BLOG | 13.9.2018

Peter Rusnák: Nebojme sa štatistiky

Môže štatistika ovplyvniť kvalitu života obyvateľov mesta? Určite môže, ak ju začneme kreatívne využívať v riadení a rozhodovaní pri rozmiestňovaní investícií a verejných služieb. Z našej Ústavy vyplýva, že každý občan má právo na dostupnosť a kvalitu verejných služieb. Stačí ak dostupnosť a kvalitu verejných služieb zabezpečujeme na úrovni mesta, alebo ju treba zabezpečiť na úrovni mestských časti? Ovplyvňuje to kvalitu života obyvateľov?

Najprv by sme si mali verejné služby rozdeliť na tie, ktoré potrebujeme denne v pešej dochádzke a tie ktoré využívame občasne, resp. príležitostne.  Medzi také občasné služby patrí napr. kultúra – divadlo, kiná, koncerty, výstavy, múzeá, alebo vyššie vzdelávacie, zdravotnícke a sociálne služby – vysoké a stredné školy, nemocnica, domov dôchodcov. Tie určite patria medzi tie, ktorých kapacity sa riešia na celomestskej a až nadmestskej úrovni, lebo slúžia aj širšiemu okoliu než obyvateľom mesta. Preto sa aj nazývajú vyššie služby.

Čo teda patrí medzi služby, čo musíme mať čo najbližšie k miestu svojho bydliska, aby sme ich dosiahli peši?

Sú to služby ktoré potrebujeme denne, ale aj niektoré občasné, príležitostné. Hovoríme im základné služby. V prvom rade je to parkovanie aut, autobusová zástavka, pešie trasy, detské ihrisko, jasle, materská škôlka, škola, športové ihrisko, klub dôchodcov, ale môže to byť aj obvodný a detský lekár, zubár, gynekológ, priestory pre klubovú, záujmovú a kultúrno-spoločenskú činnosť, knižnica, verejná zeleň… Záleží na tom, kde presne bývame – či v malej mestskej časti alebo na veľkom sídlisku.  V poslednom období sa medzi také základné služby radia aj komunitné centrá –priestory vybavenosti pre aktivity obyvateľov rôznych vekových a sociálnych skupín.

O rozmiestnení týchto základných služieb sa žiaľ  rozhoduje na centrálnej úrovni a sektorovo a nie teritoriálne. Mestu chýba taký a takýto počet miest v materských škôlkach, alebo školách,  či kluboch dôchodcov, tak sa hľadá riešenie, kde by sa tie kapacity dali dobudovať, bez ohľadu na to, v ktorej mestskej časti tie kapacity chýbajú. Určite každý uzná, že je to iná a vyššia kvalita života, ak mám blízko svojho bydliska škôlku, či priestory na aktívne využitie voľného času, ako keď musím za dennými službami cestovať do inej mestskej časti, či do centra mesta. Okrem toho, že tým strácam čas, zvyšujem aj dopravné preťaženie komunikácií  a znečisťovanie ovzdušia v meste. A tu sa dostávame k úlohe štatistiky v plánovaní a rozhodovaní o rozmiestňovaní základných verejných služieb.

Ak má Mesto dobrú evidenciu a prehľad o počte a štruktúre obyvateľov a kapacít služieb po jednotlivých mestských častiach, môže efektívne a racionálne plánovať rozmiestnenie investícií. Podľa demografickej štruktúry, vie adresne občanom zabezpečovať ich potreby a aj predvídať prognózu ich potrieb. Takto Mesto môže všetkým svojim  obyvateľom v každej mestskej časti zabezpečiť  rovnaký štandard a kvalitu bývania a teda aj života. Okrem toho nemusí predávať napr. momentálne nevyužité škôlky a o pár rokoch ich znova stavať.  Môže v nich zriadiť napr.  kluby pre mládež, či seniorov, podľa toho aké sú potreby v tej mestskej časti z hľadiska vekovej a sociálnej štruktúry.

V súčasnosti sa v našom meste takýmto analytickým lokálnym – teritoriálnym prístupom rieši len problematika parkovania a detských ihrísk. To sú vlastne dve oblasti, kde sa najvýraznejšie prejavuje tlak obyvateľov a ich silný dopyt po týchto  každodenných službách. Oni sa fakticky ani nedajú potrebné chýbajúce kapacity centrálne vybudovať a je ich potrebné riešiť v priamej dostupnosti od bývania. Len v konkrétnej lokalite sa od  konkrétneho počtu obyvateľov a aut  dá vypočítať chýbajúca kapacita.

To je len jeden malý príklad ako štatistické údaje pomáhajú obyvateľom zabezpečiť dostupnosť služieb a teda aj kvalitu ich života. A predstavte si, že využitím štatistických informácii môžete efektívne zabezpečovať rovnaký štandard kvality a dostupnosti verejných služieb všetkým obyvateľom. Takým dobrým príkladom sú štandardy verejnej zelene na jedného obyvateľa. Ak má Mesto tieto údaje k dispozícii, tak vie, do ktorej mestskej časti má investovať do výstavby parkov, zelených striech a kde nemôže zaberať verejné priestory pre výstavbu, budovanie parkovísk na teréne a zahusťovanie bývania.

Takže v ústrety riešenia potrieb obyvateľov sa dá vychádzať aj plánovaním s využitím štatistiky a nielen  nátlakovými akciami občanov voči zlým rozhodnutiam Mesta. Aby to tak mohlo byť, je potrebné, aby mesto bolo rozčlenené na také územné jednotky, ktoré sa vzájomne medzi sebou dajú porovnávať.

 Štatistika nám však môže pomôcť aj pri rozmiestňovaní komerčných služieb. Ak  napríklad vieme koľko máme m2 predajných plôch na jedného obyvateľa v našom meste a porovnáme si tento ukazovateľ s iným obdobne veľkým mestom, vieme sa rozhodnúť, či tú výstavbu povolíme, alebo nie.

Nebojme sa preto štatistiky, sledujme ju teritoriálne, nielen sektorovo a centrálne. Pomôže  nám to zvýšiť  kvalitu rozhodovania o investíciách a následne i kvalitu a dostupnosť  služieb  a teda i života obyvateľov. Podľa teritoriálnych štatistických informácii dokážeme adresne uspokojovať i predvídať potreby obyvateľov a vyhneme sa tak aj ich nátlakovým akciám.

Peter Rusnák Autor blogu:
Nie som rodený bystričan, ale toto mesto som si pred 40-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant.