Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal.  Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti  verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.

1. časť – SC EUROPA

Určite si Banskobystričania spomínajú aj na jamu v samom srdci mesta – na Troskách, ktorá vznikla koncom 80-tych rokoch. Na riešenie tohto kľúčového priestoru, ktorý mal prepájať historické centrum s novo navrhovaným centrom mesta v Radvani na Nám. Ľudovíta Štúra sa viedli v 80-tych rokoch dlhé diskusie. Hľadalo sa riešenie, ktoré by najefektívnejšie splnilo túto funkciu.

V podstate boli 2 základné námety na využitie: polyfunkčné kongresové centrum s hotelom, nákupným strediskom a kultúrnymi zariadeniami, resp. športová polyfunkčná veľkokapacitná hala pre športové a kultúrne podujatia, ktorá v meste Banská Bystrica dlhodobo absentuje.

Nakoniec sa rozhodlo pre vybudovanie univerzálnej športovej haly a v roku 1985 sa uskutočnila verejná súťaž, ktorú vyhral Jozef Frtús v spolupráci s Ladislavom Bradiakom. Vypracovaním projektovej dokumentácie však bola poverená Šporprojekta ateliér Žilina. Autorom štúdie bol Ľudovít Kupkovič. A v roku 1989 sa započali aj terénne práce. Športprojekta sa však rozpadla a padol aj projekt športovej haly.

Ostala nám len jama v strede mesta. No po nežnej revolúcii sa znova rozprúdili diskusie, čo by tam miesto tej jamy malo byť. Diskusie ukončil ambiciózny investor – VaV invest.

Po 15 rokoch – 3. mája 2005 bol položený základný kameň Europa Shopping Centre a 6. decembra 2006 bola otvorená prvá etapa s rozlohou 32 500 m². Časť s multiplexmi bola dokončená v roku 2007 a výšková budova Europa Business Center bola realizovaná v rokoch 2006 – 2008. Autorom celého komplexu je Marián Šovčík s tímom spolupracovníkov.

Za 15 rokov fungovania sa SC Europa stala obľúbeným návštevným miestom, ale má aj mnoho kritikov.

Prečo to považujem za jedno z najhorších rozhodnutí Mesta je veľmi prozaický. Výstavba tohto multikomplexu v kontakte s historickým jadrom mala veľmi negatívny dopad na funkciu námestia. Postupne sa z neho vytrácal život. Odišli z neho atraktívne a luxusné obchody, zavreli sa kiná, výrazne klesla jeho príťažlivosť i návštevnosť. Keby neboli terasy a 4-5 veľkých podujatí ročne, tak námestie je úplne mŕtve. Plošná kapacita objektov historického jadra, vrátane dvorov je omnoho vyššia než všetky predajné plochy v SC Europa, ale nie možné ich čím naplniť, lebo všetko je v blízkom schoping centre a našich obyvateľov ustavične ubúda. Námestie, ktoré bolo prvou pešou zónou na Slovensku, sa stále nevie spamätať z tohto šoku a ani po 15-tich rokoch nenašlo svoju novú tvár a nik mu ju ani nepomáha nájsť.

Teraz stojí otázka tak, či by aj iná funkcia v tejto lokalite mala taký negatívny dopad na historické centrum a či by sa vývoj mesta uberal úplne ináč, ak by tam stála športová hala, či kongresové centrum. Ako by to ovplyvnilo budúci vývoj mesta? Mali by sme tu intenzívnejší cestovný ruch, boli by sme kultúrnejším mestom, mali by sme ešte kvalitnejších a úspešnejších športovcov? Boli by sme príťažlivejším mestom a neznižoval by sa počet obyvateľov? Lebo určite výstavba komplexu na Troskách okrem pracovných miest nepriniesla žiadny výrazný efekt a ani impulz pre budúci rozvoj Banskej Bystrice. Tým nechcem povedať, že odsudzujem túto funkciu v meste – odsudzujem jej polohu. Omnoho efektívnejšia a aj mestotvornejšia by bola v plánovanom novom centre juh, kde by tak dominantne nekonkurovala historickému centru a nekomplikovala dopravnú situáciu v centre.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta.