Príbeh začína niekedy v lete roku 2003, keď malo zastupiteľstvo BBSK schvaľovať nového riaditeľa/riaditeľku Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Víťazkou výberového konania sa stala PhDr. Zuzana Drugová. Považoval som preto za prirodzené, že schvaľovanie len potvrdí túto informáciu a bude to. Veľmi som sa mýlil,  mašinéria väčšiny v zastupiteľstve sa rozhodla inak, chceli niekoho, kto pri výbere neuspel. Klientelizmus a protekcionárstvo vtedy prekvitalo, len ja som si myslel, že predsa len, toto sa v tomto prípade stať nemôže. Zdalo sa, že je rozhodnuté, hlasovanie malo byť len formalitou. Bolo nás pár, čo sme začali bojovať a vyplatilo sa.  Po prvé, čo si pamätám sa podaril malý zázrak, hlavne však preto, že sa nezľakli zamestnanci múzea a zabojovali sme spoločne.

Poďme však ďalej, príbeh nekončí. Krátko pred Vianocami 2004 sme spoločne s pani riaditeľkou prechádzali priestory Matejovho domu a spoločne sme snívali o tom, aké by to bolo úžasné, keby sa tento objekt z 15. storočia podarilo obnoviť a keby sa z nezaujímavého depozitu podarilo vytvoriť mestské múzeum. Vtedy len holubí trus, rozvaliny a špina, zdalo sa nám, že história a dedičstvo po predkoch si zaslúži dôstojnejšie využitie.

A ideme ďalej. Počas mandátu predsedu BBSK Milana Murgaša sa podaril malý zázrak a objekt podstúpil rekonštrukciu. Tak bolo možné uskutočniť to, čo obohatilo kultúru a hlavne ponuku verejnosti zoznámiť sa s históriou nášho mesta. Vzniklo niečo úžasné, čo nemalo v našom meste porovnanie. Moderná expozícia v centre mesta a v objekte, ktorý získal na hodnote a naplnil svoje poslanie. Áno, presne 17.10.1909 otvorilo svoje brány mestské múzeum v našom meste a po 100 rokoch sa história, ale v inej kvalite opakovala. Skvelá a možno málo oceňovaná vec sa podarila.

Život plynul ďalej. Aj do nášho mesta prenikla skvelá aktivita, tzv. „Noc múzeí“, ktorá poskytla príležitosť navštíviť aj niekoľko múzeí počas jedného sobotného odpoludnia a vypočuť si skvelých lektorov, príbehy a informácie z histórie nášho mesta. Pravidelne sme chodili, vždy do úmoru a do vyčerpania, predsa len, vnuk Jakub mal pár rôčkov. Štylizovaný program, mimoriadna snaha zaujať aj najmenších, vyskúšať ich pozornosť a pripútať ich záujem k histórii, to bol neoceniteľný výsledok tejto aktivity. V roku 2013 sme mali jedinečnú možnosť spoznať dokumentačnú prácu pracovníkov múzea, ktorí ju vykonávali práve v Matejovom dome. Trochu nás mrzelo, že z tohto dôvodu je zatvorená časť expozícií, ale poznanie zaujímavej a prospešnej práce to vynahradilo.

Kráčam k záveru, ten je smutný a pre mňa nepochopiteľný. Múzeum v Matejovom dome je od januára 2017 zatvorené. Na dverách vás privíta oznam, že z technických dôvodov. Skutočný dôvod, ospravedlnenie a hlavne dokedy to bude, tak túto informáciu by ste márne čakali. Opakovane som sa pýtal, ako to je možné, odpoveď však nepoznám. Nemôžem sa uspokojiť, že dva a pol roka je expozícia zatvorená len preto, že nefunguje klimatizácia.

Múzeum v týchto dňoch oslavuje 130 rokov svojej existencie, čo je úctyhodný údaj. Malo by byť slušnosťou a povinnosťou pokračovať v tom, čo tu už bolo a ponúkať expozície, ktoré potvrdia náš záujem o históriu a službu verejnosti. Nechce sa mi veriť, že za jeden a polroka sa nepodarilo predsedovi a poslancom BBSK vyriešiť takto malicherný problém. Matejov a Thurzov dom sú v každej turistickej publikácii, obidva objekty sú určite na pamäťových kartách fotoaparátov turistov z celého sveta. Ako je teda možné, že ani jeden z nich neslúži tomu, k čomu sú zriadené a určené? Ako je možné, že expozície nie sú roky prístupné? Je vôbec prípustné, aby táto inštitúcia riadená BBSK nenapĺňala svoju zriaďovateľskú listinu? Kladiem si otázky a krútim nesúhlasne hlavou. Poďme veriť, že zmena nastane a do ďalšieho fungovania tohto múzea držme aspoň palce.

Autor blogu:

Martin Baník

Banskobystričan.