So záujmom som si prečítal krasorečnícky odpočet i volebný program pána primátora. Osobne by som k tomu peknému odpočtu pridal pár svojich poznatkov k výsledkom 12-ročnej činnosti pána primátora, ako ich vnímaná realita ukazuje z pohľadu služieb verejnosti a rozvoja mesta. Nebudem tu rozoberať všetky zlé rozhodnutia, ale sústredím sa len na niektoré, ktoré sú kľúčové pre kvalitu života obyvateľov a rozvoj mesta. Sami posúďte, kto mal z nich prospech.
Ak sa niekto nevie za 12 rokov vysporiadať s nevhodným nájomcom plážového kúpaliska a začne robiť nejaké kroky až pod tlakom verejnosti, nepovažujem to za pozitívny prístup k potrebám obyvateľov, skôr za ochranu nájomcu – podnikateľa.
Ak niekto nedokáže pri realizácii protipovodňovej ochrany mesta presadiť zachovanie prístupu k vode a plánovanej cyklotrasy podľa platného územného plánu a sústredí svoje pripomienky len na dizajn múru, tak to tiež nepovažujem za prospešné pre obyvateľov, ale len pre investora.
Ak niekto za 12 rokov nedokáže zabezpečiť údržbu a rekonštrukciu chodníkov v celom meste ako základnej potreby obyvateľov pre ich súkromný a profesionálny život, tak sa mi to nezdá ako dobrá služba verejnosti.
Ako architekt sa najviac neviem zmieriť s tým, čím sa pán primátor chváli – a to je riešenie autobusovej stanice. Napriek protestom architektov vedenie radnice trvalo na tom, že oni majú svojich odborníkov, ktorí vedia, ako na to. Výsledkom je terminálový paškvil Vlak – Bus – Shopping, z ktorého si robia posmech aj v zahraničí. Aj táto investícia teda zohľadňuje predovšetkým záujmy investora, a nie potreby kvalitnej služby integrovaného dopravného uzla pre obyvateľov a návštevníkov mesta.
A keď som už pri otázke dopravnej mobility, nedá mi nespomenúť, že hoci Mesto malo vo svojom Programe rozvoja už v roku 2015 návrh vybudovania integrovaného prestupiska aj v uzle Radvanská železničná stanica, napriek tomu v tejto lokalite povolilo vybudovanie logistického centra doručovateľskej služby. A k tomu navyše ešte zmarilo vybudovanie náhradného integrovaného dopravného uzla pri vstupe do mesta z juhu v lokalite Iliaš tým, že most do Iliaša vybudovalo v jestvujúcom dopravnom koridore (kde stačila pešio-cyklistická lávka) namiesto navrhovanej lokality v územnom pláne. Dokonca ten pozemok, kade mala viesť nová trasa do Iliaša, Mesto predalo.
No a teraz prejdem k tomu najvážnejšiemu problému – územnému rozvoju a bývaniu. Mesto sa úplne vzdalo vypracúvania územných plánov zón. Ponechalo to na developerov, ktorí si zabezpečovali vypracovanie doplnkov a zmien územného plánu. Tak sa postupne, bez urbanistickej koncepcie využitia jednotlivých lokalít či pozemkov investorov, vhodné lokality pre vyššiu vybavenosť mesta, menili na obytné zóny (Belveder, Kačica), niektoré dokonca v rozpore so záväznou urbanistickou koncepciou mesta (ZAaRES, Hutná ulica). Investori sa sústreďujú na bytovú výstavbu, lebo tá predstavuje najrýchlejšiu návratnosť investícií. Výsledkom je, že Mesto dnes nemá vhodné lokality napr. pre viacúčelovú športovú halu či uvažovaný futbalový štadión. A nielen to – z mesta sa vytrácajú a likvidujú jeho hodnoty a namiesto kontinuálnej urbanistickej tvorby mestského prostredia, tu máme zhluk bytových súborov. Stráca sa nám mestotvornosť a mesto tvorí vlastne len historické jadro. Vedenie mesta a laici – páni a panie poslankyne – hrubo a neodborne zasahujú do tvorby mesta a plnia zámery developerov. Tak sa mesto a jeho rozvoj skutočne neriadi.
A ešte pár slov k tomu bývaniu. To, že mesto nepostavilo za 12 rokov ani jeden nájomný byt, je fakt. Rovnako tak je fakt, že byty sú drahé, čo spôsobujú únik obyvateľov do okolitých dedín. Prečo sú tie byty také drahé? Na to je jednoduchá odpoveď. Mesto odovzdalo rozvoj bývania do rúk developerov. Tí musia okrem nákladov na projektovú a inžiniersku činnosť a vlastnú výstavbu bytov, vynaložiť aj náklady na kúpu pozemkov, často aj na vyňatie z pôdneho fondu, na zmeny a doplnky územného plánu, a hlavne na výstavbu komunikácií a technickej infraštruktúry, čo značným spôsobom navyšuje náklady na byty. Vyspelé samosprávy rozvoj bývania riadia tak, že vypracujú územný plán, vybudujú infraštruktúru a rozparcelujú územie pre ponuku investorov na výstavbu bytov. K takémuto prístupu sme boli blízko v lokalite Pršianska terasa – Mesto vlastnilo pozemky, boli tam vybudované prívody vody a kanalizačné zberače. A čo urobilo Mesto? Vzdalo sa tejto lokality v prospech developera. Odohralo sa to síce ešte pred nástupom súčasného primátora, ale je to dokonalým obrazom vzťahu i súčasného vedenia Mesta k riešeniu bytovej politiky. Tento prístup mesta k bytovej výstavbe spôsobuje, že prospech z nej majú developeri na úkor obyvateľov. Aj tu je Mesto zjavne na strane podpory biznisu investorov, a nie obyvateľov, ktorí musia znášať náklady nielen na byt, ale aj na verejné investície.
A na záver ešte pár slov k participácii a otvorenej samospráve. Je pravda, že naše mesto je jediné na Slovensku, ktoré sa stalo súčasťou tejto svetovej iniciatívy. Bolo to však len vďaka tomu, že malo realizovaných pár projektov na túto tému v spolupráci s IŠUP, n. o., lebo podmienkou bola dovtedajšia spolupráca Mesta s neziskovou organizáciou. Táto participácia je dnes len na papieri a slúži ako marketing. Mesto však nezvláda a ani nerozumie pojmu participácia – a aj keď niektoré projekty rieši pod hlavičkou participácie, nevie ich dotiahnuť do konca a nedokáže poskytovať spätnú väzbu, a ak tak, len pod silným občianskym tlakom. Zriadila sa aj inštitúcia pre spoluprácu verejnosti s Mestom, lenže vedenie mesta si do nej vybralo a nanominovalo iba lojálnych ľudí. Tých, čo mali iný názor, z partnerstva vylúčilo, dokonca i kľúčového partnera IŠUP. n.o. A tak namiesto znižovania rozdiferencovanosti medzi „my“ a „oni“ došlo ešte k väčšej polarizácii spoločnosti. Namiesto toho, aby Mesto diskutovalo s odborníkmi s iným názorom, urobilo z nich nepriateľov mesta. Tak je potom ťažko hovoriť o participácii, ak ľudí s iným názorom vylúčime, ba dokonca ohovoríme.
Rozumiem tomu, že pán primátor si do svojho tímu berie lojálnych ľudí a tiež ľudí, ktorí majú osobné ambície a sú mu zaviazaní, ale nerozumiem tomu, že si ich vyberá aj do projektu otvorenej samosprávy.
To je len pár príkladov toho, koho Mesto uprednostňuje vo svojom rozhodovacom procese – uplatňuje jeden meter a podporuje jednu úzku skupinu ľudí, hlavne zisky developerov bytovej výstavby a investorov verejných stavieb na úkor služieb obyvateľom a kvality rozvoja mesta. Za tých 12 rokov bol zaznamenaný najvyšší úbytok obyvateľov, čo je jasný dôkaz toho, komu naše Mesto slúži. Preto by som si dal veľký pozor aj na ten krasorečnícky volebný program.
