Problém nízkej ekonomickej výkonnosti v meste Banská Bystrica je jednou z najčastejšou príčinou,  ktorú veľká časť obyvateľov považuje za hlavný dôvod odchodu mladých a vzdelaných ľudí z mesta. Mnohí zlepšenie tejto ekonomickej situácie vidia v získaní veľkého a silného investora. To však predstavuje aj vysoké riziká. Omnoho výhodnejšie je mať  diverzifikovanú ekonomickú základňu, ktorá nie je tak riziková a je trvalo udržateľnejšia. My takú diverzifikovanú základňu máme, ale problém je v jej nízkej ekonomickej efektívnosti. Nevieme sa koncentrovať na kľúčové priority rozvoja a zapojiť kľúčových aktérov do spolupráce.

Naša hospodárska základňa je síce diverzifikovaná, ale bez jasného spoločného cieľa a priorít rozvoja na základe jestvujúceho potenciálu. Takým konkurencieschopným potenciálom je u nás určite zdravotníctvo, kúpeľníctvo, cestovný ruch a šport. Nejdem tu teraz rozvádzať dôvody orientácie na tieto priority rozvoja, skôr by som chcel poukázať na cestu, po ktorej treba ísť ak chceme zlepšiť ekonomickú situáciu v našom meste a okolí. V prvom rade si musíme uvedomiť, že územie mesta nám pre tieto ciele absolútne nepostačuje. Potrebujeme vytvoriť partnerstvo s kľúčovými aktérmi pre ekonomický  rozvoj v rámci širšieho územia.

Partnerstvo – čo je partnerstvo?

Partnerstvo je najvyššia forma spolupráce. Mesto Banská Bystrica si zamieňa spoluprácu s partnerstvom a za partnerstvo vydáva vlastne bilaterálnu spoluprácu. Tá môže priniesť úspech obom partnerom – hlavne pri realizácii konkrétnych projektov, ale nemusí to znamenať ešte prospech pre všetkých obyvateľov. Čo teda partnerstvo v skutočnosti je?

Skutočné partnerstvo je vlastne verejno-súkromné partnerstvo a stojí na troch pilieroch – verejnom, súkromnom a občianskom. Verejný sektor predstavuje štátna správa, samospráva a zástupcovia nimi vytvorených inštitúcií. Súkromný sektor reprezentujú podnikatelia, banky, živnostníci, farmári, ale aj ich združenia, cechy, komory… Občiansky sektor reprezentujú občianske združenia, neziskové organizácie, nadácie, cirkvi, záujmové združenia… Takéto partnerstvo má výhodu v tom, že eliminuje slabé stránky partnerov a využíva ich silné stránky a prednosti.

Prednosti sektorov.  Silnou stránkou verejného sektoru je ROZHODOVANIE, súkromný sektor tvorí ZISK a občiansky sektor formuje POTREBY občanov. Spoločným znakom súkromného a verejného sektoru sú FINANCIE – jeden ich tvorí, druhý prerozdeľuje. Spoločným znakom občianskeho a verejného sektoru je VEREJNÝ ZÁUJEM, jeden ho definuje, druhý zabezpečuje a spoločným znakom súkromného a občianskeho sektoru je EFEKTÍVNOSŤ. U jedného preto, aby tvoril čo najväčší zisk a druhého preto, lebo musí efektívne využívať svoj dobrovoľnícky čas a nedostatok financií. Financie, efektívnosť a verejný záujem to sú najsilnejšie znaky dobrého partnerstva, založené na prednostiach a vyváženej spolupráci všetkých troch sektorov. Hlas každého z partnerov má rovnakú váhu.

Dôležité je, že všetci partneri si musia uvedomiť, že vstupom do partnerstva sa vzdávajú časti svojich silných stránok. Verejný sektor sa vzdáva časti svojich rozhodovacích kompetencií, súkromný zas časti zisku a občiansky časti svojich potrieb. Výhodou dobrého partnerstva však je, že urýchľuje procesy realizácie spoločného programu a jednotliví zástupcovia si nerobia prekážky v realizácii svojich aktivít.

Aké sú slabiny jednotlivých sektorov? Slabé stránky každého sektora predstavuje práve to, čo je spoločným znakom jeho ďalších dvoch partnerov. Teda slabinou verejného sektoru je efektívnosť, slabinou súkromného sektoru je verejný záujem a slabinou občianskeho sektoru sú financie. Z toho je zrejmé, že spojenectvo robí zo slabých stránok partnerov silu partnerstva. Ak sa vytratí rovnováha medzi všetkými troma piliermi, znamená to riziká neúspešnosti a netransparentnosti. Ak sa uprednostňuje vzťah verejného a súkromného sektoru, znamená to riziko korupcie a poškodzovanie záujmu občanov. Ak sa preferuje vzťah verejného a občianskeho sektoru, znamená to hospodárske upadanie a nedostatok zdrojov na financovanie verejných potrieb. Ak sa rozvíja len vzťah medzi súkromným a občianskym sektorom, znamená to, že verejný sektor nezvláda svoju riadiacu a rozhodovaciu funkciu a sú potrebné nové voľby.

Čo však je nevyhnutné pre dobré fungovanie a udržateľnosť partnerstva? Je to funkcia nezávislého odborného facilitátora – „napomáhateľa“ dialógu a komunikácie pri spoločnej tvorbe rozvojovej stratégie a prerozdeľovaní si úloh. Facilitátori ovládajú techniky, ako z množstva individuálnych záujmov doviesť partnerstvo k spoločnému dielu, ktoré sa stane majetkom všetkých aktérov. To výrazne posilní šance na realizáciu spoločného programu. Dôležité je, aby facilitátor bol nezávislým a nebol reprezentantom niektorého zo sektorov. Takému sa ťažko buduje vzájomná dôvera partnerov, ktorá je pre fungujúce partnerstvo kľúčová.

Uplatnenie princípu partnerstva (i v ekonomickom rozvoji)

Princíp partnerstva a spoločného plánovania k nám prišiel spolu s eurofondami. Ukážkovo sa aplikoval v Írsku, kde výrazne pomohol k rozvoju celej krajiny a kde sme sa chodili aj my učiť. My sme však tento princíp nedokázali uplatniť. Čiastočne – s obmedzenými možnosťami realizácie, sa uplatňuje v rozvoji vidieka prostredníctvom miestnych akčných skupín, ktoré sú založené na princípe verejno-súkromných partnerstiev. Nepodarilo sa nám však presadiť uplatňovanie tohto princípu aj v mestách. Naša vláda si neželá, aby sme prevzali zodpovednosť za rozvoj svojho územia a nemá ani záujem, aby sme si sami rozhodovali o svojej budúcnosti. A ak aj si urobíme spoločný plán nedá nám financie na to, čo si naplánujeme a na čo potrebujeme, ale dá nám to, čo si ona myslí, že potrebujeme… Dôkazom sú aj nezvládnuté nástroje udržateľného mestského rozvoja, kde nám nadirigovala načo môžu funkčné mestské oblasti čerpať financie…

Bez ohľadu na legislatívu, však nič a nik nebráni tomu, aby  Mesto iniciovalo vznik takéhoto verejno-súkromného partnerstva, aj keď len monotematicky zameraného iba na ekonomický rozvoj. Bez toho nedokážeme zmobilizovať vnútorný potenciál a spoluprácu k udržateľnému rozvoju a k vytvoreniu príťažlivého a konkurencieschopného prostredia. Nepotrebovali by sme k tomu možno ani štátnu podporu, dokázali by sme mobilizovať vlastné vnútorné zdroje tak, aby navzájom do seba zapadali a plnili spoločný program. Určite to nie je hra len na piesočku mesta, ale nevyhnutnosťou je zapojenie širšieho okolia. My sme tu viazaní na vonkajšie prostredie (a aj zdroje), aby sme mohli mať vyššie príjmy. A bez spolupráce kľúčových aktérov v rámci verejno-súkromného partnerstva nedokážeme zvýšiť konkurencieschopnosť a príťažlivosť nášho mesta (ako to máme aj vo vlastnom rozvojovom programe) a teda nezabránime ani úniku obyvateľov. Určite by sme vytvorili konkurencie schopnejší a atraktívnejší  celok, ak by sme sa spojili so Zvolenom…

Takže toto je možnosť ako zdola, vlastnými silami a dobrou spoluprácou dokážeme zvýšiť ekonomickú výkonnosť a efektívnosť našej diverzifikovanej ekonomickej základne v súlade s našim ľudským, kultúrnym, prírodným, materiálnym a technickým potenciálom. Takto by sme aj zmysluplne uplatnili princípy otvorenej samosprávy ku ktorým sa Mesto prihlásilo.

 

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.