Nevšimol som si, že by si vedenie nášho mesta tento deň nejak verejne pripomenulo. Ono to má asi svoje racionálne dôvody. Asi si niet čo pripomenúť a ani sa pochváliť v urbanistickom vývoji nášho mesta za posledných 30 rokov. Územný plán je trhací kalendár a každý si môže prostredníctvom vlastného zafinancovania návrhu Zmeny a doplnku ÚPN urobiť zmenu akú chce. Poslanci to schvália a vedenie Mesta je rado, že nemusí financovať územné plány zón, ktoré má Územný plán mesta ako záväzný výstup.
Pozrime sa teda ako sa urbanizmus v našom meste vyvíjal. Zameriame len na to najdôležitejšie – najmestskejšie. Určite každý chápe, že centrálna mestská zóna (CMZ) je to, čo mesto reprezentuje navonok. Tu sa kladie dôraz nielen na kvalitnú architektúru, ale aj tvorbu parteru, uličného priestoru, dobrú dopravu, verejné a pešie priestory, zeleň. Dnes výrazne vstupujú do tvorby mesta hlavne opatrenia voči zmene klímy – teda najmä zelená a modrá infraštruktúra.
Keď sa pozrieme na územný plán CMZ z osemdesiatych rokov, vidíme, že keď ešte nik o hrozbe zmeny klímy ani nik nechyroval, tak urbanista využíval prírodné podmienky a koncepčný zámer vytvorenia nového centra v súlade s dnešnými princípmi opatrení voči zmene klímy.
Sú tu navrhnuté nielen významné objekty vybavenosti tvoriace príťažlivosť centra, ale aj dostatočné plochy parkovania, zelene, ba dokonca doplnené aj vodnými plochami pre spestrenie a zvýšenie atraktivity aj formou relaxu v prírodnom prostredí samotného centra. Je to teda veľmi diverzifikované, ale zároveň urbanisticky vyvážené a príťažlivé prostredie.
Toto bola éra riadenej urbanistickej tvorby, keď urbanizmus a územné plánovanie boli štátnym sektorom a urbanista sa riadil zákonitosťami a princípmi tvorby mestského prostredia s cieľom, vytvorenia, čo najkvalitnejšieho verejného priestoru pre život obyvateľov.
To obdobie malo aj svoje chyby, najmä vo veľkoplošných asanáciách častí mesta.
Po roku 1990 prešlo územné plánovanie pod samosprávy a urbanistická tvorba a tvorba územných plánov sa stali podnikateľskou činnosťou. Zadávateľ – samospráva začala určovať podmienky pre urbanistický rozvoj a architekt urbanista tieto zadania musel rešpektovať. Ako sa to prejavilo napr. v tejto časti CMZ – konkrétne Hutná ulica?
Na mieste pôvodných rybníkov navrhol územný plán jazierko. Zmeny a doplnky viedli k návrhu zastavania tohto územia viacpodlažnou bytovou zástavbou. A to dokonca tak, že zástavba bráni prirodzenému prúdeniu vzduchu pozdĺž vodného toku a bráni prevetrávaniu mesta.
A čo sa udialo na Námestí Ľudovíta Štúra, určenom na nové centrum “Juh“ s nadmestskou vybavenosťou, kde bolo tiež navrhnutú relaxačné a vodozádržné jazierko? Toto územie prebehlo veľkými zmenami. Už na začiatku deväťdesiatych rokov sa tu plánovalo vybudovať celonárodné finančné centrum s národnou bankou. Žiaľ nepodarilo sa mi zohnať návrh tohto riešenia.
Keď táto politicky motivovaná idea padla a keď sa začiatkom tisícročia rozhodlo, že Europa Schopping Centre bude stáť na Troskách namiesto športovej viacúčelovej haly, hľadalo sa riešenie ako urobiť z tohto priestoru námestie aby to zodpovedalo svojmu názvu. Preto sa urobil doplnok zmena územného plánu, ktorý navrhol vytvorenie centrálneho pešieho priestoru so zeleňou.
Len potom zasiahla vyššia moc a architekti na útvare hlavného architekta mesta porušili všetky zásady a princípy, ale aj svoje vlastné vízie na tvorbu tohto priestoru a urobili zmenu a doplnok, ktorým sa do centra mesta dostala typizovaná stavba – Kaufland.
Namiesto pešieho zeleného verejného priestoru máme parkovisko a typizovanú architektúru, ktorá patrí na perifériu a nie do centra.
Nuž toľko stručne dva príklady vývoja urbanizmu za posledných 40 rokov našom meste. Iste mi dáte za pravdu, že pred 40-timi rokmi mali urbanisti voľnejšie ruky v tvorivosti a presadzovaní princípov a zásad tvorby zdravého a kultivovaného mestského prostredia než dnes.
Každý triezvo rozmýšľajúci človek musí uznať, že v dobe keď sa ešte nič nevedelo o adaptačných opatreniach na zmenu klímy, sme tvorili kvalitnejšie plány, než dnes keď máme už aj spracovaný a schválený Plán adaptačných opatrení na zmenu klímy a dokonca sa hrdíme titulom Environmesto.
A to sme sa dotkli len územia CMZ a nehovorili sme nič o tom, čo sa deje celkovo v urbanistickej tvorbe nášho mesta. Namiesto kvalitného urbanistického konceptu, mesto sa mení na súhrn parciel pre bytovú výstavbu, bez akýchkoľvek väzieb a súvislostí na urbanistickú tvorbu mestského organizmu. Biznis má v meste vyššiu podporu než tvorba zdravého a kultivovaného prostredia.
FOTO: archív a AMŠ Partners
