V piatok, 17.10.2025 ráno som na mestský úrad zaslal takýto email:
Prečo vedenie Mesta nepristúilo k okamžitému oploteniu celého mestského parku už na jar 2025 a nepočkalo na vegetačné obdobie v takomto režime?
Dendrologický posudok, ktorý preukázal kalamitný stav, bol vypracovaný v roku 2024.
Rozhodnutie Okresného úradu, ktorý tento stav potvrdil, bolo vydané vo februári 2025.
Ja som v lete chodieval do mestského parku a nevšimol som si žiadne upozornenie (pozor, v tomto parku je nebezpečenstvo pádu stromov). Podľa mňa by sa ku problému malo pristupovať takto (zdôrazǔjem, že som laik a možno odborníci moje domienky vyvrátia):
- ak je strom nebezpečný a nie je možné ho ošetriť, treba k nemu zatarasiť prístup hneď (a vyrúbať neskôr, keď to dovolí vegetačné obdobie).
- ak ošetrenie možné je, tak sa nemá určiť na výrub.
- situácia, kedy je strom nebezpečný, ale až o pol roka, mi príde nekonzistentná.
Ak sa situácia mení „z mesiaca na mesiac“, ako to povedali zástancovia výrubov na rokovaní komisie), tak by sa „z mesiaca na mesiac“ malo meniť aj rozhodnutie okresného úradu (alebo akéhokoľvek príslušného správneho orgánu).
Ja som v rozhodnuti OÚ nenašiel žiadnu takú zmienku v zmysle „stromy budú nebezpečné až o pol roka, dovtedy je to v pohode a postačí, ak ich budete ošetrovať.“
V rozhodnutí sa uvádza iba jednoduché stanovisko, že stormy sú nebezpečné (už ku dňu vydania rozhodnutia, čo bolo 25.2.205)
Na tento email mi zatiaľ zo strany Mesta neprišla žiadna odpoveď.
Zaujímavé je, že ešte v lete tohto roku sa v parku konala masová akcia – kresťanský multižánrový festival One Way Fest… (link)
V septembri sa v parku organizovalo ďalšie podujatie, pripravil ho mestský úrad – (link) – O budúcnosti parku v parku II.
Podujatia samozrejme organizuje aj aktivistická a politická scéna, na tom piatkovom som sa zúčastnil aj ja.
Životné prostredie alebo život?
Na prvý pohľad znie otázka z tohto podnadpisu absurdne, ale poďme sa pozrieť na situáciu, kedy životné prostredie bezprostredne ohrozuje ľudský život. Ako v takomto prípade postupujú verejné inštitúcie, čo je pre nich vzácnejšie – príroda alebo človek? Odpoveď znie – ako kedy.
- fáza – obdobie mimo vegetačného pokoja: keď sa zistí, že nejaký strom je nebezpečný a nedá sa už ošetriť, tak sa nevyrúbe hneď, počká sa na obdobie tzv. vegetačného kľudu. Na prvom mieste je príroda.
- fáza – poradie sa zmení – na začiatku vegetačného kľudu sa na prvé miesto dostáva človek a chorý strom sa môže vyťať.
Záver: téza, že „človek je vždy na prvom mieste“ zjavne nie je platná vo všeobecnosti a takto ju nechápe ani slovenská legislatíva.
Doprava alebo život?
Čo je dôležitejšie, život jednotlivca alebo dlhodobo vyriešenie problémov v doprave? Poďme sa pozrieť na dve prípadové štúdie.
Prípad: most v Kremničke
Všetci si určite pamätáme situáciu ohľadom zlého mosta v Kremničke.
Statický posudok odhalil v konštrukcii mosta prasklinu a hrozí jeho kolaps. Tento posudok mesto obdržalo v stredu popoludní. Vo štvrtok v dopoludňajších hodinách preto mesto spolu s políciou a ďalšími orgánmi pristúpilo k uzatvoreniu mosta pre všetku dopravu.
Záver: všimnite si tú rýchlosť. Za pol dňa od doručenia posudku sa prijalo rozhodnutie o odstavení dopravy. Bezpečnosť človeka je na prvom mieste. Problém so zápchami na cestách je druhoradý.
Prípad: mestský park
Prelom rokov 2024 / 2025: stromy v parku sú nebezpečné treba ich vyrúbať.
Výsledok: Mestský park nebol dodnes ohradený a odklonená nebola ani doprava po chodníkoch a cestách v jeho blízkosti.
Môj záver
Buď teda stromy v blízkosti ciest nie sú pre účastníkov premávky nebezpečné, alebo ide o nekonzistentnosť rozhodnutí verejných inštitúcií.
Život a ďalšie priority
V rozhodnutí Okresného úradu sa píše, že vegetačné obdobie pokoja, počas ktorého sa výruby môžu vykonávať, začína 1. októbra 2025. Dnes je 21. 10. 2025 a stromy stále stoja. Aké priority teda stoja v ceste vedeniu mesta pred ochranou ľudských životov v súčasnosti?
Český prípad
Vyberám citát z blogu viceprimátora Banskej Bystrice.
Martin Majling: Počas celej diskusie zaznieval jasný názor o dôležitosti zabezpečenia bezpečnosti v parku. Odborná verejnosť jasne vyjadrila názor, že ľudský život je to najviac čo máme a preto si ho musíme chrániť. Nikto nechce, aby sa opakovali situácie z Nitry, Karlovej Vsi, Olomouca či Zlína, kde skončili pády stromov tragicky. Zodpovednosť nesú predstavitelia samosprávy a napríklad v Zlíne v súdnom procese hrozilo trom zamestnancom samosprávy väzenie na 10 rokov.
Česká republika môže mať odlišnú legislatívu ako Slovensko, ale aj tak sa zo zvedavosti na tento prípad pozrime. Vygooglil som tento článok v českých médiách:
Zlinský deník.cz – Platný rozsudek. Za pád pajasanu ve Zlíně nikdo nemůže
Pán viceprimátor zrejme hovoril o tomto prípade.
Citáty z článku
„Opravdu nebylo možné rozpoznat na první pohled, že se stromem nebylo něco v nepořádku. Protože se jevil jako vitální, nebylo nutné dělat kořenovou sondu,“ vysvětlila tehdy soudkyně Jitka Macháňová svůj verdikt.
Jak již dříve poukázala soudkyně okresního soudu Jitka Macháňová, neexistuje právní předpis, který by městům určoval, jakým způsobem mají kontrolovat své stromy
Přestože je již rozsudek pravomocný, státní zástupce Ilja Khain nevyloučil, že by se případem mohl zabývat ještě Nejvyšší soud v Brně (ja som ale po prípade ďalej nepátral).
Môj záver k českému prípadu
Zaujímavé je, že keď si samospráva nechá skontrolovať zdravotný stav stromov, tak je viac postihnuteľná, ako keď tak neurobí. Súd správcov zelene oslobodil, pretože neexistoval dendrologický prieskum, na základe ktorého by mohli byť odhalené aj také choroby stromu, ktoré nevindo voľným okom.
Pravidelná kontrola zdravotného stavu
V technickej správe dendrologickéh prieskumu z roku 2024 (o bystrickom Mestskom parku) sa píše: Predložená inventarizácia nenahrádza hodnotenie prevádzkovej bezpečnosti stromov. Hodnotenie jednotlivých stromov prebiehalo vizuálnou metódou. Minimálne 1x ročne by mal byť stav jednotlivých stromov kontrolovaný. Kontrolované by mali byť aj po každej mimoriadnej klimatickej situácii (víchrica, silná snehová pokrývka ťažkého snehu apod.).
Z tejto časti posudku býva citované najmä veta o tom, že jeho predmetom nebola kontrola bezpečnosti stromov. To je pravda, ale to nie je argument proti výrubom. To, že niečo nebolo predmetom skúmania, a napriek tomu sa na to pri skúmaní prišlo, neznamená, že tento zistený poznatok sa bude ignorovať.
Citovaná pasáž je ale argumentom k tomu, že radnica by si mala nechať vypracovať nový dendrologický prieskum. Ten by mal posudzovať stromy dôkladnejšie (nielen vizuálnou metódou) – viď zmienku o jednoročnej periodicite kontroly. Čo ak sú nebezpečné (aj) iné stromy, ktoré majú skryté defekty? Predpokladám, že posledný takýto výskum sa konal v roku 2023 (viď materiály mesta – práca pána Kolníka resp. Technickej univerzity vo Zvolene), Mám za to, že zhotovitelia posudku z roku 2024 mali na mysli takú kontrolu stavu stromov, ktorá má vypracovaný záver a ten mohol sa zverejniť. Nemali na mysli akési všeobecné sledovanie situácie. V materiáloch mesta ale v sekcii pre dendrologické posúdenia ale takýto novší dokument chýba. Najnovšie práce sú z roku 2023, ak teda vynecháme prácu z roku 2024, v ktorej sa autori dištancujú od toho, aby ich dokument bol považovaný za dôkladnú kontrolu zdravotného stavu stromov.
Preto tvrdím, že buď Banská Bystrica nezverejnila všetky posudky, ktoré za posledný rok má k dispozícii, alebo neplní odporúčanie autoriek Černochová – Gulačová, ktoré hovorí o jednoročnej periodicite kontroly zdravotného stavu stromov.
Rúbať či nerúbať?
Martin Majling (spomenutý blog): Napriek súčasnej snahe zabezpečiť bezpečnosť, v predchádzajúcom období spadlo v rôznych ročných obdobiach 10 drevín. Len za posledný polrok boli zaznamenané tri prípady.
Ondrej Chramec, predstaviteľ ZAaRES-u na rokovaní komisie: “ Aj napriek tomu, že sme stormy v parku ošetrili, nedokázali sme zabrániť pádom, čo otvára otázku bezpečnosti. Veľa stromov padlo alebo sa poškodilo počas silného vetra v roku 2021, problémy spôsobilo aj sucho v roku 2022. Máme skúsenosť, že dreviny v parku padajú aj v bezvetrí, teda nielen počas kalamity.“
Predpokladám (ale neviem), že na tom, že niektoré stromy bude treba vyrúbať, je istá zhoda.
Ja, kebyže som primátorom, by som v priebehu posledných 12-tch mesiacov postupoval nasledovne:
- na základe posudku z roku 2024 by som už vtedy celý areál ohradil a zakázal do ňho vstup. S opatreniami by som teda začal hneď, nečakal by som ani na rozhodnnutie správneho orgánu (o vydanie súhlasu s výrubmi)
- Paralelne s takýito reštrikciami by som sa ale snažil takýto prísny posudok dendrológov spochybniť – prizval by som ďalších odborníkov, napríklad tých, ktorí v súčasnosti spochybňujú opodstatnenosť takého rozsiahleho výrubu
- V odbornej diskusii by sa mali vykrištalizovať oprávnené argumenty. Ak by v nej obstál výrub nejakých konkrétnych stromov, podával by som žiadosť o súhlasné stanovisko správneho orgánu
- V prípade právoplatného rozhodnutia by som výrub vykonal k prvému možnému dňu – teda k 1.10.2025, keď sa začína obdobie vegetačného pokoja
Takto by som postupoval ja, ak by som mal situáciu pod kontrolou už na začiatku celého procesu. Ako by som postupoval, keby som sa ocitol v súčasnej situácii? Mám na mysli prípad, kedy jestvuje právoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ale to pritom nebolo predmetom širšej polemiky (viď námietky rôznych odborníkov v posledných dňoch).
- Bál by som sa niesť trestno-právnu zodpovednosť za prípadný pád stromu. Predpokladám, že v prípade nejakého ublíženia na zdraví by súd neprihliadal na nejakú akademickú debatu odborníkov, ale bol by pre neho smerodajný súhlas s výrubom vydaný správnym orgánom. Je ale dosť možné, že je to opačne – že by sa súd zameral na najnovší posudok zdravotného stavu drevín – na túto otázku prípadne môžu odpovedať právnici.
- Areál parku by som bezokladne ohradil a zakázal do ňho vstup. Tie stromy, ktorých pád ohrozuje okolie parku, by som sa snažil nejakým spôsobom upevniť. Ak to technicky možné nie je (alebo to nie je účinné), bezodkladne by som ich nechal vyrúbať. Stromy vo vnútornej časti parku by som ponechal, lebo by boli oplotené.
- Simultáne s takýmito reštrikciami by prebiehala diskusia s odborníkmi (tá teraz zrejme aj prebieha). Predmetom tejto akademickej debaty by podľa mňa mohol byť aj ten výrub, ktorý už správny orgán povolil (nultá a prvá etapa).
- V prípade, že v spomenutej odbornej diskusii dôjde k legitímnemu spochybneniu rozhodnutia správneho orgánu, podal by som ako primátor podnet na prokuratúru.
- Ak by som s takýmto podnetom neuspel (alebo by s ním neuspela prokuratúra), zmieril by som sa so situáciou a stromy nechal bezodkladne vyrúbať. To platí samozrejme len v prípade, že sa ukáže, že súd by viac prihliadal na rozhodnutie správneho orgánu ako na prípadný novší dendrologický posudok.
- O ďalších možnostiach, ako postupovať, neviem, ale to neznamená, že neexistujú.
Naozaj by som takto postupoval?
Hovorí sa, po vojne je každý generál. Ruku za to, že takýto sled krokov, ako popisujem vyššie, by ma napadol aj na začiatku roka, samozrejme nedám. Ide o to, či sa zhodneme na tom, že práve takýto postup by bol správny.
V januári 2025 som sa zúčastnil rokovania komisie pre životné prostredie Už na tomto zasadnutí radnica oznamovala výrub 167 stromov. na rokovaní zaznelo aj to, že už prebehlo aj miestne zisťovanie správneho orgánu. Priamo na rokovaní nikto nevzniesol námietku voči takýmto plánom radnice – viď zápisnica. Ani mňa osobne takýto plánovaný výrub vtedy nevyrušil.
Väzba stromov ako riešenie?
Celkový pohľad na tému samozrejme neprinesiem, zreportujem len výňatok z rokovania komisie.
Ondrej Chramec, ZAaRES – skúšali sme upveniť väzbu na javor, zákrok robili odborne spôsobilé osoby. Strom vydržal dva roky, v roku 2023 sa zlomil a v roku 2025 spadol.
Ako som uviedol vyššie, celkový pohľad na toto riešenie nepoznám.
Poznámka na záver
Celý blog sa venuje otázke bezpečnosti stromov, ktorú otvoril mestský úrad na základe svojich posudkov. Rozumiem, že výrub sa odôvodňuje aj revitalizáciou na základe víťazného krajinno-architektonického návrhu. To už je ale iná otázka a podľa mňa je dobré si vyjasniť oba dôvody výrubu zvlášť.
Ilustračné foto – zdroj – BBonline.sk
