Quantcast

Vo februári tohto roku sa zvyšky mestského opevnenia stali na chvíľu centrom pozornosti. Len niekoľko metrov od miesta kde som parkoval sa z hradieb zosypala časť skál priamo na parkovisko. Vedenie mesta na začiatku volebného obdobia tvrdilo, že mu záleží na obnove opevnenia a chce sa téme intenzívne venovať. Zdá sa, že po dvoch rokoch nevidieť žiadny posun. Opevnenie sa tento rok ozvalo a upozornilo na seba samé.  Čo bráni vyriešeniu stavu ?

Krátky príbeh hradieb

Asi netreba pripomínať, že fortifikačný systém mesta bol garantom bezpečnosti a záštitou pred vojenským nebezpečenstvom. Patril medzi najlepšie systémy opevnenia banských miest.  Bol predpokladom rozvoja mesta, na druhej strane výstavba opevnenia zaťažovala mestskú pokladnicu a mešťanov-daňovníkov. Výstavba bola financovaná predovšetkým obyvateľmi formou osobitnej dane. Mesto malo vybudované silné opevnené mestské jadro s hradom už v prvej polovici 14. storočia. Aj dnes sa dá poľahky predstaviť, že Kostol Nanebovzatia Panny Márie v historickom jadre bol obklopený hradbami a Barbakanom.

Budovanie celomestského fortifikačného systému bol dlhodobý proces. Výrazný vplyv na jeho urýchlenie možno prisúdiť dvom impulzom : 1) vpád husitských vojsk do regiónu   2) dobytie Budína Turkami v roku 1541. V druhej polovici 16. storočia investovalo značné prostriedky do budovania múrov a opravu a výstavbu drevených palisád. Na začiatku 17. storočia malo mesto vybudovaný celistvý systém hradieb, bášt a brán. Hradobné múry boli väčšinou kamenné a mali celkovú dĺžku 3,7 km s 18 baštami, 5 hlavnými bránami a troma strážnymi vežami.

V tejto podobe vydržal systém približne 150 rokov, až do roku 1761, keď bol z veľkej časti zničený počas veľkého mestského požiaru. Zlatá éra mestských hradieb tak skončila. V roku 1788 sa mesto rozhodlo rozpredávať bašty a majetok. Posledný investičný balík na opravu hradieb bol vyhradený v roku 1822. V priebehu 18. a 19. storočia dochádza k postupnému pustnutiu a devastácii hradieb. V priebehu 20. storočia bašty a hradby ustúpili výstavbe a urbanistickému rozvoju mesta a väčšina bášt bolo asanovaných.

Ako vyzerajú hradby dnes ?

V súčasnosti nájdeme v centre mesta 7 línií samostatne stojacich zvyškov hradieb. Relatívne blízku skupinu troch je možné vidieť od Lazovnej ulice po skryté múry medzi bytovými domami na Fortničke. Veľmi nenápadná je predovšetkým línia od Dolnej Striebornej po ulicu Terézie Vansovej. Moje obľúbené časti sa nachádzajú na malom sídlisku Fortnička, ktoré majú potenciál, aby boli zrevitalizované a dostali viac pozornosti. Prispieva k tomu skutočnosť, že pozemky v blízkosti patria mestu.Hradby sú pozostatkom línie od Striebornej brány už k neexistujúcej Kožušníckej bašte a následne smerom k Dolnej bráne. Ustúpili výstavbe v 50. rokoch 20.storočia.

Druhá južná časť hradieb sa ťahala popri toku rieky Hron. Zachované hradby tvoria hranicu pozemkov a zo severnej časti sú ohraničené garážami. Zvyšky hradieb možno vidieť od hlavnej cesty č. 66. Južnú časť hradieb tvoria aj zachované hradby, ktoré sú súčasťou areálu Múzea SNP. Vynímajú sa predovšetkým zrekonštruované bašty – Mäsiarská a Pekárska. Priľahlé múry pôsobia viac skryto a nenápadne.

Na poslednú skupinu pozostatkov systému možno natrafiť pri Evanjelickom gymnáziu a v hradnom areáli pri katolíckom cintoríne. Jedna časť tvorí hranicu medzi Urban spotom a gymnáziom. Ďalšia časť smeruje od Obuvníckej bašty k hradnému areálu, k Pisárskej bašte. Veľmi dobre zachované sú hradby v hradnom areáli. Vidieť ich ako súčasť oporného a ochranného múru Rímskokatolíckeho cintorína. V blízkosti sa nachádza aj zachovalá Farská bašta, ktorá patrí podľa mňa medzi najkrajšie zachovalé bašty.

Nie je to také jednoduché a spochybňovanie vlastníctva hradieb

Hlavným problémom je, že pri zápise národnej kultúrnej pamiatky – opevnenia do Ústredného pamiatkového fondu nebola uskutočnená bližšia špecifikácia polohy hradieb na jednotlivých parcelách v dotknutom katastrálnom území. Zjednodušene, nemáme presné geodetické zameranie a zapísané hradby na liste vlastníctva. Sprievodnou komplikáciou je aj skutočnosť, že pozemky pod hradbami nie sú vlastnené mestom, ale patria desiatkam majiteľom.

Ako poslanecký klub Banskobystrickej alternatívy dlhodobo upozorňujeme na stav hradieb a vyzývame, aby sa primátor a vedenie mesta zaoberali touto otázkou. V apríli tohto roku sme dostali odpoveď pamiatkovej inšpekcie Ministerstva Kultúry po vykonaní štátneho pamiatkového dohľadu. Inšpekcia navrhla , aby Pamiatkový úrad Slovenskej republiky zabezpečil aktualizáciu zápisu národnej kultúrnej pamiatky v Ústrednom zozname pamiatkového fondu a vykonal zákres nehnuteľnosti do mapových operátov katastra. V neposlednom rade inšpekcia potvrdila, že mesto ako vlastník hradieb bude musieť realizovať ich záchranu a zachovanie.

Avšak tento rok sme ako poslanci boli zo strany mesta svedkami spochybňovania vlastníctva hradieb a či sú vôbec všetky časti hradieb národnou kultúrnou pamiatkou. Objavil sa aj názor, že hradby ako národná pamiatka by mali patriť štátu. Ako klub sme presvedčení, že je nesporné, že hradby historicky a fakticky patrili mestu a jeho obyvateľom, ktorí sa finančne podieľali na ich budovaní. Z tohto predpokladu vychádzala aj pamiatková inšpekcia.

Zachovajme aspoň časť hradieb pre ďalšie generácie

Aj týmto spôsobom žiadame primátora mesta Banská Bystrica, aby mu nebol ľahostajný osud nášho historického dedičstva a spolu s príslušnými odbormi a zamestnancami mesta prijal postupný plán obnovy a zachovania zvyškov fortifikačného systému mesta.  Aby mesto upustilo od spochybňovania vlastníctva hradieb a pomohlo pri aktualizácii zápisu pamiatky vo fonde. Žiadame o vyhradenie finančných prostriedkov na geometrické plány konkrétnych hradobných múrov a bášt a následné ohodnotenie opevnenia ako nehnuteľného majetku a jeho zaradenie do majetku mesta.

Po vysporiadaní majetkových záležitostí bude potrebné nájsť dostatočné zdroje a vypracovať konkrétnu dokumentáciu s návrhmi riešení akým spôsobom chceme naše dedičstvo využívať. Je zrejmé, že v súčasnej dobe nebude jednoduché nájsť rozpočtové zdroje na obnovu, preto bude potrebné hľadať iné zdroje a grantové schémy na záchranu našich hradieb.

Naše mesto nie je jediné, ktoré sa s otázkou využitia a zachovania hradieb muselo vysporiadať. Slovenské mestá hľadajú prostriedky kde sa dá a pristupujú k rôznorodým riešeniam. Inšpiráciu a príklady sa dajú nájsť aj za hranicami. Čas je nepriateľ hradieb, preto ak chceme zachovať aspoň fragmenty nášho dedičstva, musíme konať.

David Kapusta

Autor blogu:

David Kapusta

Založil som blog bystrickeveci.sk. Doma študoval právo a v zahraničí financie. Som citlivý na nespravodlivosť a nebojím sa mať vlastný názor. Živím sa ako daňový konzultant. Nie som platený žiadnou organizáciou ani členom politickej strany. V Novembri 2018 ma obyvatelia mesta zvolili za poslanca mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici. Som členom klubu nezávislých poslancov BBA. Angažujem sa, pretože chcem, aby sa nám tu žilo lepšie.