BLOG | 22.12.2017

Peter Rusnák: Participatívna infraštruktúra miestnej samosprávy

Zásadnou zmenou pre modernú samosprávu je prechod od sektorového riadenia k teritoriálnemu.  Pre tento systém správy veci verejných je charakteristická vyššia participácia občanov na samospráve a integrácia funkcií do funkčných integrovaných centier. V zásade sú dva typy  zariadení služieb pre podporu komunitného rozvoja a participácie verejnosti sa správe veci verejných – miestne komunitné centrá a sídliskové komunitné stredisko.

 

Miestne komunitné centrá (MKC)

Miestne komunitné centrá sú základnou štartovacou infraštruktúrou pre participáciu a podporu komunitného rozvoja. Mali by vznikať na princípe zdola, teda tam, kde sa prejaví záujem občanov, resp, občianskych združení. V podstate by mali byť zariadením miestnej občianskej rady. Pri štartovaní procesov participácie, MKC môžu vznikať aj ako primárne bunky pre participáciu obyvateľov a inštitúcii i v rámci výborov mestských častí.

MKC plnia základné potreby komunity – od rodičov s deťmi, mládež až po seniorov. Na úrovni miestnych častí – pôvodných obcí – sú miestom komunikácie a stretnutí občanov, aktivít občianskej rady a miestom výkonu prideleného poslanca výboru pre miestnu časť.

Pre výkon činností je na prácu v komunitnom centre vyčlenený jeden pracovník mestského úradu, resp. prostredníctvom plateného poslanca. Podmienkou na zriadenie komunitného centra je záujem občanov miestnej časti, resp. okrsku.

Tento inštitucionálny model sa neuplatňuje v mestskej časti Kremnické vrchy, vzhľadom na jej špecifické zameranie len na rekreáciu a cestovný ruch.

 

  • Model Miestneho komunitného centra

Miestne komunitné centrum (MKC) by malo pozostávať z:

  • kancelárie – pracovne pre poslanca za miestnu časť, alebo zamestnanca – komunitného pracovníka, ktorý by tu poskytoval drobné služby občanom a zabezpečoval koordináciu programu a harmonogramu využitia MKC, organizoval by aktivity, bol by zároveň aj výkonným pracovníkom občianskej rady a zabezpečoval aj kontaktné miesto pre i-mesto,
  • polyfunkčnej miestnosti s počítačmi, tlačiarňou, kopírkou, internetom, knižnicou, čitárňou, zároveň by slúžila aj na zasadnutia občianskej rady a stretnutia občanov a občianskych iniciatív, pre potreby vzdelávania alebo záujmovej činnosti,
  • viacúčelovej sály pre spoločenské, kultúrne a športové aktivity, kde by sa mohli realizovať verejné stretnutia občanov, blšie trhy, fitnes, športové turnaje a hry, kultúrne predstavenia, nácviky folklórnych, tanečných, hudobných skupín, činnosť rôznych záujmových krúžkov, klubové činnosti pre rôzne vekové skupiny, ale aj napr. kary, svadby, zábavy…,
  • sociálneho zázemia – WC, so sprchami, prípadne aj šatňami, kuchynka so základným vybavením, sklady na náradie a nábytok a pod.

Veľkosť komunitného centra a rozsah jeho vybavenia a služieb sú závislé hlavne od počtu a záujmu a potrieb občanov miestnej komunity. Určite bude mať iné vybavenie a štruktúru MKC v miestnej časti – pôvodnej malej obci a iné napr. mestskej časti Radvaň.

 

Sídliskové komunitné stredisko (SKS)

SKS sú najvyššou budúcou inštitucionálnou formou participácie a komunitných verejných služieb, teda „nového lokalizmu“. Základom komunitného strediska je základná škola. V súčasnosti školy slúžia len žiakom, no v teritoriálnom územnom systéme samosprávy by zariadenie základnej školy malo plniť všetky integrované funkcie základnej vybavenosti pre komunitu v spádovom území školy. To znamená, že by toto zariadenie zabezpečovalo potreby všetkých vekových a sociálnych skupín komunity a menilo by štruktúru a kapacity služieb podľa demografického vývoja a potrieb občanov. Zabezpečovalo by všetky potreby komunity – od materských centier, jaslí, materských škôlok, základnej školy, voľno časových aktivít, od detí až po dôchodcov, zdravotníckej a sociálnej starostlivosti, sídliskový šport, klubové priestory, priestory pre záujmovú činnosť, kluby, jedáleň, počítačovú kaviareň, knižnicu, vzdelávanie dospelých – všetko, čo je potrebné pre aktívny život občanov príslušnej komunity.

Takéto riešenie si však vyžaduje zásadnú zmenu legislatívy, ktorú je však možné do roku 2020 zmeniť. Výsledkom takéhoto prístupu by bolo vylúčenie nových investícií pre sústavne meniace sa potreby verejných služieb v súvislosti z meniacou sa demografickou štruktúrou komunity. Nemuselo by dochádzať napr. k predajom škôlok, keď je prebytok ich kapacít a potom následne k novej výstavbe, ak sa zmení demografia sídliska.

V rámci jedného Výboru môže vzniknúť viac sídliskových komunitných stredísk a jednotlivé strediská by boli centrom života miestnej komunity a aktivít miestnej občianskej rady. V rámci výboru by mohlo dochádzať aj k určite špecializácii SKS – niektoré by boli zamerané šport, iné na kultúru, alebo seniorov a pod.

Každé komunitné stredisko by malo svoju správu zriadenú mestským úradom a zabezpečuje výkon kompetencií miestnej samosprávy zverených mestským zastupiteľstvom v súlade s rozsahom činností SKS.

 

  • Model sídliskového komunitného strediska

Vytvorenie a vybudovanie sídliskových komunitných stredísk by malo byť hlavným programom výborov mestských častí. Základom pre vybudovanie strediska ba mala byť základná škola vrátane školského areálu, prípadne i ďalšie súvisiace, resp. i odlúčené objekty.

Sídliskové komunitné stredisko by malo plniť nasledovné funkcie:

  • pracovisko poslancov výboru,
  • sídlo správcu strediska,
  • materské centrá,
  • jasle – opatrovanie detí,
  • materská škôlka,
  • základná škola,
  • záujmová činnosť a voľnočasové aktivity pre deti a mládež,
  • záujmová činnosť a voľnočasové aktivity pre dospelých,
  • záujmová činnosť a voľnočasové aktivity pre seniorov,
  • činnosti a aktivity občianskych združení,
  • stretávanie sa občanov a občianskych iniciatív a združení,
  • verejné stretnutia s občanmi,
  • vzdelávanie dospelých a seniorov,
  • primárna zdravotná starostlivosť,
  • základné sociálne služby pre imobilných a dôchodcov – opatrovanie,
  • stravovanie, jedáleň,
  • donáška stravy,
  • počítačová kaviareň,
  • knižnica, čitáreň,
  • kultúrne a spoločenské aktivity,
  • športová činnosť, aktivity a podujatia,
  • komunitné záhrady.

To znamená, že by stredisko zabezpečovalo potreby všetkých vekových a sociálnych skupín komunity a menilo by svoju štruktúru a kapacity služieb podľa demografického vývoja a potrieb občanov. Činnosti komunitného strediska by nemuseli byť len v jednom objekte, mohlo by do nich byť zapojených aj viac objektov (ZŠ a MŠ, resp. zdravotné stredisko a pod.), ale by mali mať jednu spoločnú správu.

V rámci mestskej štvrte, resp. mestského obvodu  by mohlo dochádzať aj k určitej špecializácii SKS – niektoré by boli zamerané šport, iné na kultúru, alebo dôchodcov a pod.

Takto vytvorený systém teritoriálnej správy veci verejných by vytvoril jednak vhodné podmienky pre participáciu a jednak by uvoľnil priestor na to, aby sa Mesto viac mohlo venovať strategickým, koncepčným otázkam a medzisektorovej a interkumunálnej spolupráci.

 

 

 

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.