Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.
7. časť – ZHRNUTIE
Vybral som len 6 príkladov nie najvhodnejšich rozhodnutí mesta, ktoré podľa môjho odborného názoru najviac ovplyvnili možnosti budúceho rozvoja mesta. Posudzoval som tie investície hlavne z pohľadu vízie a hlavného cieľa mesta Banská Bystrica, ktoré má vo svojom Programe rozvoja. Vizia mesta je veľmi atraktívna – Banská Bystrica bude mestom, kde sa oplatí žiť, prísť a ostať. A strategický cieľ mesta je: Zvýšiť atraktivitu mesta pre občanov, investorov, podnikateľov a návštevníkov.
Nechcem tu komentovať, ako sa táto vízia a strategický cieľ napĺňa – to môže posúdiť každý občan. Ja som sa len ako architekt – urbanista pokúsil vyhodnotiť, či mali tieto investície prínos pre zvýšenie príťažlivosti mesta. Už v úvodnom článku k tejto téme – IDENTITA – PRÍŤAŽLIVOSŤ – ATRAKTIVITA – PROSPERITA, uverejnenom v blogu BBonline 14 .10., som naznačil, že ako je dôležité, aby sme si uchovali svoje jedinečnosti a rešpektovali hodnoty, na ktorých môžeme postaviť našu atraktivitu a príťažlivosť, ktorá povedie k prosperite. Myslím si, že ani jedna z týchto významných investícii nenasmerovala rozvoj mesta k tomu, aby sa tu oplatilo žiť, aby sem ľudia prichádzali a chceli tu ostať. Neprispeli k zvýšeniu atraktivity mesta, skôr naopak poškodili niektoré jeho hodnoty a rozvojový potenciál, či ukázali nedostatky v odbornosti, alebo v rešpektovaní územných plánov.
A to sme ešte nespomenuli ďalšie nevhodné investície ako je napríklad protipovodňová ochrana, alebo vodná elektráreň a priemyselný park Šalková, POINT, či bytový komplex na Kačici, vežiaky na Moskovskej, obytné satelity, alebo jama pri mestskom úrade a pod.
Ale nebolo by spravodlivé, ak by sme nespomenuli, že vďaka občianskemu aktivizmu sa tu nezrealizovali ďalšie urbanistické “omyly“, ako je športová hala v parku pod pamätníkom , hotel pred pamätníkom SNP, či elektráreň pri Iliaši a mnoho ďalších menších investícií. Občania prejavili omnoho väčší cit a vzťah k tomuto mestu, než tí čo ho riadia…
Mnohí mi vytýkajú, že píšem len o negatívach, prečo to robím? Robím to predovšetkým preto, aby sme sa už konečne po tridsiatich rokoch učenia a robenia chýb, poučili a každú investíciu v území mesta posudzovali podľa toho, či je v súlade s našou víziou, či pomôže k plneniu strategického cieľa, či prispeje k tomu, aby sme mali prosperujúce, zdravé-zelené a občianske mesto, či si udržíme mladých ľudí a či ich vieme sem aj prilákať. Každý si myslí, že mladí ľudia odchádzajú z nášho mesta pre peniaze. Je to len čiastočná pravda, mladí ľudia a odborníci odchádzajú odtiaľto hlavne preto, že sú ignorovaní, že sú ignorované ich potreby a požiadavky, ale aj nápady a odbornosť. Nevieme využiť ich potenciál, nedáme im príležitosť uplatniť ich kreativitu a schopnosti. V našom meste nedokážeme aplikovať taký vynikajúci nástroj ako je partnerstvo – partnerstvo verejného a súkromného sektoru, kde sú si všetci rovní a kde sa rozhoduje spoločne o rozvoji mesta a jeho smerovaní.
A na záver jeden sľub – budúci seriál venujem dobrým urbanistickým konceptom a riešeniam nepoškodzujúcim hodnoty tohto mesta…, aby som nebol považovaný len za kritika.
