Strom má vodu. Je na ňom osadený zavlažovací vak. Pravidelne ho polievame. A napriek tomu môže strom strácať listy alebo začať vädnúť. Ako je to možné?
Túto otázku si v posledných týždňoch kladie čoraz viac obyvateľov Banskej Bystrice. Pri pohľade na niektoré stromy v meste sa môže zdať, že stromy zhadzujú listy alebo pôsobia vyschnuto, jednoducho nemajú dostatok vody. V mestskom prostredí je však situácia podstatne komplikovanejšia.
Strom nepotrebuje vodu iba na to, aby „neuschol“. Voda je nevyhnutná pre jeho fyziologické procesy, ochladzovanie prostredníctvom transpirácie, transport živín aj fotosyntézu. Pri extrémnych horúčavách sa však dostáva do situácie, keď musí balansovať medzi príjmom vody a jej stratou.
Keď teplota výrazne stúpne, zvyšuje sa aj výdaj vody cez listy. Zároveň sa zvyšuje náročnosť na koreňový systém, ktorý musí zabezpečiť dostatok vody pre celú korunu. Strom preto pri extrémnom strese aktivuje svoje obranné mechanizmy, obmedzuje transpiráciu, zatvára prieduchy a pri výraznom strese môže začať zhadzovať časť asimilačnej (listovej) plochy.
Opad listov automaticky neznamená, že strom nebol polievaný.
A práve tu vzniká jeden z najčastejších omylov. Ak strom zhodí listy, neznamená to automaticky, že nebol zavlažovaný. Drevina môže mať zabezpečenú pravidelnú zálievku a napriek tomu v extrémnych podmienkach vykazovať známky stresu.
Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov ako sú vysoké teploty, intenzívne slnečné žiarenie, dlhodobé sucho, prehrievanie pôdy, spevnené povrchy v okolí stromu a obmedzený priestor pre koreňový systém.
Teplota vzduchu nie je teplota listu.
Toto je dôležitý, ale často prehliadaný faktor. Ak je teplota vzduchu približne 35 °C, neznamená to, že rovnakú teplotu má aj povrch listu. Pri intenzívnom slnečnom žiarení môže byť povrch listu výrazne teplejší. Za bežných podmienok strom využíva transpiraciu aj ako prirodzený chladiaci mechanizmus.
Pri extrémnych teplotách však môže byť schopnosť dreviny odvádzať teplo prostredníctvom transpirácie obmedzená. Neznamená to pritom automaticky, že strom nemá k dispozícii vodu alebo nebol zavlažovaný. Ide o komplexnú reakciu dreviny na kombináciu vysokých teplôt, intenzívneho slnečného žiarenia a vysokého výparu.
Aj jednotlivé druhy drevín zvládajú tieto podmienky rozdielne. Druhy s hrubšími, kožovitými a pevnejšími listami, ako napríklad dub letný, agát biely, javor poľný, ginko dvojlaločné , majú vo všeobecnosti lepšie predpoklady zvládať vysoké teploty a intenzívne slnečné žiarenie. Naopak, druhy s jemnejšou listovou plochou, napríklad smrek, buk, breza či lipa, môžu byť počas extrémnych horúčav citlivejšie. Aj preto je výber vhodných druhov pri výsadbách v mestskom prostredí čoraz dôležitejší.
Ako zavlažujeme stromy v Banskej Bystrici?
V Banskej Bystrici máme nastavený systém manažmentu zavlažovania drevín. Dreviny rozdeľujeme do troch základných kategórií, nezabezpečené dreviny do troch rokov po výsadbe, zabezpečené dreviny približne do piatich rokov po výsadbe a mobilnú zeleň.
Frekvenciu zálievky neurčujeme mechanicky podľa kalendára. Zohľadňujeme aktuálne poveternostné podmienky, teploty, množstvo zrážok, stanovište, stav konkrétnej dreviny, ale aj aktuálne kapacitné možnosti organizácie.
Nezabezpečené dreviny do troch rokov po výsadbe štandardne zavlažujeme približne raz za 7 až 10 dní výdatnou zálievkou. Počas extrémneho sucha tento interval podľa našich kapacitných možností skracujeme približne na polovicu.
Pri zabezpečených drevinách je zálievka realizovaná podľa potreby, počas sucha spravidla približne raz za 7 až 14 dní. Pri drevinách na exponovaných stanovištiach je režim zálievky intenzívnejší.
Pri mobilnej zeleni je vzhľadom na obmedzený objem koreňového priestoru potrebná zálievka podstatne častejšie.
Nie je dôležité iba ako často, ale aj ako.
Pri stromoch nie je cieľom pôdu každý deň iba povrchovo navlhčiť. Dôležitá je výdatná zálievka, ktorá dostane vodu do oblasti koreňového systému.
Práve preto používame aj zavlažovacie vaky. Tie umožňujú postupné uvoľňovanie vody priamo v okolí koreňového priestoru a pomáhajú zabezpečiť efektívnejšie využitie dodanej vody.
Do systému zavlažovania zároveň implementujeme aj hnojenie, ktoré realizujeme najmä v jarných mesiacoch.
Strom rastúci v mestskom prostredí má podstatne ťažšie podmienky ako strom v krajine.
Prirodzené prostredie poskytuje stromu podstatne viac priestoru. V meste však strom často rastie medzi frekventovanými cestami, chodníkmi, parkovacími miestami a budovami. Jeho koreňový priestor je obmedzený a pôda môže byť zhutnená, prehrievaná i kontaminovaná.
Koruna zároveň dostáva oveľa viac tepelného žiarenia od okolitých spevnených povrchov. Preto nie je možné porovnávať strom rastúci vo voľnej krajine so stromom vysadeným v centre mesta. Strom rastúci v mestskom prostredí je živý organizmus, ktorý potrebuje pravidelnú a odbornú starostlivosť. A tá sa nekončí samotnou výsadbou.
Strom nevysadíme na jeden deň.
Pri výsadbe stromu by preto nemala byť hlavnou otázkou iba jeho cena alebo samotný počet vysadených kusov. Dôležité je, kam strom vysadíme, aké stanovištné a rastové podmienky mu vytvoríme a ako sa oň budeme starať v ďalších rokoch.
Prvé roky po výsadbe sú z hľadiska adaptácie dreviny na nové stanovište mimoriadne dôležité. Strom musí vytvoriť nový koreňový systém, prispôsobiť sa podmienkam stanovišťa a postupne sa stať menej závislým od našej pomoci.
Aj preto máme v Banskej Bystrici systém rozdelenia drevín podľa veku a miery zabezpečenia a ich zálievku prispôsobujeme konkrétnym podmienkam.
Čo nám teda ukazujú stromy, ktoré teraz zhadzujú listy?
Predovšetkým to, že klimatické podmienky sa menia a mestská zeleň čelí čoraz väčšiemu stresu. Predčasný opad listov je obrannou reakciou, ktorou sa drevina snaží obmedziť straty vody a znížiť nároky na svoju listovú plochu. Samotný opad preto ešte neznamená, že strom odumrel.
Pri konkrétnych drevinách je potrebné sledovať ich stav ďalej. Ak zostávajú živé konáre, vytvorené púčiky a drevina si zachováva vitalitu, existuje predpoklad, že po zvládnutí stresového obdobia bude pokračovať v raste.
Naším cieľom preto nie je iba vysadiť čo najviac stromov. Naším cieľom je vytvoriť podmienky, aby v meste dokázali prežiť, rásť a plniť svoju funkciu desiatky rokov. Pretože strom nie je jednorazová výsadba. Je to živý organizmus, o ktorý sa musíme starať dlhé roky.
