Banskobystrické historické jadro predstavuje obrovskú kubatúru priestorov, ktoré majú kapacitu pre obsluhu najmenej stotisícového mesta. My však máme len niečo cez sedemdesiat tisíc a k tomu ESC, ktorého výstavba vyľudnila námestie. Ľudia majú omnoho vyšší komfort služieb a nákupov v krytých moderných priestorov. Historické priestory majú síce svoju atraktivitu, ale už neposkytujú ten komfort suchej nohy pri návšteve jednotlivých zariadení. Pred mestom teda stojí výzva – ako zatraktívniť a zvýšiť príťažlivosť námestia, aby znova ožilo a využilo svoj potenciál.

Určite majú rôzni odborníci, ale i laici rôzne námety ako to urobiť. Ja mám tiež, a to hoci na jednom princípe využitia objektov, ale zato  v dvoch variantoch ich funkcií

  1. Luxusný európsky variant

Je to náročnejšie riešenie, ako na čas tak, aj na získanie zahraničných partnerov a zabezpečenie prevádzky  a zásobovania. Základným princípom je, že každý dom bude prezentovať niektorý európsky štát.

Súčasťou domu by boli obchody s tradičnými národnými produktmi, reštauračné zariadenia s gastronómiou a nápojmi krajiny, výstavná sála s prezentáciou umenia, tradičnej kultúry, remesiel… Super by bolo, ak by tam bol aj zastupiteľský úrad, prípadne kultúrna, alebo vzdelávacia inštitúcia, cestovná kancelária  a rôzne ďalšie aktivity dojednané s prezentujúcou krajinou. Občas by sa tam mohli udiať nejaké kultúrne podujatia, koncerty, alebo sprievodná hudba k večeri, či obedu. Zároveň by sa dal objekt  využiť aj pre ubytovanie majiteľa,  zamestnancov nájomcov i návštevníkov, napr. z danej krajiny. Oživili by sa tak aj poschodia a aj život v meste. Mohli by sme tak mať Francúzsky, Taliansky, Britský, Nemecký, Španielsky, Holandský, Írsky,  Švédsky… Dom/Dvor. Začať by sme mohli krajinami V4…

Alternatívou  v tomto variante by bolo, že by to bola prezentácie družobných miest Banskej Bystrice a ich krajín, čo by mohlo byť omnoho menej náročné na rokovania a realizáciu.

  1. Regionálny variant

Toto riešenie je zamerané na prezentáciu tradičných regiónov Slovenska. Každý objekt by bol zameraný na využitie ponuky konkrétneho regiónu. Takisto by tam bolo stravovacie zariadenie s tradičnými regionálnymi jedlami a nápojmi, obchod s regionálnymi produktmi prezentujúcimi regionálnu značku, ukážky tradičných remesiel, krojov a ľudovej kultúry s interiérmi charakteristickými pre daný región, ponuku turistických atrakcií a pod. Poschodia by boli takisto využité pre ubytovanie, či majiteľa, zamestnancov, ale aj hostí. Začať by sa mohlo s regiónmi kraja – Horehronský dvor, Pohronský dvor, Podpoliansky dvor, Hontiansky dvor, Novohradský dvor, Gemer-Malohontský dvor.  Tie by mohli byť doplnené napr. o Cigánsky dvor, Bystrický dvor, Krajský dvor, Farský dvor…

Alternatívne, pri zapojení aj Dolnej, či Lazovnej ulice by mohla byť realizovaná aj prezentácia všetkých regiónov Slovenska.

Význam, dôvody a podmienky realizácie.

Určite by tieto riešenia boli silným impulzom pre oživenie a zatraktívnenie námestia a aj lákadlom pre návštevníkov mesta. To by nielen vytvorilo konkurenciu ESC, ale aj podporilo cestovný ruch a príjmy prevádzkovateľov.

Nevyhnutnou podmienkou je, aby Mesto malo vytvorený realizačný tím a zapojilo doňho majiteľov a prevádzkovateľov zariadení na námestí. Okrem toho je nevyhnutné nájsť aj regionálnych partnerov, ktorými by mohli byť napr. Oblastné organizácie cestovného ruchu a ideálne by bolo aj zapojenie regionálnej samosprávy.

Samozrejme by si to vyžiadalo dodatočne aj prehodnotenie využívania a funkcie námestia a jeho prebudovanie na nové využitie. Veľké kultúrne podujatia by sa mohli preložiť napr. na Hurbanovo nám – pri Pointe, čim by sa eliminoval hluk z podujatí pre bývajúcich v centre  To je ale dlhodobejšie riešenie a vyžaduje si zmenu dopravného riešenia (p. obrázok).

Určite je to náročná úloha a tento projekt nie je realizovateľný v krátkom čase a vyžiada si značnú energiu, úsilie, zanietenie a profesionálny prístup zo strany Mesta.

Autor blogu:

Rusnák Peter

Som hrdý Radvančan - už 40 rokov a preto i prídomok Radvanský. Som architekt-urbanista, pracoval som v oblasti územného plánovania a postupne som sa reprofiloval na particiaptívneho plánovača v územnom a regionálnom rozvoji. Angažujem sa aktívne vo veciach verejných na úrovni Slovenska, kraja i mesta. Som riaditeľom neziskovej organizácia Interaktívna škola urbanizmu a plánovania (IŠUP, n.o.) a členom Komisie MsZ pre modernú samosprávu.