V stredoveku sa staré opustené hrady búrali, aby sa tam neopevnili nepriatelia, alebo lúpežníci, ktorí drancovali svoje okolie. Ani v dnešnej spoločnosti sme si s barbarským správaním nedokázali poradiť a zažili sme búranie historických stavieb. Nepomohla im ani právna ochrana vyhlásením za národnú kultúrnu pamiatku.

Časť Medeného hámru, pamiatky, ktorá reprezentuje top históriu mesta Banská Bystrica aj širšieho okolia bola zbúraná za Mečiara, v roku 1997. V tom čase už bola predaná súkromnému majiteľovi, ktorý bol ochotný nastaviť svoj chrbát.

Nie je pravdou, že miestne správne autority nemajú dosah na záchranu tých kultúrnych pamiatok, ktoré štát rozpredal. Inak povedané, je to klamstvo a dokonca stále bežne používané.

Je aj v rétorike súčasného primátora mesta, ktorý pred pár dňami napísal: „Nie všetky časti hradieb sa nachádzajú na pozemkoch mesta, a zároveň nie sú ani zapísané v našom majetku.”  Ospravedlňuje tým svoju funkčnú šesťročnú nečinnosť v prípade rozpadávajúcich sa mestských hradieb.

Pravdou je, že ochrana kultúrnych pamiatok je stanovená zákonom. Ministerstvo kultúry, pod ktoré patrí Pamiatkový úrad, ďalej kraj, ale hlavne Krajský pamiatkový úrad a Mestský úrad sú povinné konať a spolu s vlastníkom sa podieľať na ochrane kultúrnej pamiatky. Noví majitelia zrejme vedeli prečo by kúpa takejto pamiatky mohla byť výhodná.

 

Vyvlastnenie

Okrem finančnej podpory do pamiatky v súkromných rukách existuje aj iný prístup štátu. Ak sa spolupráca s vlastníkom nedarí a pamiatka chátra, krajský pamiatkový úrad môže majiteľovi opakovane udeľovať pomerne vysoké pokuty, alebo iniciovať vyvlastnenie vo verejnom záujme. A to podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu, par. 43a.

Ale o vyvlastnenie a návrat do verejného vlastníctva nie je záujem. Verejné autority dúfajú a čakajú na pomoc súkromníkov a sú ochotné tolerovať aj nedovolené zásahy do pamiatok, dokonca ich búranie. Na Slovensku sa po Nežnej revolúcii ešte žiadna kultúrna pamiatka nevyvlastnila. Je tiež otázne v prospech koho.  Mesta, kraja, alebo štátu?

Najschodnejšou cestou by bolo vyvlastnenie v prospech iného súkromného záujemcu. Takáto lastovička už existuje, je ňou liečebný dom v Trenčianskych Tepliciach, ktorý roky chátra. Je snaha vyvlastniť ho v prospech skupiny aktivistov, ktorí si vytvorili neziskovú organizáciu a získali podporu viacerých odborných aj solventných partnerov, mesta, kraja aj zahraničných inštitúcií.

 

Počíta mesto s Medeným hámrom?

Momentálne sa pripravuje mestský rozpočet na nasledujúce tri roky. Ešte stále v poloutajení, keďže Banská Bystrica nepatrí k slovenským otvoreným mestám. Informácií je málo, len sa povráva, že v prípade Medeného hámra sa pravdepodobne vyčlenia financie na odkúpenie dvoch najstarších stavieb do mestského vlastníctva.

Je múdrejšou cestou kúpa pamiatok, namiesto ich vyvlastnenia v prospech mesta? Nehráme Mečiarovu hru na slepú babu? Mestský úrad radšej investuje do kúpy dvoch historicky najcennejších budov, akoby inicioval ich vyvlastnenie, ktoré by logicky muselo byť spojené s vyvlastnením celého areálu, keďže majiteľ sa nestará ani o už ikonickú, najfotografovanejšiu halu, ktorej zrútenie sa začína počítať na mesiace.

Vyvlastňovanie liečebného domu v Trenčianskych Tepliciach je sprevádzané súdnym konaním, v ktorom organizácia aktivistov musí dokazovať, že sa s majiteľom nedokázali dohodnúť. Je možné, že spiacej Banskej Bystrici by sa to nemuselo podariť. Nevieme, pretože neverejný zostáva aj vzťah a spolupráca mesta s majiteľmi hámra.

 

Dokedy ešte?

Banskobystrický mestský úrad, ale aj štát investovali do vrcholového športu a neplnili si svoje základné povinnosti. Pritom zanedbávanie starostlivosti o národné kultúrne pamiatky je trestným činom. Len na okraj, získať súkromných sponzorov pre rozvoj vrcholového športu je ľahšie, ako pre rekonštrukcie chátrajúcich pamiatok.

Odkúpenie a zachránenie dvoch historických pamiatok by znamenalo veľký obrat v prístupe mestských autorít, ale neriešilo by situáciu Medeného hámru. Ten nie je len o historickej hodnote jednotlivých budov. Je to priestor, ktorý odkazuje na najvýznamnejšiu časť histórie mesta. Preto je dôležité pretransformovať celý tento priestor na spoznávací  a navštevovaný pre rôzne spoločenské a kultúrne podujatia. Malo by to byť miesto, ktoré nabíja energiou pre život v jedinečnom meste.

 

 

Marta Medzihradská

Autor blogu:

Marta Medzihradská