Ako začať, tak hádam od začiatku. Igor Kašper, sklamaný neúspešný kandidát spred roka zvažoval, že využije investíciu do seba a bude v kampani pokračovať aj na miestnej úrovni. Pravdepodobne ho posmelil dobrý výsledok, ktorý dosiahol v počte hlasov a stal sa poslancom samosprávneho kraja. Možno ho posmelilo a nalialo mu nádeje niečo iné, fakt neviem.

Prvé naše stretnutie a otázka Igora smerovaná na mňa – idem kandidovať na primátora, čo si o tom myslíš? Moje zamyslenie a rýchla odpoveď – neblázni, škoda peňazí, nemáš šancu. Predsa len mi nedalo a preto som sa spýtal – akými témami chceš poraziť primátora, čo ponúkneš voličom? Zostalo ticho, úsmevy a rozlúčenie. Druhé stretnutie bolo podobné, už sme neopakovali prvú časť, hneď som sa spýtal na jeho stav príprav a na témy, ktoré by zaujali. Nechcem to naťahovať, nasledovalo začiatkom júna stretnutie tretie. Igor mi radostne oznámil, že získal podporu pravicových strán, podporuje ho Sulík a ďalší. Opäť som položil otázku, s akými témami chce poraziť svojich súperov. Niektoré som poznal a netajím, že som ich komunikoval vo verejnom priestore. Vyčítal som primátorovi, že samospráva nevenuje pozornosť zariadeniam pre seniorov a že nestavia nájomné byty. Igor to svižne doplnil pretlakom bilbordov v meste, parkovacou politikou a napokon sľubom ako s herňami zatočí. Takže témy boli, ale že by zvonili do útoku a vyhratej bitky? Jeho radosť, že získal podporu pravice v meste som komentoval jednou vetou – kto je to tá pravica v meste, ako ti dokážu pomôcť? Rozchádzali sme sa s tým, že nech pouvažuje a potom sa stretneme po štvrté a môžeme jeho šancu poctivo prejednať. Už nezavolal, už stál na ringu a ohlasoval kandidatúru. Tento krátky príbeh dokresľuje premýšľanie mnohých kandidátov a nielen Igora.

Víťazom volebnej kampane, podľa môjho úsudku je Dávid Kapusta. Zobral ju poctivo a vedomí si svojej pozície, pracoval ako včelička. Tento druh (od dverí k dverám) kampane overený v celom svete je náročný, ale takmer vždy je jedinou správnou cestou, ako sa presadiť medzi „známymi menami“ a zaujať. Dávid zvíťazil a asi ako jediný vie, čo preto urobil.

Druhou skupinou, ktorá mala pestrú, dobre spracovanú a odpracovanú kampaň bola partia kandidátov Banskobystrickej alternatívy. Očakával som úspech, ten sa však nedostavil, čo mňa osobne, ale len na chvíľu prekvapilo. Na druhej strane, v rámci fiktívneho a prázdneho spojenectva „pravice“ s nimi, vyznievali stranícki kandidáti ako nesúrodá a neautentická partička. Podporovala Kašpera, o ktorom niektorí nevedeli takmer nič, kým druhá partia nenabrala odvahu a nepodporila nikoho. Pravica, ktorá má v našom meste, ale to len odhadujem, možno viac ako 50% voličskú podporu odflákla voľby rovnako ako tie pred rokom.

Pred voľbami som hovoril a písal, že zastupiteľstvo sa obmení len zľahka a úspešných bude 80% pôvodných poslancov. Mýlil som sa, zostalo ich 22, čo predstavuje podiel 70%. Vo Zvolene, len pre porovnanie, to bolo úplne inak, zostalo len 11, čo je 44%. Čo rozhodlo? Komunálny priestor sledujem, nestrieľam do vzduchu. Často viem odhadnúť nálady voličov a zároveň si uvedomujem, že voliči majú úplne iné starosti a nálady, už vôbec však nie sledovať komunálne dianie v meste. Nebudem ďaleko od pravdy, že ako-tak sa dokáže orientovať 5%. Stratégia kandidátov, že postačí letáčik do schránky a aktivita na sociálnej sieti, tak to vôbec nefunguje. Kandidát ak naozaj chce a zvažuje poctivý vzťah k voličovi, tak musí poctivo pracovať nie pár týždňov pred voľbami, ale určite dlhšie a s nepredstieraným záujmom o územie a jeho občanov. Aj keď sa volič o komunál nezaujíma, podvedomie pracuje, mená a skutky si pamätá.

V týchto voľbách som nie celkom docenil fenomén „Ján Nosko“. Prečo? Nejde o výrazný výhru a neskutočnú podporu voličov, to bol až výsledok. Nejde ani o to, že mal pokojnú a pozitívnu kampaň, že sa vzdal použitia bilbordov a rôznych priezračných trikov na voličov. Podcenil som jeho štvorročný príbeh, ktorý je bez škandálov, bez zbytočného lietania po svete a Slovensku, bez frajeriek a rozvodov, bez večierkov a alkoholu, bez zbytočného tárania a invektív… Podcenil som fakt, že tieto voľby boli o Noskovi. Neuveriteľné, poctivo priznávam, nemyslel som,  že až tak dokáže „potiahnuť“ kandidátov, ktorí pri oznamovaní jeho kandidatúry stáli v prítmí ako pozostalí nad hrobom a ktorých mená boli možno známe, to nevylučujem, ale z úplne iného prostredia. Vytiahol ich tak, že mnohí s tým ani nepočítali. Vrátim sa k „neúspechu“ kandidátov, ktorých som spomínal. Podľa môjho videnia a naozaj nemám chuť môj názor niekomu vnucovať, bol volič už unavený a otrávený neustálymi výčitkami a kritikou. Nie je všetko zlé, rovnako ako nie je všetko vždy len dobré. Roky ošúchanej kritiky a odmietania zanechali svoju stopu.

Záverom dva výsledky, ktoré ma viac ako potešili. Úplný prepad kandidátov strany Mariána Kotlebu, ktorí sa rozplynuli v skupine porazených. Nie sme my hlúpi, Bystričania a to je skvelá správa. A druhá radosť? Peter Gogola, ktorý nedokázal, ale úplne nič ako primátor, bol tesne neúspešný a do zastupiteľstva sa nedostal. Mal som obavy, pretože ako som napísal, meno na kandidátke mnohým zazvonilo a pripomenulo milý úsmev, ale mnohí už zabudli alebo nevedia, ako tento pán primátor nešťastne viedol naše mesto.

Gratulujem pánovi Noskovi, stal sa v novodobej histórii druhým primátorom, ktorý si volebné obdobie zopakuje. Bystričania sa jednoznačne vyjadrili, že ho potrebujú a chcú. Ako každý, kto opakuje svoj mandát a vstupuje do ďalšieho obdobia ovenčený úspechmi by si mal uvedomiť, že boli aj nepresné, čudesné a rozpačité kroky. Nebolo ich veľa, ale boli. Budeme a v to verím, mnohí sledovať, ako pôjde ďalej a či sa poučí z toho, čo sa nie veľmi podarilo.

Rovnako gratulujem zvoleným poslancom, nech sa im darí meniť naše mesto k obrazu jeho občanov a hlavne k vedomiu, že sa nám tu všetkým žije lepšie.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.