpačitý začiatok, poblednutý Štefan Kišš, trochu zaskočený Michal Šimečka a moderátorsky výborný Ivan Korčok. Pri troche skromnosti, začiatok dobrý, zatiaľ nie vynikajúci. Odporúčam pokračovať, teraz menej pred kamerou a viac a intenzívnejšie v diskusiách s ľuďmi, ktorí majú čo povedať a hlavne sú ochotní a pripravení pomôcť.
