V roku 2024 bola v Bystrici spustená veľká reforma parkovaciej politiky. V dnešnej dobe platí, že takéto zmeny zprevádza aj objednávka nejakého informačného systému. Tak tomu bolo aj v Banskej Bystrici. Nový systém slúži na platby za parkovné na účet mesta.
V tomto blogu podávam správu o tom, že v Banskej Bystrici bol tento softvér vybraný netransparentne. Hovorí o tom (okrem iného) aj firma, ktorá je v tejto branži lídrom na Slovensku. Tá sa totiž verejne posťažovala, že v Bystrici nemohla predložiť svoju ponuku. Nemohli tak urobiť ani iné firmy, keďže v Bystrici sa žiadna súťaž nekonala.
Čo je to mestský informačný systém?
Predtým, než si niečo povieme o parkovacom softvéri, povedzme si najprv pár slov o hlavnom mestskom IT systéme.
Mestský úrad v súčasnosti pracuje s pomerne robustným informačným programom, v ktorom spravuje dane, faktúry a mnohú ďalšiu agendu. Od roku 2024 pribudla dokonca ďalšia funckionalita – tzv. konto občana.
Tento veľký mestský systém pre úrad spravuje firma Cora Geo. Za údržbu, podporu (a iné práce) dostáva od Mesta cca 200 tisíc eur ročne (viď zverejňovanie zmlúv, hlavne dáta od roku 2021).
Ako do tohto systému zakomponovať parkovací softvér?
V roku 2024 sa spúšťala parkovacia politika a Mesto ku nej potrebovalo obstarať informačný systém. V takejto situácii stálo Mesto pred dilemou: ako k jestvujúvemu mestskému systému pripojiť softvér na vyberanie parkovného. Na výber sa ponúkali dve alternatívy:
- možnosť č. 1 – obejdná sa nový softvér, nezávislý na tom hlavnom a oba sa nejakým spôsobom navzájom prepoja
- možnosť č. 2 – žiadny výber dodávateľa sa neurobí, funkcionalita pre parkovanie sa objedná priamo od prevádzkovateľa hlavného systému
Banská Bystrica neurobila výberové konanie ale rozhodla sa priamo pre druhú alternatívu (kúpil sa modul od toho istého prevádzkovateľa, čo udržuje aj hlavný systém).
Ja som členom komisie pre modernú samosprávu. Po tom, čo už úrad urobil svoje rozhodnutie, sa našej komisii ozvala jedna firma, ktorá cítila skrivodlivosť, že sa nemohla zúčastniť súťaže na výber dodávateľa. Konkrétne ide o firmu ParkDots, ktorá o.i. prevádzkuje parkovací systém v Bratislave a Košiciach. Firma sa ozvala predsedovi našej komisie, Davidovi Kapustovi a ten stanovisko firmy sprostredkoval aj nám, ostatným členom komisie.
Naša komisia síce o tendroch na úrade nerozhoduje, ale privítala možnosť vypočuť si rôzne názory. Vďaka istej polemike, ktorá potom nasledovala na rokovaní komisie, môžeme zhrnúť argumenty aj jednej aj druhej strany.
Polemika
Aké situácie treba zobrať do úvahy, keď Mesto vyberá parkovací softvér?
Závisloť na jednom dodávateľovi
Ak sa pôjde cestou druhej alternatívy (spomenutej vyššie), tak bude Bystrica o to viac závislá na jednom dodávateľovi (prevádzkovateľovi) hlavného systému. V prípade prvej alternatívy by sa doplnkové moduly ( v tomto prípade modul parkovania) dal ľahšie nahradiť nejakým iným produktom od nejakého druhého dodávateľa.
Prepojenie s hlavným systémom
Tu zhrnieme argumenty oboch strán.
Alexander Hlavatý, mestský úrad: je to komplikované mať viacero systémov, ktorú musia navzájom komunikovať. Tie moduly sú medzi sebou veľmi previazané, je jednoduchšie, ak sú všetky moduly súčasťou jedného systému od jedného dodávateľa. Preto sme sa rozhodli, že parkovací systém dodá tá spoločnosť, ktorá pre Mesto spravuje aj ostatnú agendu (spoločnosť Cora Geo).
Marek Líška, ParkDots, s.r.o., Bratislava – problém, ktorý popisuje mestský úrad bol neriešiteľný pred 15-timi rokmi. V dnešnej dobe REST API už nie je témou. Naša spoločnosť mestám ponúka parkovací softvér a sme už napojení na rôzne systémy vrátane na ten, v ktorom spravuje agendu aj Banská Bystrica. Napojení sme naň v inom meste, teda by sme sa naň vedeli pripojiť aj v Banskej Bystrici. Naši programátori napojenie na externé aplikácie zvládnu za pár týždňov, stojí to pár tisíc eur. Nepovažujeme za správne, ak sa naša spoločnosť v Bystrici vylúčila z možného obstarávania práve z tohto dôvodu.
Prepojenosť s kontom občana
Do diskusie vstúpil aj pán viceprimátor Gajdošík, ktorý konkretizoval, ktoré konkrétne napojenie je pre Mesto kľúčové:
Jakub Gajdošík: Firma ParkDots odvádza v Bratislave skvelú robotu a ide o špičkovú firmu. Nám v Bystrici ale ich model nevyhovuje. My chceme využiť parkovaciu politiku na to, aby sme ľudí nalákali do elektronického systému mesta, kde by spravovali svoje mestské dane, nedoplatky a vo všeobecnosti celé svoje konto občana. Takúto funkcionalitu ponúka len firma Cora Geo, keďže u nás, na mestskom úrade, prevádzkuje aj hlavný informačný systém.
Moja poznámka: takýto argument nevyvracia argumenty o REST API spomenuté vyššie (mimochodom, REST API nie je jediná možná technológia ako sa rôzne programy dokážu navzájom spojiť). Firma ParkDots totiž tvrdí, že sa na mestský systém napojiť dokázali. Dokázali to síce v inom meste ale v takom, ktoré používa rovnaký mestský systém ako aj Banská Bystrica. Nerozumiem teda, prečo by práve konto občana v našom meste (ak je to vôbec niečo odlišné) malo mať nejaké špecifické postavenie.
Podľa môjho presvedčenia, ak sa vo všeobecnosti na nejaký softvér napojiť nedá, tak to znamená, že ten systém je navrhnutý zle. To platí aj v tom prípade, ak sa na prihlásenie vyžaduje autentifikácia a autorizácia. Ak teda radnica tvrdí, že na konto občana sa nedokáže napojiť nik, tak tým vystavuje zlú vizitku programu, ktorý na mestskom úrade používajú.
Preto by podľa môjho názoru mestský úrad nemal postupovať tak, že z tendra „odpáli“ všetky firmy okrem prevádzkovateľa konta občana. Naopak, mal by jeho správocvi zadať úlohu, aby napojenie externých aplikácii umožnil. Ak to ten odmietne (nevieme, či Mesto o niečo také žiadalo), tak to len potvrdzuje starú pravdu, že je škodlivé byť závislý na jednom dodávaľovi.
Rovnaký názor, ako mám ja, vyslovil na zasadnutí aj Rastislav Medveď (IT expert, kandidát za klub Bystrica má naviac): „keď rozmýšľame nad informačným systémom, tak nestavajme jeden moloch, ktorý vie urobiť všekto, Budujme viacero samostatných špecializovaných programov, ktoré sú navzájom rozumne prepojené. To hovorím aj na základe svojej odbornej praxe“.
Ja som mestskému úradu spomenutú otázku položil (že či požiadali prevádzkovateľa mestského systému o otvorenie sa voči externým dodávateľom parkovacích systémov). Otázku som zaslal 27.3.20245, teda tri týždne pred zverejnením tohto blogu. Mesto mi ale na ňu odmietlo odpovedať.
Prepojenie s ďalšími systémami
Spomenutá firma, ktorá nedostala pri obstarávaní priestor, pokračuje v argumentácii.
Marek Líška, ParkDots, s.r.o., Bratislava – náš softvér je integrovaný na tieto štátne registre:
- register adries
- register fyzických osôb
- register právnických osôb
- kataster nehnuteľností
- národný register vozidiel
Pán Líška pokračuje: „vy (Mesto) máte nejakú vlastnú databázu obyvateľov, ale to, čo máme my, je úplne iný level integrácie, pretože sme napojení priamo na štátne registre. V našom systéme, na rozdiel od toho, ktorý ste si vybrali, teda prebieha tzv. automatické schvaľovanie rezidenčnej karty. To znižuje nároky na personál pri prevádzke a vydávaní rezidenčných kariet. V našom systéme človek nemusí skenovať občiansky preukaz nemusí robiť takmer nič. My si jeho identitu overíme v štátnych registroch“.
Špecializácia
Marek Líška, ParkDots, s.r.o., Bratislava – na parkovaciu politiku sa niektoré softvérové spoločnosti vyslovene špecializujú, Náš systém ide viac do hĺbky, kým Cora Geo, ktorý ste si vybrali, je veľký systém s veľmi širokým zameraním.
Dôveryhodnosť
Alexander Hlavatý, mestský úrad: nemáme dobrú skúsenosť s rôznymi softvérovými firmami. Je ťažké garantovať spoľahlivosť ich služieb.
Marek Líška, ParkDots, s.r.o., Bratislava – náš softvér je najpoužívanejší na Slovensku. Škoda, že sme sa s ním v Banskej Bystrici nemohili zúčastniť obstarávania.
To, že spomenutý softvér je najznámejší, uznal na rokovaní komisie aj predstaviteľ Mesta.
Kto má pravdu?
To neviem ani ja, ani mestský úrad ani žiadna súkromná firma. Pravda sa mala ukázať pri verejnom obstarávaní, keby sa nejaké bolo konalo. Situácii nepomáha ani mlčanie mestského úradu (v otázke, či vôbec požiadali firmu Cora Geo, aby otvorila svoj systém pre potreby výberu dodávateľa).
Ak sa už Mesto chcelo obstarávaniu vyhnúť, mohlo zorganizovať aspoň nejakú neformálnu polemiku na témy spomenuté v tomto blogu. Pred nákupom softvéru sa na komisii MsZ o tom nehovorilo a neviem ani o žiadnej ďalšej otvorenej platforme, kde by sa téma bola diskutovala po odbornej stránke. Zdôrazńujem, že mali zorganizovať verejnú polemiku, nie akési interné konzultácie, z ktorých nepoznáme zápisy ani žiadne konkrétne argumenty.
Súkromné firmy sa vedia prispôsobiť aj špecifickým požiadavkám aj v tom prípade, ak v Bystrici platia iné pravidlá (VZN) ako v iných mestách.
Koľko softvér stojí?
Na to mi odpovedali pán Hlavatý (IT oddelenie) na jednom zasadnutí v roku 2024:
V rámci platnej existujúcej zmluvy je financovanie rozložené na viac rokov….Náklady, ktoré vzniknú nesúvisia výhradne len s parkovaním, ale súvisia aj na zabezpečenie fungovania ostatných modulov, ktoré sú prevádzkované v rámci celého systému. (viď zápisnica z rokovania komisie).
V zápisnici sa to neuvádza, ale na zasadnutí zaznel (od pána Hlavatého) odhad – 35 000 eur za parkovací softvér. Ide ale zrejme len o neformálny odhad, keďže modul je súčasťou väčšieho systému, za ktorý Mesto zrejme platí ako za celok.
Prišiel rok 2025 a parkovací systím bude mať ďalší výdavok – 40 000 eur. Práve takáto suma svieti v materiáloch mestských inštitúcií (ekonomická komisia a mestsská rada). Tieto materiály budú prerokované v apríli 2025 a v rovnaký mesiac budú zrejme aj schvaľované na mestskom zastupiteľstve.
Spomenutý nový výdavok (40 000 eur) je v oficiálnych materiáloch vybavený len prostredníctvom jednej odrážky, takže sa nedá zistiť ani to , či ide o nejaký ročný poplatok, aktualizáciu alebo do parkovacieho systému pribudnú nejaké nové funkcie pre obyvateľov. To, že takéto upresnenie v mestských materiáloch chýba, považujem za manažérsku chybu z ostray úradu. Ak takto popísanú položku poslanci schvália bez toho, aby ju Mesto dodatočne vysvetlilo, pôjde zo strany poslancov o prejavenie slepej dôvery voči Mestu v tejto problematike.
Záver
Nemyslím si, že samospráva porušila nejaký zákon, ani si nemyslím, že by sa správala menej transparentne ako to robia iné mestá pri takýchto objednávkach (hoci rešerš som si k tomu nerobil). Ale je škoda, že pri takýchto zákazkách nedochádza k otvorenosti úradov.
Ak by sa výberové konanie bolo konalo, tak by som bol za to, aby sa ho mohli zúčastniť aj ďalšie súkromné firmy, nielen tá, ktorú spomínam v článku. Pre potreby blogu som ďalšie firmy neoslovoval, keďže argumenty by sa zrejme opakovali.
Predmetom blogu totiž nie je polemika, ktorý parkovací systém je na Slovensku najlepší. Predmetom blogu je otázka, či vôbec má zmysel takýto systém hľadať, teda či sa dá na hlavný mestský systém napojiť zvonka. Mestský úrad odmieta priamo odpovedať na otázku, či sa o to aspoň pokúšali.
Zdôrazňujem, že prepojenosť viacerých programov je v súčasnom svete IT bežné a súčasťou riešenia býva aj zabezpečenie takejto komunikácie.
Poznámky
- Názov firmy, ktorá pre mesto spravuje hlavný systém, sa v rôznych materiáloch uvádza nejednotne. V odpovedi Mesta na moju žiadosť sa napr. uvádza názov Corageo s. r. o. Na webstárnke mesta je použitý iný výraz – Cora Geo a v obchdnom registri je ešte inakšia podoba – CORA GEO. Predpokladám, že ide iba o administratívny nedostatok a ide vždy o tú istú spoločnosť. Mesto mi v jeden odpovedi napísalo, že firma Corageo je nielen správcom, ale aj autorom informačného systému mesta.
- zápisnica z rokovania komisie, dňa 4.4.2024
- zápsnica zo spoločného rokovania viacerých komisií – 24.4.2024
- v prípade, že sa nejaké výroky nadostali do zápisu, vychádzal som zo svojich vlastných audiozáznamov z rokovaní
- ilustračný obrázok – mapka rezidenčných zón