Sa ma pýtal jeden známy, že či pôjdem v sobotu voliť (keďže VÚC-ky sú podľa neho len zbytočné míňače peňazí), a že či aj teraz, rovnako ako v roku 2013, budem voliť v gumených rukaviciach.
Nuž…
Najprv k VÚC-kam ako takým: rozkrájanie Slovenska na osem divných slížikov, namiesto zakotvenia modelu 12, resp. 16 prirodzených žúp v roku 2001 bolo premárnenou príležitosťou, a dodnes mi je z toho smutno. Pre historickú pamäť a poriadok dodávam, že najväčšiu „zásluhu“ na zničení Nižňanského reformy verejnej správy mala vtedy vládna Migašova SDĽ, ktorá je dnes plne transformovaná v Smere. Prosím, nezabudnúť.
Verím však, že tak ako sa zdalo nemysliteľným, že sa zrušia Mečiarove amnestie, a stalo sa, sa v najbližších piatich rokoch zruší aj osem jaziev na tvári Slovenska zvaných VÚC a nahradí sa to niečím lepším, efektívnejším a prirodzenejším. Realita dňa, tu doma i v turbulentnej Európe, nás k tomu dotlačí.
Kým sa tak ale stane, nebudem sa so založenými rukami pozerať, ako sa vo VÚC-kach, ktoré medzi časom získali kvantum dôležitých právomocí a k tomu obrovské verejné peniaze, zahniezďujú druhú dekádu smeráci, a najnovšie už aj fašisti. Pôjdem preto 4. novembra voliť, aj keby fúriky padali.
…a tentoraz celkom bez gumených rukavíc, pretože Jano Lunter, na rozdiel od Maňku, nie je pre mňa žiadne menšie zlo, ale celkom normálne a obyčajné ľudské dobro, chlapík, ktorý namiesto toho, aby si užíval plody svojej poctivej práce, ponúkol svoj čas i peniaze, aby sme sa tu my všetci mali lepšie. Rešpekt, Jano.
Teraz budem chvíľku osobný: Som rád, že som mohol Janovi trochu pomáhať v kampani. Nepoznal som ho predtým veľmi, ale dvadsaťdva rokov živil moju mamu, radovú pracovníčku Alfa Bio, ktorá na neho nedá profesne ani ľudsky dopustiť. A poznám dlhšie aj jeho synov, a sú to fakt že fajn a féroví chalani. Jana som spoznal ako pokojného a pokorného pracanta, človeka, ktorý nikdy nepestoval plamenné táborové reči, ale radšej vždy niekde v tichosti niečo opravoval, vylepšoval, zakladal. A to je presne to, čo očakávam od dobrých politikov: tvorivú nudu, kľudnú silu.
Dnes počúvam od nejedného môjho blízkeho, že OK, ale že škoda, že je Smerák… Bez toho, aby som teraz vyťahoval detaily z kuchyne – verte, alebo nie, Jano Lunter nie je žiadny smerák. A nič na tom nemení ani nevyžiadaná podpora od Pellegriniho a spol., ktorú v lete „útržil“…
A ešte jedna vec: fakt by som nechcel, aby Jano skončil ako Peter Gogola, t.j. generál bez vojska, ktorý síce bol primátorom, ale proti sebe mal v mestskom zastupiteľstve 3/5-ovú väčšinu poslancov, ktorí mu nedovolili dokopy nič … Preto je mimoriadne dôležité v sobotu dobre prekysličiť aj naše nedvižné krajské zastupiteľstvo. Pre mňa je to jednoduchá vec – Vierka Dubačová, Lydka Priehodová, Maťo Bučko, Milan Lichý, Ondro Lunter a Katka Belicová.
Podčiarknuté, zrátané: je to celé v našich rukách. Aj v Tvojich, a najmä v Tvojich, vážený čitateľ tohto blogu.
