Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.
6. časť – MOST ILIAŠ
Dopravná udržateľná mobilita sa stáva kľúčovým nástrojom na stále sa zhoršujúcu dopravnú situáciu. Z hľadiska dopravnej charakteristiky je Banská Bystrica zdrojovým a cieľovým mestom dopravy. Tranzit predstavuje len niečo okolo 15 %. To znamená, že pre kvalitu prepravy nie sú kľúčové obchvaty, ale vnútromestská dopravná sieť. O to je to významnejšie, že Banská Bystrica má veľmi vysoký vnútorný tranzit. Ľudia chodia za prácou a službami z jednej mestskej časti do druhej a väčšinou k tomu využívajú individuálnu automobilovú dopravu. Tento problém sa dá riešiť správnou urbanistickou koncepciou a kvalitnou hromadnou verejnou dopravou. Ak majú ľudia vo svojej pešej dochádzkovej vzdialenosti všetky základné verejné služby – škôlku, školu, lekárov, šport, voľný čas, nemusia používať auto na ich využívanie. Ostáva im len pravidelná cesta do zamestnania alebo za vzdelaním a občasné návštevy vyšších služieb – divadla, nemocnice, športového, alebo kultúrneho podujatia, kina, ktoré môže zabezpečiť kvalitná MHD, alebo cyklotrasy. Obyvateľ mesta by tak vôbec nemusel používať osobné auto (ak nie je podnikateľ, či živnostník). A o tomto je udržateľná mestská mobilita – znížiť používanie osobnej individuálnej dopravy a nahradiť ju pešou, cyklistickou a MHD. Naše mesto už neunesie stúpajúci trend automobilizácie. Už nie sú v meste disponibilné dostatočné plochy pre taký nárast aut.
Ale vráťme sa k návštevníkom – prichádzajúcimi do nášho mesta za prácou, vzdelaním a službami. Máme dva hlavné prístupové koridory – z východu – od horehronia a od juhu – od Zvolena. Trend vo svete je taký, že návštevníci individuálnou osobnou dopravou sa zachytávajú na veľkokapacitných parkoviskách na okrajoch miest a odtiaľ používajú za cieľom svojej cesty MHD.
Banská Bystrica premárnila šancu vybudovať pre návštevníkov mesta z Horehronia integrovaný dopravný uzol pri hlavnej železničnej stanici. Takisto premárnila vybudovanie záchytného integrovaného uzla pre návštevníkov z juhu pri železničnej stanici Radvaň. Mesto tu na vhodných plochách povolilo výstavbu areálu pre zásielkovú službu. Pre náhradný záchytný bod od východu bude pre Mesto veľký problém nájsť vhodnú lokalitu.
Pre vybudovanie záchytného integrovaného uzla od juhu sa črtá jediná možnosť Iliaš. Je tu možne vybudovať komplexný integrovaný dopravný uzol, vrátane vodákov. Problém je, že Mesto namiesto nového mosta od mimoúrovňovej križovatky smerom na Iliaš obnovilo pôvodný náhradný most z priemyselného areálu na Zvolenskej ceste… Napriek tomu, že v územnom pláne má vymedzenú výhľadové rozvojové plochy nad Iliašom, pre ktoré tento most absolútne nebude vyhovovať. Tu mala stáť len cyklistická a pešia lávka.
Tadeto mal viesť nový most do Iliaša… postavil sa však most na pôvodnom mieste.
Z výrezu výhľadových rozvojových plôch v územnom pláne mesta je zrejmé, že nad obcou Iliaš sú navrhnuté nové rozvojové plochy a takisto je z neho zrejmé, že do Iiaša mala viesť cesta priamo od mimoúrovňovej križovatky z rýchlostnej komunikácie. Dokonca sú v územnom pláne v lokalite potencionálneho dopravného uzla navrhované aj funkčné plochy vyšších služieb. Je len otázne, či ich Mesto dokáže pre túto funkciu uchovať pred súkromnými investormi.
Z týchto dvoch posledných dopravných tém, je zrejmé, že o udržateľnej dopravnej mobilite sa v našom meste len rozpráva, ale nerobia sa žiadne kroky, ktoré by viedli k vytvoreniu podmienok pre jej realizáciu.
Bez integrovaných dopravných uzlov nie je možné presadzovať vyššiu mieru využívania MHD a znižovanie zaťaženia dopravy individuálnou osobnou dopravou.
