Už iba jeden týždeň (do 13.7.2025) môžu Bystričania pripomienkovať štatút participatívneho rozpočtu (PRBB). môžu tak urobiť prostredníctvom tohto portálu.
V tomto blogu zhrniem svoje vlastné pripomienky ku pripravenému dokumentu.
Pripomienky
Technická podoba hlasovania
V navrhovanom štatúte sa o.i. píše: Obyvatelia … môžu … hlasovať‘ … v rámci online platformy DECIDIM. Spôsobilosť hlasovať bude hlasujúcim obyvateľom potvrdená čestným vyhlásením na stránke, kde sa hlasujúci zaregistruje. Pri registrácii musí hlasujúci potvrdiť „podmienky používania“.
Moja poznámka: takéto pravidlo platilo aj v predošlom ročníku PRBB. Vtedy ma kontaktoval poslanec Vladimír Ivan (Klub nezávislých poslancov) s tým, že v takomto systéme vidí riziko. De facto ktokoľvek si môže vytvoriť emailový účet, založiť si profil na mestskom portáli (Decidim) a poslať viac hlasov v mene fiktívnych alebo existujúcich osôb. Trochu sme o tejto téme potom spolu diskutovali a dospeli sme k možnému riešeniu, ktoré by toto riziko odstránilo: Každý participant by sa mal do Decidimu zaregistrovať osobne na mestskom úrade. Takýto úkon by bol jednorázový, teda pri ďalších ročníkoch by už obyvateľ mohol hlasovať z pohodlia vlastného domova. Podľa môjho názoru by riešenie mohlo spočívať aj vo využití tzv. konta občana. To je systém, do ktorého sa ľudia prihlasujú napr. pre potreby platenia parkovného. Aj v tomto systéme sa ľudia museli registrovať osobne resp. museli zasielať sken občianskych preukazov. Podľa môjho názoru by rovnaký proces mal sprevádzať aj participatívny rozpočet.
Pamätám sa, že tému zneužitia (príliš voľnej registrácie do hlasovacieho systému) som nadniesol aj v roku 2023, keď o nej rokovala Komisia pre modernú samosprávu. Vtedy mi zástupcovia Mesta povedali, že v Decidime majú zapnutý akýsi modul na ochranu proti spamu, ktorá dokáže identifikovať falošné účty. Neviem presne, ako im tento systém funguje, zrejme o.i. odhaľuje opakované hlasovanie z tej istej IP adresy, Mám za to, že tento princíp nie je stopercente spoľahlivý a neodhalí všetky podvody. Mestský úrad každopádne môže zverejniť report z tohto systému, ako si s takýmito falošnými účtami poradil, koľko ich odhalil a ako pritom postupoval. Ide o to, že občianske rady (ale možno aj iné komunity) organizujú hromadné hlasovania, kde obyvateľom pomáhajú technicky zvládnuť proces hlasovania. To teda znamená, že veľa hlasov prichádza z jednej IP adresy a zaujíma ma, ako si s tým poradí mestský systém na detekovanie podvodov (či systém náhodou tieto hlasy nepovažuje za podozrivé, keď prichádzajú z jedného zdroja).
Trochu ma vyrušuje aj táto veta v štatúte: Pri registrácii musí hlasujúci potvrdiť „podmienky používania“.
Pokiaľ tieto podmienky nie sú súčasťou samotného štatútu, tak to vyznieva tak, že tvorcovia PR BB si môžu stanoviť nejaké vlastné dodatočné podmienky (nad rámec štatútu). Ja si myslím, že takýto dokument by mal potom tvoriť platnú prílohu ku štatútu (zrejme ide o nejaké vyhlásenie o cookies, GDPR alebo niečo podobné). Ak to z praktického hľadiska nieje možné (právna úprava o cookies sa môže meniť), môže sa v štatúte spomenúť aspoň to, čoho sa takéto „podmienky používania“ môžu (a čoho nesmú) týkať.
Koľko projektov by malo byť víťazných?
V návrhu štatútu neviem nájsť vyjadrenie, akým spôsobom sa budú vyberať víťazné návrhy a koľko ich má byť. Je plne legitímne, ak sa takéto detaily určia mimo štatútu, ale aj v tom prípade by sa to takto malo v štatúte explicitne uviesť.
Ja by som do PR BB zaviedol novinku – počet víťazných projektov by nemusel byť daný pevne (ako doteraz), ale bude sa odvíjať od sumy určenej na celý PR BB. To znamená, že ak celkový ropočet PR BB bude napr. 40 000 eur, tak sa z neho môžu podporiť štyri 10-tisícové projekty alebo päť 8-tisícových. Za víťazné projekty sa označia tie, ktoré majú v hlasovaní najväčší úspech, pričom sa ich podporí toľko, koľko sa zmestí do stanoveného celkového rozpočtu.
Pozmeniť by sa teda mohol aj spôsob hlasovania, teda ani počet maximálnych krúžkov by nemusel byť daný pevne. Každý obyvateľ Bystrice by mohol podporiť toľko projektov, koľko sa zmestí do stanovenej sumy (povedzme 20 000 eur). Obyvateľ by sa teda sám rozhodol, či podporí dva 10-tisícové projekty alebo tri sa 6 000 eur.
Tým, že sa v súčasnosti hlasuje online, nehrozí, že by sa používateľ prepočítal a určenú sumu presiahol. IT systém by totiž jeho hlas validoval a na prípadnú matematickú chybu upozornil.
Takýto systém by zrejme do procesu prilákal aj ďalších aktivistov, ktorí neplánujú prihlásiť žiadny väčší projekt, akurát chcú presadíť nejaký zlepšovák na svojom sídlisku.
Je Banská Bystrica dostatočne participatívna?
Tu a tam zaregistrujem na sociálnych sietiach istú ktiritku, že bystrický participatívny rozpočet je podvyživený, tvorí sa málo projektov, nie je naň vytýčených dostatočne veľa peňazí, čo odrádza aktívnych ľudí od účasti na ňom. Za príklad sa pritom dávajú iné slovenské mestá, kde to vraj viac „žije“.
Ja s takouto kritikou nesúhlasím: Banská Bystrica má oproti iným mestám jeden fenomén navyše a to sú občianske rady a tzv. rámcové plány akcií. Tieto plány schvaľujú výbory mestských častí, a pokiaľ sa nemýlim, právoplatne o nich rozhoduje poslencký zbor. Prax je zrejme taká, že poslanci (v MsZ alebo vo výbore) viacmenej rešpektujú rozhodutia miestnych občianskych rád. Pokiaľ tomu dobre rozumiem, výbor môže odobriť aj projekt inej skupiny obyvateľov, nielen občianskej rady (neviem, či niekedy v praxi k tomu vôbec došlo).
Každopádne platí, že participatívny ropočet nie je jediný participatívny nástroj v meste a nie je správne brať do úvahy len tento nástroj pri porovnávaní s inými mestami.
Zosúladenie s dotáciami Mesta
V štatúte sa o.i. ďalej píše:
Referát PIOS odovzdá Mestu aj neúspešne návrhy. Mesto môže zvážiť realizáciu aj týchto návrhov, a to cestou iných výdavkových položiek, prostredníctvom zmeny rozpočtu v danom rozpočtovom roku, príp. zapracovaním návrhov do rozpočtu na nasledujúci kalendárny rok.
Jedným z nástrojov na prideľovanie peňazí je aj dotačný systém mesta v hodnote 300 000 eur. Ide teda o rádovo vyššiu sumu ako je určená pre participatívny rozpočet. V tomto prípade o víťazných projektoch nerozhodujú obyvatelia, ale mestské komisie, ktoré svoje odporúčania adresujú mestskému zastupiteľstvu a to potom rozhodne v konečnom dôsledku.
Na začiatku roka 2025 schválili poslanci takéto pridelenie peňazí pre jednotlivé kategórie:
K tejto tabuľke som v januári 2025 Mestskej rade zaslal nasledovnú pripomienku:
Prihováram sa za to, aby sa ešte zmenilo rozdelenie financií na tohtoročné dotácie. Môj návrh: presunúť 20 000 eur zo športu na zeleň na sídliskách.
Zdôvodnenie: tento rok sú do participatívneho rozpočtu prihlásené krásne komunitné projekty. Finančne budú podporené len 4 z nich. to je škoda, možno by dotačná schéma mohla podporiť ďalšie dva. Trochu sa tým naruší súťaživosť ale to nie je predsa prioritou. Tou je využitie dobre pripravených projektov v participatívnom rozpočte, aby sa mohli uchádzať o dotácie aj inou formou. Je škoda nebyužiť mravenčiu prácu tvorcov projektov, pokiaľ už boli pripravené a nacenené podľa aktuálnych cien.
Výsledok: návrh neprešiel.
Záver: Paragraf o podpore neúspešných projektov je zjavne iba informatívny, keďže Mesto v jeho duchu môže postupovať aj bez toho, aby to tak bolo explicitne spomenuté v štatúte. Oveľa zaujímavejšie by bolo vedieť, ako to prebieha praxi. Bolo by vhodné vidieť štatistiky, koľko projektov pod čiarov bolo naozaj nejakým spôsobom neskôr podporených zo strany mesta. Podľa mňa by sa takáto štatistika mohla vyhotoviť už aj za predchádzajúci ročník (2024).
Rozumiem tomu, že pri ďalších procesoch sa môže daný projekt pozmeniť, zvoliť iný názov a pod. Napriek tomu si myslím, že pri trocha dobrej vôli sa dá aj upravený projekt spáriť s pôvodným podnetom z PR BB.
URL odkazy
- pripomienkovací proces: https://tvormespolu.banskabystrica.sk/processes/pripomienkovaniepr
- moje pripomienky: https://tvormespolu.banskabystrica.sk/profiles/tomas_teicher/timeline
- ilustračný obrázok: koláž z fotografii navrhovaných projektov. Zdroj: článok BBonline.sk: https://bbonline.sk/vysledky-hlasovania-v-participativnom-rozpocte-realizacia-caka-projekty-na-foncorde-sasovej-i-radvani/
