Keď som v sobotu ráno náhodou natrafil na video s reportážou belgickej televízie o strednom Slovensku, ani vo sne mi nenapadlo, čo jeho publikovaním na našom portáli rozprúdime. Keďže popri prepínaní diaľkového ovládania som sa už od detstva občas zastavil na nemeckých programoch a sledoval ich reportáže, možno ma štýl tohto televízneho príspevku až tak neprekvapil. Ľahko bulvárne, ľahko s nadhľadom, ale za to pútavo približujúce predmet deja. Tak by sa dali opísať ich magazínové reportáže, od ktorých sa táto belgická nevymyká. Určite má reportáž aj faktografické chyby, ale v princípe je rovnako tak zábavná a pútavá. Samozrejme, človek sa nad formou pousmeje, ale brať to hneď ako hanbu a urážku?
Že reportáž ukazuje naše nedokonalosti? Že ukazuje veci, na ktoré nie sme hrdí? No a? Nešlo predsa o platenú reklamu regiónu. Ale prečo sa hneď urážať? Nablýskaní folkloristi v naškrobených handrách sa môžu na zelenú lúčku pod Tatrami postaviť hocikedy, ale akí sme ľudia, to tí Belgičania nevidia často. A že podľa vás vyznievajú Slováci z videa ako blbí? Nemyslím si to. Naopak, všetci naši slovenskí „reprezentanti“ sú zachytení v prirodzených situáciách pri prirodzených reakciách.
Mnohí diskutéri jedným dychom dodávajú, že je šťastie, že neukázali ešte horšie veci. Keď už sa chceme biť do pŕs, že všade vo svete sú chodníky pomaly diamantmi vykladané, a len my tu bedač ešte musíme na konských povozoch jazdiť, lebo tu nič nefunguje, čo tak pozrieť sa do sveta. A vôbec netreba hľadať rozvojové krajiny tretieho sveta. Len ja sám si teraz rýchlo v hlave spomínam na to, ako to vyzerá a funguje napríklad v našich obľúbených letných destináciách Grécku, Taliansku, Bulharsku, či mestách ako Benátky či Praha. Samozrejme, majú svoju lesklú stranu na fotografiách, tak ako má aj Banská Bystrica, ale aj tam trápia ľudí bežné problémy, rozpadnuté chodníky, špina i prach, rozpadajúce sa budovy. Áno, veci nefungujú tak, ako v našich ideálnych predstavách, ale zamyslite sa, čo ste urobili pre svoje mesto dosiaľ vy?
Slúži nám ku cti, že chceme, aby bolo naše mesto dokonalé a bezchybné. Otázkou ale je, prečo sme stále posadnutí chuťou hrať sa na niečo, čím nie sme…
