Sto ľudí, sto chutí – hovorí jedna, empiricky overená ľudová múdrosť. Nechcem nasledovnými riadkami ani tak reagovať na rozdielnosti ľudských pováh, skôr chcem poukázať na účelovosť prístupu jednotlivých ľudí v snahe manipulovania verejnej mienky a vytvárania „pokriveného“, ale hlavne neobjektívneho obrazu o konkrétnej situácii, či osobe. Aj keď priznávam, že veľmi nerada, výnimočne reagujem konkrétne na blog Andrey Súlovcovej, v ktorom sa hlbokozmyselne zamýšľa, čo ma spája s niektorými kandidátmi na županov. Veľmi nerada reagujem preto, že jednak sa naozaj nechcem nechať vtiahnuť do akýchkoľvek „mediálnych prestreliek“, ale hlavne preto, že som si plne vedomá toho, že čokoľvek napíšem, menovaná pani to s exelentnosťou sebe vlastnou opäť prekrúti a verejnosti predostrie ako objektívny fakt. Možno to naozaj súvisí s bravúrnosťou jej dosiahnutého vzdelania a profesionalitou prameniacou zo spôsobu dosahovania jej obživy, a možno je to len triviálny psychologický fakt, púha povahová črta, v každom prípade je tam veľa nevraživosti až nenávisti voči mojej osobe. Kde je však pohľad zakalený nenávisťou, tam chýba objektivita o pravde ani nehovoriac.

     K uvedenej úvahe ma vedie obsah jej článku, z ktorého vyplýva, že  „hodnotím a zároveň spochybňujem úroveň jej vzdelania dosiahnutého na prestížnej Karlovej univerzite v Prahe a na univerzite v Španielsku.“ Z môjho predchádzajúceho blogu jednoznačne vyplýva, že si len dovoľujem konštatovať, že z profilu, ktorý o sebe sama publikuje, mne osobne evokuje, že v danom prípade sa jedná o psychologičku vyštudovanú na vychýrených európskych alma mater, ktorá, ako profesne pôsobiaca vo verejnom sektore určite ovláda platné právo vyplývajúce z tlačového zákona. Tým sa vlastne skláňam a „snímam širák“ pred vzdelaním, ktoré dosiahla.  O to viac ma mrzí, že ako profesionálna psychologička a žurnalistka si dostatočne nectí taktiež normy morálky, etiky a elementárnej slušnosti.  Objektívne a nezaujate uvažujúceho človeka predsa musí napadnúť, že keby to tak bolo, tak by pani Súlovcová, priam ekvilibristicky nežonglovala silou napísaného slova, vytrhnutého z kontextu, ale by ma navštívila majúc úprimnú snahu získať objektívne informácie o mojej osobe.

Keby to tak bolo, tak by účelovo nečerpala z osem, či deväť rokov starých výtržkov, ale v úprimnej snahe objektivizovať vec, by mi osobne položila otázku, ako to vlastne bolo napr. s kúpou Všeobecnej nemocnice s poliklinikou vo Veľkom Krtíši. A ja by som jej veľmi rada odpovedala, že nielen že ja, resp. môj manžel  sme samozrejme neboli vyšetrovaní a už vôbec nie obvinení zo žiadneho trestného činu v súvislosti s predajom nemocnice vo Veľkom Krtíši, ale že v danej súvislosti nebola žiadna osoba právoplatne odsúdená na akýkoľvek trest.  Keďže predmetný obchodný prípad pani Súlovcovú evidentne oberá o kľudný spánok, v takom prípade by som jej veľmi rada zdokladovala, že uzavretie predmetných kúpnych zmlúv sa zrealizovalo za účelom zabránenia likvidácie nemocnice a tým najmä za účelom zachovania poskytovania zdravotnej starostlivosti občanom v regióne. V takom prípade by som jej jednoducho veľmi ľahko preukázala, že všetko bolo koordinované s Ministerstvom zdravotníctva SR transparentne a v súlade s platnou legislatívou, a že napr. v deň uzatvorenia kúpnych zmlúv ohľadom príslušnej nemocnice som sa ako konateľka obchodnej spoločnosti BUSINESS COMMERCIAL FINANCE s.r.o. písomne zaviazala že po schválení dohodnutých zmien s Ministerstvom zdravotníctva SR prevediem bez zbytočného odkladu všetok hnuteľný a nehnuteľný majetok, nadobudnutými vyššie uvedenými kúpnymi zmluvami na pôvodného vlastníka za tých istých podmienok, čo sa nakoniec aj stalo. To by ale snaha pani Súlovcovej musela smerovať k získaniu objektívnych informácií o konkrétnom prípade a nie o vedomé a premyslené očierňovanie mojej osoby.

Pani Súlovcová ma vo svojom blogu okrem iného taktiež vyzýva, aby som niečo napísala o svojom vlastnom vzdelaní aj keď zároveň, odporujúc si píše, že ľudí hodnotí podľa toho, či sú slušní a čestní a nie podľa dosiahnutého vzdelania. Takže pani Súlovcová, priznávam, nepodarilo sa mi v živote dosiahnuť vzdelanie na takých excelentných „sorbonách“, ako máte vy, avšak verte mi, čo je slušné a čestné viem rozlíšiť. Konkrétne činy a skutky sú to, čo o každom z nás vypovedá a najlepším sudcom slušnosti a čestnosti je vlastný obraz v zrkadle a z toho vyplývajúci pocit. Uisťujem Vás, že mojim mottom je, že človek sa má radovať z každého, kto žije v šťastí, lebo vtedy sám vesmír posiela hojnosť taktiež jemu. Ak však skrýva v sebe naopak závisť a zlobu, potom mu pokiaľ možno všetko odoberie. Dáva spravodlivo a objektívne každému všetko, čo si svojim vnútorným postojom „objedná“. V duchu uvedeného želám aj Vám veľa šťastia, lebo tým prežijem aj ja sama viacej vlastnej radosti.

Autor blogu:

Erika Karová

Volám sa Erika Karová. Žijem v Banskej Bystrici, spolu so svojou rodinou, manželom a dvoma deťmi. Mám tu množstvo priateľov a známych. To je hlavný dôvod, prečo chcem, aby sa naše mesto posúvalo dopredu. V živote som nedostala nič zadarmo. Spolu s mojím manželom sa mám podarilo naplniť svoje ciele a založiť vlastnú a môžem povedať, že teraz už úspešnú spoločnosť, ktorá patrí k najväčším energetickým spoločnostiam na trhu. Práca ktorú robím ma napĺňa a prináša do môjho života radosť. Čo ma ale trápi, je systémom fungovania mesta, či samosprávy a chcem zmenu. Neriešia sa problémy obyvateľov ako by mali, nefunguje transparentné prideľovanie dotácií na podujatia v našom kraji, organizuje sa málo akcií pre deti, seniorov a ľudí v núdzi. Okrajové časti mesta a obce sa neriešia, alebo riešia len minimálne. Viem o čom píšem. Aktívne sa totiž zapájam, organizujem a podporujem športové a kultúrne podujatia a charitatívne projekty.