Je paradoxné, ako sa maniere z veľkej politiky prenášajú aj do komunálnej politiky. Nezáleží nám na vecnom a odbornom riešení problémov, ale na víťazstve nad protivníkom. Naposledy sme boli svedkami takéhoto prístupu pri schvaľovaní volebných obvodov v našom meste. Paradoxom je, že zvíťazil návrh akože zástancov občianskeho princípu a malých mestských častí, ktorý je práve proti záujmom občanov malých mestských častí.
Ako je to možné? Pozrime sa trochu na štruktúru našej samosprávy. Okrem primátora a mestského zastupiteľstva štruktúry samosprávy tvoria aj výbory mestských častí a občianske rady. V našom meste je 19 mestských častí a takmer v každej je aspoň jedna občianska rada. Občianske rady sú poradným orgánom poslancov a sú najbližšie k riešeniu potrieb obyvateľov. Sú to teda tie štruktúry samosprávy, ktoré najlepšie reprezentujú záujmy občanov a prostredníctvom volených zástupcov ich môžu presadzovať v mestskom zastupiteľstve, jeho komisiách a v exekutíve. Je celkom logické, že ak máme takúto vysokú hustotu občianskych rád, výbory nie sú v každej mestskej časti, ale sú spoločné pre viacero mestských častí. To vytvára vhodný subsidiárny systém miestnej samosprávy, kde je možné riešiť problémy na tej úrovni, kde vznikajú.
Na druhej strane existuje volebný zákon, ktorý stanovuje vytváranie volebných obvodov a to s minimálne dvoma, maximálne dvanástimi poslancami. Zároveň zákon hovorí, že volebné obvody sa musia tvoriť po ucelených mestských častiach a že na jedného poslanca má pripadať približne rovnaký počet obyvateľov. Ten sa stanovuje tak, že počet obyvateľov sa vydelí celkovým počtom poslaneckých mandátov. V našom meste máme počet poslancov stanovený na 31 a na jedného pripadá zhruba 2470 obyvateľov. Volebné obvody sa v duchu zákona ustanovujú pre potreby dosiahnutia potrebného počtu poslancov a nie sú zamerané na zabezpečenie priameho prepojenia poslanca na skupinu obyvateľov.
Túto funkciu plnia práve občianske rady. Občianske rady vznikajú zdola, na základe záujmu a aktivizácie obyvateľov a preto sú prirodzenými dobrovoľnými zoskupeniami reprezentujúcimi občiansky model samosprávy. Tým sa stávajú významnejšími občianskymi reprezentáciami záujmov obyvateľov, než samotní volení poslanci, reprezentanti mesta.
A teraz sa pozrime na oba modely volebných obvodov ako prispievajú k lepšej zastupiteľskej demokracii. Model reprezentovaný mestským úradom a poslaneckým klubom SMERu navrhoval 4 volebné obvody tak, že v každom boli aj veľké mestské časti a aj malé. Počet poslaneckých mandátov sa v nich pohyboval od 5 do 9 a počet mestských častí a aj občianskych rád od 3 do 6. Tento model zaručoval, že každý poslanec mohol byť garantom, či gestorom minimálne jednej občianskej rady a práca poslancov s obyvateľstvom sa mohla rovnomerne rozložiť na všetkých zvolených v jednom volebnom obvode. Znamenalo by to, že každú občiansku radu, každú mestskú časť mohol v zastupiteľstve reprezentovať minimálne 1 poslanec. Tak by sa dali efektívne zastupovať záujmy obyvateľov mestských častí v mestskom zastupiteľstve a pracovné zaťaženie poslancov by bolo vyvážené a rovnomerné. To je vlastne to, čo reprezentuje občiansky princíp, ktorým mestská opozícia obhajovala model 7 volebných obvodov.
Čo však opozícia presadila? Presadila 4 „veľké“ volebné obvody s počtom poslancov od 3 do 9, pre 5 mestských časí a 3 „malé“ dvojmandátové obvody, každý z nich pre 4 až 5 malých mestských častí. To v praxi znamená asi to, že dvaja poslanci majú komunikovať so štyrmi až piatimi občianskymi radami a presadzovať ich potreby v zastupiteľstve a na druhej strane napr. 8, 9 poslancov komunikuje s jednou maximálne dvoma občianskymi radami a obhajuje ich záujmy na Meste. A to si ešte predstavte takú alternatívu, že vo volebnom obvode č. 6 pre mestské časti Podlavice, Skubín,, Kostiviarska, Jakub a Uľanka budú zvolení obaja poslanci z Podlavíc, lebo tam je viac než polovica obyvateľov tohto obvodu. Alebo ak aj vyhrajú voľby poslanci, z ktorých každý bude z inej mestskej časti, čo ostatné 3-4 malé mestské časti? Kto ich bude zastupovať? Naplní sa týmto riešením princíp lepšieho zastupovania malých mestských častí v mestskom zastupiteľstve? Čo si myslíte, kto bude úspešnejší a kto bude mať menej roboty? Deväť poslancov na sídlisku Rudlová-Sásová, alebo dvaja poslanci v spomínanom volebnom obvode č. 6? A myslíte si, že je to spravodlivé voči obyvateľom i voči poslancom? Myslíte si, že to reprezentuje občiansky model samosprávy? Nedosiahli sme pravý opak a všetky malé mestské časti zas nebudú mať svojich zástupcov v mestskom zastupiteľstve?
Zdá sa, že tieto otázky boli druhoradé, hlavné bolo poraziť SMER a to sa aj podarilo. Nech sa s výsledkom popasujú už novozvolení poslanci.
