Mesto Banská Bystrica zaviedlo projekt participatívneho rozpočtu v roku 2014, ako tretie mesto na Slovensku. Na prvom trojhodinovom diskusnom fóre sa zišlo 60 nadšencov. O rok neskôr ich bolo 62, avšak v jednotlivých tematických skupinách sa schádzali v priemere už len piati občania. Od februára 2016 sa už na webových stránkach participatívneho rozpočtu informácie o počte zúčastnených nedajú zistiť. Neviem prečo, viem to len predpokladať.
Projekt vytvoril malú komunitu nadšencov. Legitímnosť takejto „samozvanej skupinky“ rozhodovať o spoločných financiách, založená na presvedčení, že ostatní nemajú o veci záujem, nie je akceptovateľná.
Predsa len, projekty realizované cez participatívny rozpočet vyznievajú sympaticky. Ide o projekty, ktoré spájajú obyvateľov, ako športové a relaxačné zóny, koncerty, cyklotrasa, alebo sfunkčnenie pešieho podchodu. Avšak základný cieľ projektu, vytvoriť komunitu aktívnych občanov, sa nedarí dosiahnuť.
Ak teda nechceme uveriť, že Bystričania sú už raz takí, a prijať aj riziko zneužívania slabo kontrolovaných financií, je potrebné niečo zmeniť. Je to najmä v záujme občanov, ktorí celkom prirodzene majú záujem o veci verejné, ale z nejakých dôvodom sa na diskusných fórach, verejných pojednávaniach a rokovaniach jednotlivých tematických skupín nezúčastňujú.
Podávanie návrhov
Nie každý má rád podobné „skupinky“. Nie každý rád reční a prezentuje svoje nápady pred neznámym publikom. Preto by zo štatútu PR BB mala vypadnúť povinnosť zapojiť sa do verejných zhromaždení a tu osobne prezentovať svoj návrh. Mala by existovať možnosť podávať návrhy napríklad vyplnením ankety „Burza nápadov“, tak ako to je možné v PR Bratislava – Nové Mesto.
Diskusné fóra majú bezpochyby svoj význam a mali by sa aj naďalej rozvíjať. Ale nás je temer 78 500 a je potrebné zapojiť pokiaľ možno všetkých.
Elektronické hlasovanie
Mám predstavu, že nie je v bežných silách zmobilizovať davy, ktoré by debatovali a následne hlasovali o projektoch napríklad na štadióne, preto navrhujem šíriť projekty a hlavne hlasovať o nich elektronicky. Nejde o žiaden veľký nápad, robia tak aj v prvých piatich náhodne vybratých mestách na Slovensku. Štatút PR BB to však neumožňuje. Hlasuje sa buď v „skupinke“, alebo občania musia prísť osobne na mestský úrad. A majú na to iba 15 dní. V Topoľčanoch je možné hlasovať nielen na verejnom pojednávaní, osobne, alebo elektronicky, ale aj poštou a SMS.
Webové stránky
Aj tvorba a spravovanie webových stránok PR BB by sa mohla inšpirovať webovými stránkami iných miest. Nechýbajú tu len zápisnice od februára 2016 a informácie o počtoch zúčastnených a hlasujúcich, ale aj fotografie zo stretnutí, alebo už zrealizovaných projektov. Možno i videozáznamy zo stretnutí, nie len prvého z roku 2014. Vlastne chýba všetko, čo by dokumentovalo koľko ľudí sa na projekte PR zúčastňuje.
Archív projektov sprístupnený cez Calameo je používateľsky komplikovaný a odrádzajúci. Podobne ako teoretické diela politológov.
Prehľadné, jednoduché a príjemné webové stránky sú dôležité. Aj preto, že perspektívne širokú základňu participantov by mohli tvoriť starší obyvatelia, pre ktorých je každá možnosť zapojenia sa do diania v meste veľmi vítaná.
Vyhodnotenie hlasovania
Na webových stránkach chýbajú aj vyhodnotenia hlasovaní. V iných mestách majú zverejnené rôzne grafy s výsledkami, rozdelené na fyzické hlasovanie, internetové a na verejnom zhromaždení s príslušnými získanými hlasmi. Môžem opäť len predpokladať, že dôvodom je obava zverejniť nízke počty hlasujúcich. Aj keď v takýchto situáciách sa prirodzene vynárajú aj iné predstavy.
Propagácia
Zaujímavý propagačný nástroj na rozšírenie projektu participatívneho rozpočtu používajú v Prievidzi. Každá rodina dostane do schránky jeden hlasovací lístok, na ktorom sú predstavené aj súťažiace projekty. Ostatní členovia si môžu hlasovacie lístky vyzdvihnúť na viacerých miestach v meste, alebo stiahnuť elektronicky. Alebo môžu elektronicky i hlasovať a to prostredníctvom portálu Odkaz pre starostu v časti Ankety. V meste sa takto zároveň propaguje aj ďalší projekt, ktorý umožňuje ovplyvňovať veci verejné.
Transparentnosť
Na webových stránkach Bratislavského samosprávneho kraja je motto, že participatívny rozpočet je nástroj pre transparentné monitorovanie verejných výdavkov. Kiežby sa tento jeho cieľ nestratil ani v Banskej Bystrici, v meste, v ktorom je katedra politológie. Jej študenti už dávno mali mať urobené rôzne prieskumy, analýzy, vyhodnotenia, … a hlavne návrhy ako ďalej.
Koncepcia participatívneho rozpočtu
Keď som sa dozvedela o existencii participatívneho rozpočtu, predstavila som si ho ako už spomínanú „burzu nápadov“ s následným hlasovaním občanov.
Neskôr, keď som sa začala zoznamovať s jeho fungovaním, prečítala som si, že jeho úlohou je vytváranie komunít. Predstavila som si, ako sused povie susedovi, že by sa pred bytovkou mala urobiť lavička, altánok, ihrisko, … Ak by nápad mal úspech a podporili by ho viacerí susedia, zvolalo by sa stretnutie napríklad v parku pred bytovkou a dohodli by sa detaily, vyčíslili sumy na jednotlivé položky, harmonogram realizácie a vyplnil by sa asi dvojstranový formulár. Pričom pomoc mesta, alebo dobrovoľníkov z Koordinačnej rady PR by bola samozrejmá.
Projekty realizuje mesto, ale mala by sa tu objaviť aj spoločná dobrovoľnícka práca členov komunity. Pretože výsledky projektov, ktoré využívajú financie z participatívneho rozpočtu nie sú prioritne hmotné. Aj obyčajná vtáčia búdka môže spojiť susedov, rozprúdiť komunikáciu a naštartovať ďalšie a početnejšie spoločné akcie. Vzájomný záujem pomáha zvládnuť rôzne problémy, riešiť inak neriešiteľné, vytvárať miesta, kde život je prijateľnejší a krajší. Participatívny rozpočet je projekt o našich vzťahoch. Pretože ihrisko sa dá postaviť aj z bežných prostriedkov mesta. Ale pocit, že patríme do jednej spoločnosti si treba vytvárať. A len ľudia s týmto pocitom sa môžu stať vyspelejšími, kultúrnejšími a slobodnejšími.
Na záver
Pozrela som si minuloročné projekty, ktoré sa z tohto rozpočtu financovali a zistila som, že z vyčlenených 40 000€ sa podarilo zafinancovať iba osem projektov. Pričom tri z nich čerpali financie aj vlani a minimálne jeden aj predvlani. Jeden z projektov má uvedené, že ide o prvú časť, čo znamená, že sa predpokladá jeho financovanie aj v nasledujúcom roku. Dá sa potom predpokladať, že aj pri iných projektoch budú existovať druhé, tretie, alebo štvrté pokračovania. Otázka je, nakoľko takéto veľké projekty spĺňajú svoj cieľ aktivizácie občanov a vytvárania komunít. Navyše tohto roku sa schválilo navýšenie maximálnej sumy na jeden projekt z 5 000€ na 10 000€, pričom návrh je aj na úplné zrušenie maximálnej sumy. Obávam sa, že projekt participatívneho rozpočtu sa občanom vzdiali ešte viacej.
Prosím o zapojenie sa do diskusie o zmysle a mechanizme participatívneho rozpočtu. Ďakujem aj za prípadné opravy a doplnenia informácií, ktoré som získala len prostredníctvom internetových stránok. Keďže je zrejmé, že organizovanie participatívneho rozpočtu potrebuje navýšiť financie na svoju organizáciu a propagáciu, je verejne prejavený záujem o tento projekt zo strany zúčastnených aj širšej verejnosti pozitívnym signálom a tlakom na kompetentných.
