Viem, že urbanistický rozvoj mesta nie je vecou, s ktorou by sa bežný obyvateľ mesta zaoberal. Je to výsostne odborná činnosť, ktorá však nevylučuje aj participáciu obyvateľov. V najbližšej sérii článkov by som Vám chcel priblížiť najväčšie urbanistické omyly Mesta v jeho tridsať ročnej histórii a položiť si aj otázku, či by sa naše mesto vyvíjalo ináč, ak by sme sa im vyhli. Dotkneme sa aj dôležitosti účasti  verejnosti na tvorbe rozvoja mesta.

3.časť – BELVEDÉR

Druhou najcennejšou lokalitou v centre mesta je lokalita, pre ktorú sme si osvojili názov Belvedér. Je to terasa rozprestiirajúca sa nad mestom pozdĺž rýchlostnej komunikácie od Trosiek po križovatku pri Lídli. Toto územie má potenciál pre vytvorenie novej mestotvornej kompozičnej priečnej osi mesta, ktorá sa v lokalite Trosky napája na hlavnú mestskú mestotvornú kompozičnú os vedúcu od  hlavnej železničnej stanice cez Sídlisko, historické jadro, nové centrum juh, sídlisko Radvaň po železničnú stanicu v Radvani. Na ňu sa napájajú vedľajšie kompozičné osi do centier Fončordy a Rudlovej – Sásovej. A aj lokálne kompozičné osi na Uhlisko, do Senice, do Uľanky, Malachova, na Pršiansku terasu a do Kremničky.

Priečna kompozičná os mesta prepája areál nemocnice, Univerzity Mateja Bela a stredných škôl na Tajovského ulici cez Belvedér na Trosky.

Je to teda významná mestotvorná os komponovaná v smere na prírodnú dominantu Urpín,  ktorá jej dominuje  vo výhľadoch.

Z priloženej jednoduchej grafickej schémy je  zrejmé, aký veľký význam pre mesto má celý tento areál údolnej nivy Tajovského potoka a nad ňou sa rozprestierajúcou terasou s nemocnicou, UMB, školami a lokalitou Belveder.

Po historickom centre je to druhý najvýznamnejší mestotvorný priestor s vyššou mestskou a nadmestskou vybavenosťou. A práve lokalita Belvedér je kľúčovým priestorom pre kompozičné prepojenie areálu škôl a nemocnice s Troskami.

Pôvodne sa v tejto lokalite uvažovalo s výstavbou výstavného reálu, lebo aj Banská Bystrica mala záujem stať sa ďalším výstavníckym mestom so zameraním na cestovný ruch, ekológiu, les a drevo. Na tieto úvahy v osemdesiatych rokoch nadväzovali aj rôzne štúdie, ako by mal výstavný areál vyzerať v prepojení na Trosky.

Tieto ambiciózne vizionárske plány však po roku 1989 úplne padli.

Už prestalo platiť, že koncepcia mestotvornosti a rozvoja mesta je  nadradená investorom.

Opak sa stal realitou. Rozvoji mesta a tvorbu jeho prostredia začali ovplyvňovať vlastníci pozemkov, rôzne záujmové skupiny a investori. Táto vyvýšená exkluzívna lokalita sa stala veľmi atraktívnou a lukratívnou pre investovanie.

Projekt – polyfunkčná zóna Belveder v Banskej Bystrici – vznikol v roku 1996 s cieľom naplniť potreby jeho obyvateľov. Belveder vyrástol na nádhernom vyvýšenom mieste s panoramatickým výhľadom na mesto, rozprestierajúce sa pod ním.

Žiaľ autori pozabudli na výhľady na Urpín a na vytvorenie priečnej mestotvornej kompozičnej osi mesta. Zamerali sa predovšetkým na tvorbu kvalitného obytného prostredia a tak zmarili možnosť vytvorenia priečnej kompozičnej osi. Uprednostnili len výhľady na Urpín obyvateľom Belvedéru a nie mesta a jeho návštevníkom. To bol veľký omyl v koncepcii tejto atraktívnej lokality a znížilo to príťažlivosť a atraktivitu mesta na úkor vysokého komfortu a atraktívnosti pre úzku skupinu obyvateľov Belvederu.

Autor blogu:

Peter Rusnák

Nie som rodený Bystričan, ale toto mesto som si pred viac ako 45-timi rokmi vybral za mesto svojho života - tak ako si vyberáte svoju manželku - nie je Vám rodina, ale ju ľúbite a chcete s ňou prežiť celý život. Som architekt-urbanista, ale posledné roky pracujem prevažne v oblasti regionálneho rozvoja a aktivizujem sa hlavne v MNO ako rozvojový konzultant a ako aktivista pre mesto a kraj. Skúsenosti s participatívneho rozvoja na vidieku sa snažím prenášať aj do mesta. Inicioval som aj farmárske trhy, ktoré spolu so SOŠ pod Bánošom organizujeme od roku 2013 2x ročne ako Otváranie a Zatváranie Banoša.