V minulom roku sa v Banskej Bystrici narodilo menej obyvateľov, než zomrelo a viac sa odsťahovalo ako prisťahovalo. Tento trend je už dlhodobejší. Od roku 2006 ubudlo v Banskej Bystrici 6.500 obyvateľov, z toho za 8 rokov 2006-2014 sa počet obyvateľov znížil o 1 .700 a za 8 rokov 2014-2022 až o 4.800. Podľa Prognostického ústavu SAV bude Banská Bystrica o 50 rokov najstarším mestom na Slovensku. Toľko fakty a teraz sa na to pozrieme bližšie.
Za povšimnutia hodný je práve prudký nárast úbytku obyvateľov za posledných 8 rokov a to aj napriek tomu, že v roku 2015 bol samosprávou prijatý Program rozvoja mesta (PHSR) na roky 2015 -2023, kde si mesto stanovilo víziu:
Banská Bystrica bude mestom, kde sa oplatí žiť, prísť a zostať.
A ako strategický merateľný cieľ do roku 2023 si Mesto stanovilo:
Zvýšiť atraktivitu mesta pre občanov, investorov, podnikateľov a návštevníkov.
Pričom merateľnými ukazovateľmi pre plnenie strategického cieľa boli stanovené:
- počet obyvateľov mesta,
- počet nových investorov,
- počet podnikov a podnikateľov,
- počet prenocovaní.
Cieľový rok ešte nie je ukončený a nie je teda čas komplexne vyhodnotiť plnenie merateľných ukazovateľov. Dnes sa však už s určitosťou vieme, že počet obyvateľov prudko klesol za obdobie doterajšej realizácie Programu rozvoja mesta Banská Bystrica a že tento ukazovateľ nebude splnený.
Prečo to tak je?
Určite existujú aj objektívne príčiny – a najvýznamnejšou je trend dezurbanizácie, na ktorý Mesto nedokázalo zareagovať. Odchádzajú hlavne mladí ľudia, ktorí si chcú založiť rodinu a hľadajú vhodnejšie podmienky na bývanie. Mesto za posledných 8 rokov nedokázalo postaviť ani len jeden nájomný byt, aby im to umožnilo a dokonca ani nespolupracuje s okolitými obcami na spoločnej stratégií bývania a zabezpečenia verejných služieb a ich dostupnosti. Mesto tak prichádza o obyvateľov, ale aj o financie a postupne stárne a zvyšujú sa mu náklady a musí zvyšovať dane.
Ale vráťme sa k Programu rozvoja mesta (PHSR). Otázka stojí tak, či Mesto robilo dobré a správne rozhodnutia, aby dokázalo svoj cieľ naplniť, alebo nevie, ako ho má naplniť? Alebo si stanovilo nesplniteľný cieľ, vzhľadom k známemu trendu úbytku obyvateľov?
Program rozvoja mesta má tri prioritné oblasti:
- Prosperujúce mesto
- Občianske mesto
- Zdravé zelené mesto
Aké kroky urobilo Mesto, aby naplnilo svoj strategický cieľ – zvýšenie atraktivity pre občanov, podnikateľov a návštevníkov? Čo realizovalo v oblasti prosperujúce mesto v rámci ekonomického rozvoja, vzdelávania a dopravy pre zvýšenie príťažlivosti mesta? Boli tie realizácie také, aby udržali a prilákali obyvateľov, podnikateľov a návštevníkov? Ukazuje sa, že v ekonomickom rozvoji sme akurát doplnili priemyselný park, v doprave opravili cesty a chodníky, v programe vzdelávanie zateplili školy a škôlky,… ale to asi nestačilo. Zvlášť ak sme si vybrali aj najdrahšiu MHD na Slovensku. Za pozitívum možno označiť odkúpenie časti objektov v areáli Medený hámor, ako prvý krok k jeho obnove a premene na príťažlivosť mesta. Môžeme teda konštatovať, že v oblasti prosperujúceho mesta sme nevytvorili dostatočné a príťažlivé podmienky pre zvýšenie počtu obyvateľov.
Tie isté si otázky môžeme postaviť i za oblasť Občianske mesto a Zdravé zelené mesto. Za pozitívne môžeme hodnotiť snahu o zverejňovanie otvorených dát, lenže tieto publikované dáta neumožňujú ich využívanie pre rozhodovanie o verejných investíciách podľa potrieb obyvateľov mesta a hlavne mestských častí. Za pokrok môžeme považovať vytvorenie participatívneho rozpočtu a za najvýznamnejší krok k občianskemu mestu môžeme považovať zapojenie sa samosprávy do Otvoreného vládnutia na miestnej úrovni a spracovanie Stratégie otvorenej samosprávy v minulom roku. To však ešte nemohlo mať dopad na zvýšenie atraktivity a príťažlivosti mesta. Treba aj pripomenúť, že tieto kroky boli iniciované občianskymi aktivistami, čo prinieslo pozitívum v podobe zriadenia pozície koordinátora pre participáciu a otvorené vládnutie na Mestskom úrade.
Za dobré realizácie pre zvýšenie atraktivity mesta môžeme považovať investície v oblasti športu – rekonštrukcie plavárne, zimného a atletického štadióna, výstavbu mládežníckeho futbalového štadióna a za najväčšie pozitívum v tejto oblasti môžeme označiť európsky športový festival mládeže EYOF. Nepodarilo sa však odstrániť deficit v oblasti kapacitného kultúrneho zariadenia a niekam do zabudnutia sa vytratil projekt Centra kreatívneho priemyslu. V sociálnej oblasti sa plnia štandardné služby, avšak nedostatočné sa preukázali počas epidémie i emigrácie z Ukrajiny, keď mnohé suplovali občianske iniciatívy. Úplne sme zlyhali vo výstavbe nájomných bytov a aj v práci s mládežou.
V oblasti životného prostredia, a predovšetkým z hľadiska ochrany voči zmene klímy, sa zrealizovali drobné pozitívne, ale aj veľmi negatívne aktivity. K tým drobným pozitívnym aktivitám môžeme priradiť rekonštrukciu fontány pred mestským úradom a realizácie vnútroblokov na sídliskách Fončorda a Rudlová-Sásová, ako aj projekt Zelené sídliska naštartovaný v predvolebnom roku. Treba len dúfať, že tento úspešný participatívny prístup bude mať svoje pokračovanie aj v ďalších projektoch. Za najvýznamnejšie negatíva môžeme označiť spôsob realizácie protipovodňovej ochrany a likvidáciu ekokoridoru pozdĺž Tajovského potoka. Pričinili sa o to legalizácia čiernej stavby areálu Dixon a realizácia výstavby bytových domov na susediacej ploche parku s detským ihriskom. Zarážajúce, že na likvidáciu ekokoridoru pozdĺž Tajovky sa pripravuje ďalšia výstavba na Hutnej ulici. My sme asi nepoučiteľní a stále nechceme pochopiť význam padavých vetrov pozdĺž vodných tokov, podporených zeleňou, pre klímu a kvalitu životného prostredia Banskej Bystrice…
Nechávam na čitateľa nech sám posúdi, či kroky Mesta a realizované investície za posledných 8 rokov boli dostatočné a pozitívne na plnenie merateľných ukazovateľov strategického cieľa do roku 2023 a hlavne, či mali nejaký vplyv na zastavenie úbytku obyvateľov a či boli vhodné, aby prispeli k zastaveniu odlivu mladých ľudí. Je všeobecne známe, že mladí vzdelaní ľudia neopúšťajú Slovensko len kvôli nízkym platom, ale hlavne preto, lebo sú ignorovaní a ignorované sú ich potreby. Alebo je to V Banskej Bystrici inak?
Ale necháme sa prekvapiť ako to vidí Mesto a ako komplexne vyhodnotí plnenie cieľa a merateľných ukazovateľov v roku 2024. Na plnenie vízie máme ešte 7 rokov… Možno ten trend budeme vedieť zvrátiť, alebo aspoň zastaviť? Máme na to aj zdroje UMR!
